Toto sú voľby, nie referendum- týmto heslom sa snažia Demokrati zvrátiť neradostné vyhliadky tohtoročných volieb do Kongresu.

Toto heslo je, bohužiaľ, najneradostnejším zrkadlom “úspešnosti” politiky prezidenta Obamu- ak by si voliči zmýlili voľby s referendom a išli by do nich iba vyjadriť iba svoju ne/spokojnosť so súčasným stavom vecí verejných- Demokrati by utrpeli drvivú porážku. Vďaka nevysychajúcej straníckej pokladni a niekedy až primitívnym kandidátom Republikánov- hlavne  tým z Tea party- však šance Demokratov ešte stale žijú.

 Najprv k status quo- pravdepodobnosť, že strana ktorá má svojho nominanta v Bielom dome vo voľbách dva roky po jeho nástupe utrpí porážku je v USA temer tradíciou. To že existuje aj možnosť, že porážka Demokratov bude v týchto voľbách drvivá je potom už špecifikum a “ zásluha” prezidenta Obamu.  Politicky je totiž  v časoch  desať percentnej nezamestnanosti dosahujúcej  akékoľvek uhnutie od témy “pracovné miesta” politickou samovraždou. Mať hlasy na schválenie reformy a napriek tomu zabiť diskusiou o nej vyše roka, len aby sa budilo zdanie že je nadstranícka, je zbytočný luxus, za ktorý Obamova strana zaplatí v týchto voľbách vysokú daň.

 Snemovňa reprezentantov- Demokrati o ňu asi prídu. V súčasnosti majú v 435 člennej snemovni Demokrati väčšinu o 77 hlasov. Podľa odhadov sa dá očakávať, že Republikáni ovládnu 40-50 volebných obvodov, ktoré doteraz patrili Demokratom. Najoptimistickejšie odhady hlavne ľavicových think-tankov spomínajú síce magické číslo 35- v prípade že by Demokrati stratili iba 35 miest, ich väčšina by zostala zachovaná- ale ľavicové think tanky sa svojou objektívnosťou od tých pravicových nelíšia, možno iba menej nadsadzujú. Lebo existujú aj odhady o získaní vyše 80 hlasov pre  Republikánov- sci- fi však patrí do knižnice a nie do reálnej politiky, takže všetko nad 50 bude veľký úspech pravice, všetko pod 40 zas umožní Demokratom hovoriť o prekvapivom “víťazstve” a ponechaní si politickej kontroly. Praktický politický dopad pravdepodobnej straty väčšiny v Snemovni bude znamenať pre prezidenta Obamu potrebu hľadania kompromisov- to mu však hrozí aj v prípade, ak by si Demokrati zachovali väčšinu. V snemovni existuje totiž skupina vyše 50 demokratických senátorov, ktorí sami seba nazývajú sami seba “modrými psami” a tí najmä v súčasnosti prejavujú buldočiu zarputilosť hlavne v otázkach fiškálnej zodpovednosti- čo pre snílkov Obamovho typu nemusí byť v časoch rekordného rozpočtového deficitu vôbec zlý korektív. Napriek tomu však existuje rozdiel či sa dohadujete o svojej politike s normálnymi vzdelanými ľuďmi z vlastnej strany, alebo so znepriatelenou hordou náboženských fanatikov, ktorí sa tentokrát hlavne vo farbách Tea party sa snažia o postbushovský návrat do reálnej politky.

 Senát- Ak ho Demokrati stratia, pôjde o drvivú porážku. Navyše prezident Obama nemá tie politické schopnosti ako Bill Clinton, ktorý po strate Kongresu v roku 1994 – tiež dva roky po ovládnutí Bieleho Domu Demokratmi, prekľučkoval medzi nástrahami Republikánov a sťa fénix doletel vo voľbách v roku 1996 opäť do prezidentského kresla. Obama by po ovládnutí Snemovne aj Senátu Republikánmi pripomínal asi skôr chromú kačicu- výraz ktorý sa v USA bežne používa pre prípad, ak prezident musí vládnuť proti Kongresu- a do záhrad Bieleho dmu by už v ďalších voľbách nedoletel.

