Čína signalizuje, že jej prvá skúška - zostrelenie vesmírnej družice raketou - je zamýšľaná ako nátlak na USA o začatí rozhovorov o zákaze zbrojenia vo vesmíre.

Kým odoláva medzinárodnej kritike - išlo o prvú skúšku po dvadsiatich rokoch - oficiálni čínski predstavitelia zdôrazňujú, že cieľom Číny je vesmír bez zbraní.

Vyhlásenie čínskeho ministerstva zahraničných vecí znie takto: „Naším principiálnym stanoviskom zostáva mierové využitie kozmu. Sme proti militarizácii vesmíru. Tak v minulosti, ako aj  v súčasnosti vystupujeme a v budúcnosti budeme vystupovať proti akémukoľvek zbrojeniu v kozme.“

Ubezpečenie neurobilo dojem na čínskych susedov a ani na Západ. Jestvujú obavy, že prekvapivé čínske napínanie svalov je súčasťou kampane na zvýšenie čínskeho globálneho vojenského postavenia a zvyšuje nebezpečenstvo rozšírenia zbrojných pretekov vo vesmíre.

Čína je od roku 1985 prvou krajinou, ktorá zničila vo vesmíre satelit (vlastný meteorologický – pozn. red.), a iba treťou popri USA a bývalom Sovietskom zväze, ktorá vyvíja vesmírnu technológiu povestných star wars.

Posolstvo je však jasné: ak Čína dokáže zostreliť vlastnú družicu, potom bude schopná napadnúť aj satelity patriace iným štátom.

Peking zvýšil od roku 1990 výdavky na obranu o desať percent. V minulom roku sa však už zvýšili o pätnásť percent na úroveň 35,5 miliardy dolárov. (Na porovnanie súčasný ročný americký vojenský rozpočet presahuje už vyše štyristo miliárd dolárov – pozn. red.) Experti však k čínskemu vojenskému rozpočtu dodávajú, že je omnoho vyšší najmä preto, že oficiálne uvádzaný nezahrňuje výdavky na vývoj vojenstva.

Ku kritikom skúšky (USA, Južná Kórea, Kanada) sa pridala aj Veľká Británia a Japonsko. Tlačový hovorca britského premiéra vyjadril obavy nad dosahom množstva rozbitých častíc satelitu zostreleného v utajení.

Teraz sa očakáva ďalší krok USA. Odpoveď Spojených štátov bude mať zásadný význam. Naznačí, čo bude ďalej: či sa rozpúta zbrojenie vo vesmíre, alebo sa uzavrie dohoda limitujúca použitie technológie vesmírnych vojen. 

Americkí analytici dodávajú, že Čína uštedrila bezpečnostnému americkému aparátu „vlažný úder pod pás“, pretože väčšina špionážnych družíc Pentagónu krúži na obežnej dráhe v rovnakej výške, v akej lietal zostrelený čínsky meteorologický satelit.

Kritici Bieleho domu tvrdia, že čínska skúška je výsledkom Bushovej unilaterálnej agresívnej politiky uskutočňovanej aj v kozme. Minulý rok Spojené štáty striktne odmietli čínsky aj ruský návrh o globálnom zákaze vývoja vesmírnych zbraní. Namiesto toho ohlásili novú politiku zabezpečujúcu Amerike právo na rozvoj vesmírnej vojenskej  technológie.

Edward Markey, americký demokratický senátor, vyhlásil, že prezident Bush by mal iniciovať medzinárodnú dohodu o zákaze vývoja, skúšania a umiestňovania zbraní a antisatelitných systémov v kozme.  

Jeffery Kueter, prezident George C. Marshall Institute, však vyhlásil, že čínsky ťah by mal povzbudiť Bushovu administratívu vo vývoji nového kozmického obranného systému.

„Teraz už vieme, že Čína má priamu kapacitu na zničenie kozmických satelitov a nepriamu na odmietnutie jej použitia.“

Čínski analytici spochybňujú, že čínska akcia by mohla narušiť čínsko-americké  vzťahy.

Ši Jin-hong, analytik z Ústavu medzinárodných štúdií, dodáva: „Ak si chce každá veľká mocnosť udržať svoj štatút veľkej sily, chce sa dostať do kozmu.“

Jane Macartney, The Times, 20. január 2007 (krátené)