Čína blokuje vstup geograficky a demograficky neporovnateľne menšieho Taiwanu do Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Napriek až neuveriteľne praktickým činom taiwanských lekárov-špecialistov na medzinárodnej zdravotníckej scéne.

V krátkom čase dokázali zastaviť či prekonať smrteľne nebezpečné ochorenia vo viacerých afrických, či ázijských krajinách, pomáhajú však aj v Európe. Len máloktoré, aj zvlášť vyspelé štáty sa môžu pochváliť takými významnými pozitívnymi výsledkami a pritom ide o riadnych členov WHO. Pomery zašli až tak ďaleko, že Čína je schopná diplomaticko- nátlakovými akciami prekaziť každý jednotlivý pokus na prizvanie Taiwanu ak už nie za plnoprávneho člena, tak aspoň za pozorovateľa v rámci WHO.

Vinou čínskych krokov a štátov zatvárajúcich oči pred čínskym tlakom sa svet ochudobňuje o mimoriadne vyspelé výsledky taiwanskej lekárskej vedy.

Začali to Nixon s Maom

Číne sa totiž podarilo svet „presvedčiť“, že vo WHO (založenej v roku 1948) môže byť iba členský štát OSN. Ako je známe, Taiwan bol v roku 1971 - aj po „doporučujúcom“ tlaku USA povestným šanghajským komuniké - donútený opustiť OSN. Najskôr Spojené štáty ešte za administratívy republikánskeho prezidenta Richarda Nixona - pričom v jeho šľapajach pokračoval aj demokrat Jimmy Carter - rozviazali s Taiwanom diplomatické styky v rámci politického uvoľňovania vzťahov s Pekingom. Richard Nixon bol prvým americkým prezidentom, ktorý sa s povestným veľkým kormidelníkom Mao Ce-tungom v Pekingu stretol a výsledkom zmierovacej misie s kontinentálnou Čínskou ľudovou republikou bol aj fakt, že Washington odstúpil z dovtedajšej politiky tzv. dvoch Čín (bývalé socialistické štáty túto politiku pravdaže nikdy neuznávali) a začal preferovať oficiálne styky s komunistickou Čínou. Taiwanu sa dostalo nejasného, aj keď zmluvného ubezpečenia, že ak by sa jedného dňa Peking rozhodol násilím, a teda aj za pomoci vojenskej sily Taiwan pohltiť, prišli by USA na pomoc a taiwanskú „nezávislosť“ by bránili aj vojensky. Nixonova vláda, ktorá si tak veľmi zakladala na udobrení s Čínou, obetovala v podstate malý štátik na oltár historického uzmierenia s Pekingom. Išlo v podstate o začiatok uvedomenia si, že z Číny raz môže vyrásť nevšedný hospodársky a aj vojenský obor na medzinárodnej scéne, s ktorým treba byť za každú cenu zadobre.

Washington použil na zatlačenie Taiwanu na medzinárodnej scéne aj zásadný faktor. Vtedajší režim na Taiwane nespĺňal meradlá demokratického fungovania, pri moci bola len jedna politická – nacionálna strana Kuomintang a opozícia nemala šancu na slobodný prejav na žiadnom spoločenskom fóre, ani v médiách. Spojené štáty tak vo chvíli najťažšej opustili nedávneho priateľa a spojenca. Rozhodnutie o zrušení diplomatických stykov okamžite nasledovali ďalšie štáty, a tak dnes Taiwan udržuje „najvyššie oficiálne“ styky s mnohými krajinami (vrátane Slovenska) iba na úrovni reprezentatívnych úradov. Každý pokus Taiwanu - dnes je normálnou demokraciou - na získanie opätovného členstva v OSN je odsúdený na neúspech. Aj preto sa Tchaj-pej vehementne a veľmi aktívne snaží stať aspoň členom WHO.

Vtáčia chrípka v Burkina Faso        

V Afrike má Taiwan jedného zvlášť zaujímavého spojenca v západoafrickom štáte Burkina Faso. Aj keď nejde o žiaden vplyvný, či veľký africký štát, práve táto krajina sa stala akýmsi predobrazom zlepšenia vzťahov s Taiwanom, čo by mohli nasledovať aj ostatné krajiny. V Burkina Faso pracujú naplno nielen taiwanskí diplomati, či biznismeni, ale aj vysokokvalifikovaní členovia taiwanského zdravotníckeho personálu. Keď na jar minulého roku vypukla v Burkina Faso epidémia vtáčej chrípky a mala tendenciu rýchlo sa šíriť aj do ďalších afrických krajín, taiwanskí špecialisti dokázali v krátkom čase vírus H5N1 izolovať a vtáčia chrípka mala dni zrátané. Išlo o závideniahodný výkon taiwanských expertov vybavených najnovšími výsledkami taiwanskej lekárskej technológie. Zdalo sa, že tento obzvlášť špecificky úspešný prípad pohne svedomím zodpovedných predstaviteľov WHO a Taiwan dostane konečne šancu stať sa aspoň pozorovateľom medzinárodného zdravotníckeho spoločenstva. K tomu vytvoril aj špecializovaný úrad pod názvom Taiwanská medzinárodná zdravotnícka akcia (TaiwanIHA), zriadená v marci toto roku taiwanským ministerstvom zahraničných vecí a taiwanským ministerstvom zdravotníctva, ktoré riadi minister Hu Šenk-mu. Opätovne však zasiahol Peking.

Tlak aj cez Hongkong

Súčasná snaha Taiwanu dostať sa postupne do WHO má dokonca ešte viac prekážok než pred desiatimi rokmi, keď Tchaj-pej odštartoval oficiálnu kampaň za vstup do WHO. Pred časom sa totiž stala generálnou riaditeľkou WHO Margaret Chan, bývalá riaditeľka vládnej zdravotníckej agentúry Hongkongu, ktorá mala pri získavaní postu veľmi vplyvnú podporu Pekingu.

Diskriminácia Taiwanu aj na medzinárodnej zdravotníckej úrovni teda pokračuje a Taiwan napriek nevšednému úsiliu a ochote podeliť sa s vlastnými výsledkami v lekárskej vede a v zdravotníctve má dvere do WHO zatvorené.

Kľučku držia v Pekingu.