Vzťahy medzi kontinentálnou Čínou a Taiwanom sa po nedávnom podpise historickej obchodnej dohody dostali zatiaľ na najvyššiu možnú úroveň. Zásadný obrat v doterajších vzájomných vzťahoch predstavujú zmluvy o zintenzívnení obchodu a tranzitu, ktorými sa napr. strojnásobňuje doterajší počet priamych letov medzi oboma krajinami až na dohodnutých sto osem týždenne, skracujú sa aj letové trasy a otvára sa množstvo námorných prístavov na priame nákladné spojenie.

Zostane už viackrát opakovanou iróniou dejín, že fundamentálny posun v stykoch Čínskej ľudovej republiky a Čínskej republiky na Taiwane sa odštartoval po nedávnych parlamentných voľbách, v ktorých akousi „čudnou hrou osudu“ zvíťazila kedysi hlavná nacionalistická sila Taiwanu, politická strana Koumitang na čele s teraz už prezidentom Ma Jing-juom.

Tento zásadný obrat od politiky predchádzajúcej vlády Demokratickej pokrokovej strany vedenej dnes už bývalým prezidentom Čchen Šuej- pienom (teraz už navyše zatknutým pre obvinenie z korupcie) je výsledkom pochopenia nového vývoja v Pekingu.

Čínsky komunistický kapitalizmus, zavedený bývalým veľkým geopolitickým hráčom Ten Siao-pingom pred vyše dvadsiatimi rokmi, dospel do dnešného šokujúceho štádia. Kedysi veľká, no chudobná Čína sa v neuveriteľne krátkom čase stala manufaktúrou sveta, čo možno vidieť vo všetkých obchodoch na planéte. Väčšina tovaru nesie visačku Made in China a je jedno, či sa ocitnete v newyorských alebo v bratislavských obchodoch. Fenomén čínskeho kapitalizmu pod egidou komunistického vedenia zasiahol súčasný vývoj v takej nepredstaviteľnej miere, že len samotná Amerika dlhuje Pekingu vyše šesťsto miliárd dolárov. A nie náhodou pred časom americký minister financií vyzval čínske vedenie, aby neurobilo žiadnu chybu, lebo „len s vami môžeme vyviesť svet zo súčasnej ťažkej finančnej krízy.“

Nový historický vývojový trend však nepochopili práve predchádzajúci taiwanskí vládni politici. Ak by boli verili serióznym a nezávislým analýzam a boli by k svojej výbave pribalili aj dostatok politickej odvahy, mohli vo voľbách zvíťaziť a boli by sa viezli na súčasnej vlne zlepšovania čínsko-taiwanských vťahov. Úzkoprsý pohľad a pokračovanie v nereálnej politike založenej na miznúcom sne o budúcom plnom vyhlásení nezávislosti, čím Peking veľmi nebezpečne provokovali a nie náhodou čínski komunisti pravidelne hrozili aj vojenským zásahom, to všetko prinieslo Demokratickej pokrokovej strane prehru. Ukázalo sa, že väčšina obyvateľov sedemnásťmiliónového ostrova má realistickejší pohľad na celkový vývoj.

Mocná a dopredu sa ekonomicky rútiaca veľká kontinentálna Čína zatienila úspechom aj pretrvávajúci deficit v obrane ľudských práv či inštalovania klasických demokratických prvkov v politike.

Podpísanie najnovších historických dohôd o obchode a tranzite, čo nasledovalo relatívne krátko po podpise nedávnych zmlúv o turizme, dostáva vzťahy medzi oboma krajinami na kvalitatívne najvyšší historický bod zbližovania od roku 1949, keď na kontinentálnej Číne prevzal moc povestný „veľký kormidelník“ Mao Ce-tung a na Taiwane vytvoril separatistickú republiku vtedajší pravicový vodca Koumitangu Čankajšek.

Teraz sa takmer začína napĺňať stará a známa Maova filozofická floskula, keď počas stretnutia s americkým prezidentom Richardom Nixonom na historickom stretnutí v Pekingu na otázku, čo bude s Taiwanom, typicky ležérne prehodil: „My máme čas aj sto rokov...“ Tým, pravdaže, myslel na budúce zjednotenie odtrhnutej provincie s kontinentálnou Čínou.

Henry Kissinger ako jediný floskulu pochopil a odštartoval zmenu dovtedajšej politiky dvoch Čín na politiku jednej Číny. Tvorcovia americkej politiky tým viac než jasne taiwanským politikom naznačili, že aj keď ich budú podporovať, a v prípade konfliktu možno dokonca vojensky, nebudú už podporovať ich snahu o vyhlásenie nezávislého štátu.

Táto základná zmena zasadila ostrovu tvrdú ranu, čoho výsledkom bolo aj vyšachovanie Taiwanu nielen z OSN, ale aj z ďalších medzinárodných inštitúcií...

No práve aj vo vtedajšom negatívnom zásahu možno nájsť jeden z prvkov súčasnej zmeny nového vývoja vo vzťahoch, ale už novej Číny s novým Taiwanom.   

Súvisiace články:

• Čínska turistická invázia na Taiwan