 Hysterky tiahnu na Washington

 Najväčšou tragédiou by nebola skutočnosť, že Demokratickí senátori budú musieť opustiť svoje kreslá- tragédiou je, čo za ľudia na ich miesta prídu. Ak Republikáni chú zvrátiť súčasný pomer síl – Demokrati majú v stočlennej komore väčšinu o 18, dvaja sú nezávislí ale hlasujú s demokratmi, kreslo senátora Byrda z West Virginie je po jeho smrti neobsadené- musia uspieť aj ich najproblematickejší kandidáti. No a kto sa poteší, ak do Senátu zasadnú  Sharron Angleová z Nevady či Christine O'Donnellová z Delaware?

 Christine O'Donnellovej z Delaware sa podobne ako Sharron Angleová –tiež nominantka Tea party,  tešila hlavne obľube sociálnych konzervatívcov. Tých si však pohnevala- a toto nie je vtip, oni to myslia vážne- keď  vyšlo najavo, že v časoch svojich stredoškolských štúdií sa hrala na čarodejnicu. Kto akými zbraňami bojuje, takými zomrie.  Politicky je Christine O'Donnellová týmto mŕtva, lebo jej bigotnosť už odradila všetkých centristických voličov a tí menej inteligentní na pravom kraji sú pre ňu po priznaní jej čarodejníckych experimentov zakliati. Sociálne konzervatívni voliči dokážu prepáčiť iné veci- napríklad keď senátor  Jim DeMint z Južnej Karolíny povie, že slobodné matky a homosexuáli za katedru nepatria. Ale podozrenie z čarodejníctva- pán Boh s nami a zlé preč… …

 Sharon Angleová mala v Nevade zo začiatku viac šancí- niežeby bola inteligentnejšia ako jej ideologická súputníčka. Za súpera však má Harryho Reida, ktorý je republikánskou ikonou obamovského diabla v americkej politike, hlavný terč pravičiarov. Reid síce tiež nie je najzdatnejším rečníkom a jeho sila nespočíva v tom, že by písal Obamovi prejavy- ako politický vyjednávač v Senáte je však pre Obamu nenahraditeľný. Okrem symbolickej dôležitosti šéfa Senátu je jeho schopnosť spojiť jednotlivé prúdy v Demokratickej strane do usporiadaného šíku, ktorý v mene straníckej disciplíny jednotne zahlasuje aj za také problematické zákony, akým bola napríklad pre mnohých demokratických senátorov zdravotná reforma- to je hlavný dôvod, prečo ho túžia Republikáni “zostreliť” a odstrániť z Washingtonu.

 Problémom Republikánov však je, že jeho súperka Sharon Angleová nedokáže politicky ani len nabiť, nieto ešte zamieriť či nebodaj ho zostreliť- v poslednej lebo jedinej predvolebnej televíznej diskusii s Reidom spravila fatálnu chybu, keď sa Reida spýtala, skade vzal to  bohatstvo, ktoré mu dovoľuje bývať vo Washingtone v luxusnom hoteli. Táto otázka je však v USA najmä v pravicových kruhoch- ktoré Angleová túži reprezentovať- absolútne neprípustná. Skúmať pôvod peňazi a spochybňovať politický status na základe majetku by- pre nielen amerických a nielen pravičiarov-  bolo tak nebezpečné, že je pre nich lúzou aj ten, kto sa o to pokúsi na úkor ich politického protivníka.

Angleová touto otázkou u nich teda skončila a podobne ako Christine O'Donnellová nádej že pritiahne centristických voličov je malá- a to napriek katastrofálnej ekonomickej situácii v Nevade, ktorá má 14 percentnú nezamestnanosť a roky vedie rebríček nesplácaných hypoték a domov predaných v nútenej dražbe pre insolventnosť dlžníkov. Ak by sa stal zázrak a Angleová by uspela, bude tomu tak  predovšetkým zásluhou zlej ekonomickej situácie v Nevade.

