V uplynulých týždňoch sme v Ázii sledovali dve podobné udalosti- vojenskú akciu regulárnej armády proti vzbúrencom. Na Srí Lanke armáda likvidovala tamilských povstalcov, v Pakistane podobným spôsobom islamských militantov. Obe akcie mali veľmi podobný dosah na civilné obyvateľstvo. Len v prípade Pakistanu si svetové spoločenstvo všimlo humanitárnu katastrofu až po dlhšom čase.

 Peklo v rajskom údolí

 Údolie rieky Swát tvorí jeden z dištriktov Severozápadnej hraničnej provincie Pakistanu. Nádherná prírodná scenéria dala tomuto kúsku krajiny prívlastok pakistanské Švajčiarsko. Blízkosť hlavného mesta zároveň priniesla čulý turistický ruch, nachádzali sa tam najznámejšie lyžiarske strediská krajiny.

Teraz však v tomto rajskom údolí zažívajú jeho obyvatelia hotové peklo. Boje medzi pakistanskou armádou a tzv. pakistanským Talibanom vyhnali vyše dva milióny ľudí z domovov.  

Pakistanská armáda je vycvičená na konvenčnú vojnu s Indiou, hlavne na tankové bitky v rovinách indicko-pakistanského pohraničia. Bojovať proti gerile, v horách ani v mestách, nie je zvyknutá. Hraničiarske zbory, tvorené Paštúnami zase nie vždy dokážu využiť svoje prednosti- kmeňová súdržnosť a Paštunvali im často bráni efektívne bojovať proti bojovníkom zo spriaznených kmeňov. Vodcovia militantov s tým rátajú, vyskytli sa už i prípady nútených manželstiev za účelom prinútenia nových „príbuzných“ k lojalite voči militantom. Preto je ťarcha bojov na pleciach pravidelnej armády, tam je príčina humanitárnej katastrofy v rajskom údolí. Postupujúca armáda má pred sebou cieľ zničenia pakistanského Talibanu a na tejto „ceste pravdy“ nepozerá na obete.

  Talibanizácia Pakistanu

 Keď po sovietskej invázii do Afganistanu spustila CIA operáciu Cyklón, asi jej šéfovia netušili, že púšťajú džina z fľaše. Finančná podpora pakistanským kmotrom afgánskej protisovietskej gerily vytvorila v Severozápadnej hraničnej provincii a na Kmeňových územiach podhubie pre vznik radikálnych fundamenatlistických organizácií po vzore Afganistanu. Po rokoch tzv. vojna proti terorizmu spustila akcie „bojovníkov pakistanského džihádu“ na pakistanskom území. Samozrejme, Pakistan nie je Afganistan, islamskí militanti mali pramálo šancí na ovládnutie krajiny. No obsadiť Paštúnmi obývané oblasti, to bolo v ich silách. Po dvoch rokoch bojov sa dokonca sa začali nebezpečne približovať k hlavnému mestu, čím prinútili federálnu vládu k vyjednávaniu.

Vo februári pristúpila vláda na prímerie s militantami. Za ústupok- zavedenie práva šaríja v niektorých dištriktoch Severozápadnej hraničnej provincie sa títo zaviazali ku kľudu zbraní. Po uzavretí prímeria si obyvateľstvo vydýchlo. Zavedenie práva šaríja možno väčšina obyvateľstva nevítala, no ak to mala byť cena za koniec bojov, nezdala sa im neprimeraná. Ale „civilizovaný svet“ bol z toho zhrozený, keď v príhodnej chvíli obletelo internet video bičovania sedemnásťročného dievčaťa. Po zverejnení videa sa nielen vôkol celého sveta svet, ale dokonca i v samotnom Pakistane zdvihla vlna odporu voči barbarským praktikám vykonávateľov šaríje.  

