Výprask, Obamova zmena končí, šliapanie vody a podobne nezmyselné titulky najmä v materiáloch slovenských pravicových agentúrnych prekladateľov sa objavovali pred I po kongresových voľbách v USA.

Keďže väčšina týchto polyglotov sa do Washingtonu pred týmito voľbami dostala nanajvýš ak s nejakou vládnou delegáciou a nevedela by si tu zrejme kúpiť ani lístok na metro- o znalosti nálad v ostatných častiach krajiny ani nehovoriac- kvalita ich materiálov tomu aj zodpovedá. Žiaden výprask sa nekonal, voľby pre Demokratov neboli síce víťazstvom, ale ani katastrofickou porážkou a prvýkrát sa jasne ukázali hranice, ktoré sociálni konzerrvatívci vo farbách Tea party nemôžu prekročiť.

 Každý, kto sa aspoň trochu zaoberá americkou politikou vie, že “midterms” teda kongresové voľby v strede cyklu po zvolení nového prezidenta sa končia väčšinou porážkou strany, ktorá vyhrala predchádzajúce voľby prezidentské. Takže porážka Obamovej strany nie je žiaden výprask, ani nejaký nezvyčajne silný prejav nesúhlasu voličov s jeho politikou, ale tradičný kolobeh politiky, vychyľovanie kyvadla. Pomer síl 239 ku 188 v prospech Republikánov v  Snemovni je síce veľkou stratou, ale pri súčasnej bipolárnej politike je takmer jedno, či jedna strana má väčšinu o šesť alebo šesťdesiat hlasov- jednoducho väčšina vládne menšine a všetko ostatné je teória. Čo je však oveľa dôležitejšie – Demokrati si zachovali majoritu v Senáte a to pomerne dosť výraznú- 53 senátorov zo sto by mala byť väčšina postačujúca potlačiť akékoľvek pokusy na zvrátenie zdravotnej reformy ako aj na zahatanie plnenia iných pochybných sľubov extrémistickej pravice. Výsledkom volieb je teda aj skutočnosť, že Republikáni budú môcť síce pôsobiť ako korektív Obamovej politiky, ale úloha iniciátora nejakých legislatívnych zmien, ktoré by boli v rozpore s jeho politikou im nehrozí ani len náhodou. Takže na zvrátenie zdravotnej reformy môžu smelo zabudnúť.

 Voľby FED neovplyvnia

 Takisto je predčasné jasanie p. Schutza v denníku SME, že Obamova zmena končí. Autor tvrdí, že “s ovládnutím dolnej komory Republikánmi je isté, že USA končia ako centrum alternatívneho riešenia krízy, teda namiesto šetrenia ešte väčším míňaním peňazí.” Samozrejme že nie- článok vyšiel zhodou okolností v deň, keď FED schválil ďalšie kolo tzv Quantitative Easing, teda ďalšieho napumpovania peňazí do ekonomiky. Autor, ktorý má okrem USA jasno aj v ďalších – temer všetkých- oblastiach spoločenského, ekonomického či športového diania doma I vo svete by si mohol naštudovať, že FED v USA je nezávislá inštitúcia. Nepodlieha teda ani dolnej a ani hornej komore Kongresu a Ben Bernanke ako šéf Fedu má srdečne na háku, kto voľby vyhral alebo prehral. Navyše Bernanke tvrdí, že súčasnú krízu, ktorá sa podľa neho podobá tej veľkej hospodárskej z tridsiatych rokov minulého storočia, možno rozchodiť len stimuláciou ekonomiky- jeho názor sa teda zhoduje s Obamom a ľavičiarmi. Takže Bernanke aj po víťazstve Republikánov bude uskutočňovať svoju vlastnú politiku, ktorá je od politiky nezávislá, ale ktorá sa filozoficky a ideologicky zhoduje s politikou prezidenta Obamu- lebo Bernanke ako znalec ekonomických kríz je presvedčený že len táto politika vytiahne USA z krízy.

Hranice Tea party a protiimigračnej rétoriky

 Dôležitá je aj skutočnosť, že americkí voliči jasne vymedzili hranice, po ktoré sú ochotní načúvať extrémistickým politikom. Niežeby všetci predstavitelia Tea party, ktorí zasadnú do lavíc Senátu a Snemovne mali názory, ktoré nie sú iba populistickým surfovaním na atraktívnej politickej vlne, niežeby všetci mali  šancu prejsť skúškou času- je však cenné, že napríklad kým taký Rand Paul, ktorý vďaka svojmu rodinnému zázemiu /otec Ron Paul, najznámejší libertarian v USA/, vzdelaniu a profesii/ očný lekár/ to v hlave asi nemá úplne vybielené a zrejme naozaj verí tomu, čo hlása-  sa do Senátu dostal a panie Sharron Angleova a Christine O'Donnellová si teplé miestečko na ďalšie štyri roky nepričarovali- presne ako predpovedal materiál v jetotak.sk uverejnený pred voľbami.