Slovák v ringu

 Späť k normálnym a politicky relevantným súbojom- Pennsylvánia. Tá je zaujímavá aj tým, že v nej vystupuje Joe Sestak,  ktorého korene siahajú až na Slovensko. Skutočnosť, že jeho otec sa ako slovenský immigrant úspešne uchytil v Coattsville, v Pennsylvánii a jeho syn ešte úspešnejšie absolvoval katolícke školy vo Philadelphii a nakoniec urobil kariéru v armáde, keď to dotiahol až na trojhviezdičkového admirála je skôr romantickou výpoveďou o časoch, keď Amerika ešte imigrantom priala a Slováci v nej po príchode z chudobou sužovaného Slovenska držali spolu, lebo im nič iné ani nezostávalo. Politicky je oveľa zaujímavejšia skutočnosť, že Sestak dokázal v súboji o demokratickú nomináciu poraziť Arlena Spectera, ktorého podporoval aj prezident Obama. A to napriek tomu, že Šestak je urcite ľavicovejší – a preto Obamovi politicky bližší- ako Specter, ktorý zvliekol republikánske stranícke tričko až keď videl, že mu to prinesie politické výhody. Chladný kalkul, že ako Demokrat získa nomináciu strany, ktorú by u Republikánov už nezískal, nevyšiel. V primárkach si začal robiť vtipy z Poliakov- a to sa v Amerike nevypláca…

Sestak však v súboji o hlasy demokratov musel natoľko zdôraňovať Specterovu pravicovosť, že sám seba postavil na ľavicový kraj, z ktorého má problém dosiahnuť na hlasy centristických voličov. V prieskumoch verejnej mienky vedie jeho protivník Pat Toomey v priemere o 5 percent- Sestak však už podobný náskok v prípade Spectera za pár dní stiahnuť dokázal.

 Ďalším zaujímavým štátom z hľadiska senátorského súboja je Florida. Tam vysoko vedie Republikán Marco Rubio so 41 perecentami, kým jeho oponenti – guvernér Floridy, nezávislý Charlie Crist a Democrat Kendrick Meek- sú ďaleko za ním s 21 respektíve 27 percentami hlasov. Rubio, kedysi celkom normálny pravičiar  začal fanaticky brojiť proti imigrantom- v časoch nezamestnanosti najzbabelšia ale politicky najvýnosnejšia téma. Tým okopíroval prístup McCaina a stal sa tak politicky imúnny voči podobnej názorovej spodine z radov Tea party.

 Bývalý Republikán Charlie Crist sa zas stal nezávislým a dúfal, že podobnosť názorov s kandidátom Demokratov mu prinesie podporu centra a taký náskok v prieskumoch, že Demokrati stiahnu Meeka a požiadajú svojich voličov, aby podporili práve Crista. Nestalo sa však tak- okrem chýbajúcej drvivej podpory sa Crist prepočítal aj v tom, že Demokrati Meeka nestiahnu, lebo sa obávajú, že ich voliči by potom nevolili Demokrata ani v guvernérskych voľbách- a aspoň v nich chcú Demokrati na Floride uspieť.

 Spoliehanie sa na takéto ceny útechy, neschopnosť uzatvárať pragmatické koalície hoc aj s názorovými oponentami v snahe získať si stredového voliča sa môžu Demokratom v týchto voľbách nevyplatiť. Porážka- ak nebude príliš drvivá a Republikáni neovládnu aj Senát- však v týchto voľbách nemusí byť pre perspektívy ľavice nevyhnutne  na škodu. Ekonomický recept, ktorý ponúka Tea Party – znižovanie štátnych výdavkov v časoch, ktoré sú pre voličov už aj tak dosť ťažké- bude tak bolieť, že na ňom môžu Republikáni pohorieť a svoje politické popáleniny si budú liečiť ešte aj v prezidentskom volebnom roku 2016. Ak sociálno-konzervatívny prúd Tea party radikalizuje Republikánov doprava aj v spoločenských otázkach  a Obama vyhrá za pomoci podpory Senátu voľby v roku 2012,  podarí sa mu potom  naštartovať ekonomický rast a jeho administratíva nájde odvahu k legalizácii imigrantov- tohtoročný úspech Republikánov môže byť posledným na dlhé roky. Ak sa totiž ekonomike darí, tak normálni ľudia pravicových extrémistov nevolia.

Autor je  senior editorom tlačovej agentúry World Business Press Online vo Washingtone

Viac o Tea Party a jej finačnom pozadí napísal 26. októbra komentátor The Guardianu George Monbiot http://www.guardian.co.uk/commentisfree/cifamerica/2010/oct/25/tea-party-koch-brothers

Spracované informácie v češtine si môžete pozrieť na blisty.cz/2010/10/27/art55193.html