V Pakistane samotnom sa ale šíri aj správa o tom, že toto brutálne video je podvrhom. Incident sa nestal v danom období a už vôbec nie v údolí Swát, ale má ísť o dva roky starý záznam z Afganistanu. O falošnom videu hovoril nielen hovorca pakistanského Talibanu, ale aj vyšetrovacia skupina menovaná predsedom najvyššieho súdu.  Pakistanský federálny minister pre vedu a techniku Azam Khan má dokonca jasno v tom, kto za konšpiráciou stojí.

Kedže však islamskí militanti napriek prímeriu chceli rozšíriť územie pod svojou kontrolou, vláda to považovala za porušenie prímeria, čím sa zavedenie šaríje stalo bezpredmetným.  

  Falošný Taliban?

 Teraz už nezáleží na tom, či bolo video pravé, alebo šlo o riadenú sabotáž mierovej dohody medzi pakistanskou vládou a Talibanom. Po obnovení bojov pakistanský Taliban začal ďalej postupovať. Ak predtým ovládal 25 percent dotknutého územia, po obnovení bojov obsadil 75 percent. Až masívne pozemná operácia zvrátila situáciu a pakistanská armáda pomaly Taliban vytláča. Za cenu obrovského strádania obyvateľstva.

No namieste je otázka, ako mohlo pár tisíc bojovníkov Talibanu bez ťažkých zbraní dosiahnuť také skvelé úspechy a tak dlho odolávať?

V Pakistane majú odpoveď. Keďže je Pakistan ďalším cieľom vojny proti terorizmu, bolo potrebné v ňom ten správny druh terorizmu „naočkovať“. 

Peniaze z Indie a vycvičení bojovníci z Afganistanu sú hlavnou príčinou úspechu pakistanského Talibanu. Dokonca v údolí Swát v radoch „lotrov“ vraj bojujú proti pakistanskej armáde aj najatí nemoslimskí žoldnieri, možno Ghurkovia.

Pred pár týždňami sa militanti dostali na dostrel od jedného zo zariadení pakistanského jadrového programu. Za týmito udalosťami sa začína rysovať plán, ako zbaviť Pakistan jadrových zbraní. Destabilizácia krajiny poskytne vhodnú zámienku na preventívnu vojenskú akciu, ktorej cieľom bude zabezpečiť pakistanský jadrový arzenál pred nebezpečenstvom, že sa dostane do rúk fanatickým radikálnym živlom.

Ako sa nedávno vyjadril generál Petraeus, USArmy sa nemieni vzdať „práva najvyššej inštancie“ (?) pri riešení hrozieb v Pakistane. Ten istý generál svetu oznámil, že v Afganistane už „al-Qáida“ neoperuje. Samozrejme, všetci sú už v Pakistane.

Konšpiračné teórie? V Pakistane im veria.

Pakistanská armáda uskutočnila bezpečnostné opatrenia na ochranu svojich jadrových zariadení pre vnútornou i vonkajšou hrozbou, čo by mohlo znamenať, že si jej jej velenie vedomé nebezpečenstvom „odzbrojenia“.

 No je možné i to, že tieto správy (či fámy, alebo fámy o fámach?) šíri sama pakistanská armáda v snahe posilniť bojovú morálku na fronte i v zázemí. Zdá sa že úspešne. Napr. pakistanská tlač nerieši slovíčka, či sú to militanti, povstalci, vzbúrenci, bojovníci džihádu..., hovorí sa im proste lotri. Lotri platení Indiou, bábky sprisahania CIA, RAW a Mossadu proti jednote a stabilite Pakistanu. Podporu má akcia i skrz celé politické spektrum a dokonca i medzi obyvateľstvom. Propagandisticky to armáda zvládla, hnev ľudí sa zameriava na Indiu. Ak v ničom inom, roztrieštený Pakistan je jednotný aspoň v nenávisti voči spoločnému nepriateľovi. V ťažkých časoch je dobré mať niečo, čo ľudí spája.