 Apropos, súboj Sharron Angleovej s Harry Reidom jasne ukázal aj smer, ktorým by sa mohla politika Demokratov uberať v nasledujúcom období. Politickí analytici  usudzujú, že zmienená politička sama sebe zasadila poslednú ranu z milosti reklamným spotom, v ktorom sa štyri dni pred voľbami negatívne vyjadrovala o imigrantoch a hispáncoch. Výsledkom bola mobilizácia početnej hispánskej skupiny voličov v Nevade- príbuzní ilegálnych imigrantov, ktorí mali právo voliť k urnám prišli a poslali Sharron Angleovej jasný odkaz- hlasovali za Reida nie preto, že by súhlasili s jeho politikou ale predovšetkým preto, lebo je pre nich menším zlom, než Angleová. Existuje nádej, že tento efekt bude môcť Obama využiť aj na celonárodnej úrovni o dva roky- a to predovšetkým v prípade, ak sa ekonomika dvihne a prípadná zmienka o legalizácii imigrantov a imigračnej reforme nevzbudí strach u stredového voliča z väčšej koknkurencie na trhu práce. Avšak aj v prípade, že by sa ekonomika dovtedy nenaštartovala, je pravdepodobnosť, že extrémisti z Tea party podobne ako Angleová nebudú vedieť skrotiť svoje pocity zakomplexovanosti a ich nenávistné heslá voči imihrantom zmobilizujú hispánskych voličov aj na celonárodnej úrovni- takže voľby v roku 2012 budú “hispánskymi “ voľbami, podobne ako tie v roku 2008 boli “afroamerickými”.

 Snaha o kompromis a politické divadlo

 Okrem imigrantskej otázky však politku v rozdelenej Amerike počas nasledujúcich dvoch rokov bude charakterizovať predovšetkým snaha o kompromis. V zlej ekonomickej situácii voliči odsúdia každého, kto sa zabetónuje na svojich pozíciach.

Vyhrá ten, kto preukáže väčšiu snahu o kompromis- nemusí to pri tom myslieť vážne, stačí ukázať snahu. Je oprávnená nádej, že toto divadlo lepšie zvládne ľavica ako fanatici z Tea party. Ich snaha dokázať, že sú ešte tvrdší než sľubovali, že neustúpia ani o piaď a že dôveru Glenna Becka ani Srah Palinovej nesklamú- to všetko sú eventuálne najväčšie tromfy v rukách Demokratov. Apropos Palinová- v Bielom dome sa potichu každý večer modlia nech sa práve táto radikálka neschopná získať stredového voliča stane v roku 2012 protikandidátom Baracka Obamu. Ten mimochodom, zdá sa, divadlo zvané snaha o kompromis pochopil veľmi rýchlo, možno až prirýchlo- prvým krokom po voľbách bol návrh Republikánom vyjednávať o predĺžení daňových reforiem aj pre najmajetnejšie vrstvy výmenou za trvalé škrty na daniach pre priemerne zarábajúcich Američanov. Nie je zatiaľ jasné, na aké dlhé obdobie chce Obama odpúšťať dane Američanom zarábajúcim nad 250 000 dolárov ale jeho krok je dôkazom, že prezident sa bude snažiť vzbudiť zdanie ochoty spolupracovať s Republikánmi. V konečnom dôsledku  však voliči výsledkom volieb postavili do nevýhodnejšieho postavenia Republikánov- pomer síl je dva ku jednej, každý príliš pravicový návrh Republikánov bude vykladaný ako extrémizmus, ako neschopnosť posúdiť politické reálie a bude sa dať komentovať nasledovne- veď to nemá šancu ani v Senáte, ani u prezidenta, tak načo to robia, načo to vôbec navrhujú. Naopak, Obamove návrhy, ktoré neprejdú v Snemovni zas budú môcť byť interpretované ako neústupčivosť Republikánov v Snemovni, lebo Senát s väčšinou Demokratov ich predtým viac než pravdepodobne schváli.Takže Obama bude môcť tvrdiť, že on sa snažil, ale keďže prioritou Republikánov nie je vyriešiť krízu, pomôcť krajine. ale “dať ho dole”- boli už natoľko hlúpi a fanatickí, že si neodpustili povedať to do médií- takže vinní sú oni. A naozaj, Republikáni majúci väčšinu v Snemovni už nebudú môcť iba obviňovať Demokratov z vysokej nezamestnanosti či zlej ekonomickej sitiácie- po týchto voľbách budú musieť za stav krajiny aj spoluzodpovednosť.

Suma sumárum výsledok volieb ukázal, že, iste, voliči sú frustrovaní- ale nie politikou Obamu, ale stavom ekonomiky, ktorú však Demokrati zdedili po dvoch vojnách republikánskeho prezidenta Georgea W. Busha. O tom však samozrejme už materiály slovenských agentúrnych prekladateľov mlčia. Takže výsledky volieb nie sú pre Demokratov horšie ako v roku 1994, keď prišli  o Senát  aj o  Snemovňu reprezentantov- a Bill Clinton napriek tomu o dva roky neskôr vyhral prezidentské voľby. Je otázne či Obama dokáže zopakovať jeho výkon- ale východiskovú situáciu rozhodne nemá horšiu než jeho stranícky predchodca v Bielom dome. Karty pre Demokratov nie sú teda vôbec rozdané zle.

Autor je  senior editorom tlačovej agentúry World Business Press Online vo Washingtone

Súvisiace články:

• Čarodejnice a Slovák na ceste do Senátu