„Odmietam čínskych komunistov,“ hlása nápis na tabuľke Taiwančana Liu Ming-sunga, majiteľa veľkej reštaurácie v hlavnom meste Taipei. Tento podnikateľ je jedným z mála úspešných občanov ostrova ležiacom v dosahu armády Čínskej ľudovej republiky, odmietajúcich najnovší letecký „vpád“ čínskych turistov. V týchto dňoch došlo po prvý raz po takmer šesťdesiatich rokoch k odštartovaniu pravidelného leteckého spojenia medzi ostrovom a pevninskou Čínou! Postupne, podľa dohody budú letecké spoločnosti dopravovať na Taiwan tritisíc čínskych turistov denne!

Má ísť o začiatok nebývalej čínskej turistickej invázie na územie ostrova, ktorý Peking považuje naďalej len za separatistickú čínsku provinciu, a tú mieni jedného dňa vstrebať do vlastných koridorov ako pred časom bývalú britskú kolóniu Hong Kong.
A ak by to nešlo po dobrom, možno by použil aj obávanú vojenskú silu.
Prílety prvých čínskych turistov- mimochodom nie už chudákov v khaki uniformách- je odrazom zásadne zmenenej a teda novej politickej situácie na ostrove.
 K „politickému otrasu“ došlo pred nedávnom po parlamentných voľbách.
V nich zvíťazila nacionalistická strana Koumitang, ktorú pred vyše šesťdesiatimi rokmi  založil a viedol  známy pravicový politik Čankajšek. Keď  v roku 1949 vyhlásil komunista Mao Ce-tung Čínsku ľudovú republiku, utiekol generál  Čankajšej na Taiwan a na tomto čínskom ostrove založil republiku na svoj obraz. Svoje vládnutie prešpikoval tvrdými diktátorskými metódami, aj keď ich podstata vychádzala samozrejme  z opačnej ideologickej platformy než Maov koncept.
A „veľký kormidelník“ mal vtedy pocit, že bude iba otázkou času a Taiwan sa vydá podobnou cestou ako celá kontinentálna Čína. Do zložitej hry však vstúpili svetové mocnosti a ťažký konflikt v Kórey zatienil separatistickú výzvu na Taiwane. Medzitým sa však nový štát začal ekonomicky vzmáhať a postupne vyrástol na dvanástu najmocnejšiu ekonomiku sveta.
Pred vyše dvadsiatimi rokmi sa nasledovníci Čankajška vzdali jeho diktátorských metód politického vládnutia a Taiwan sa vydal cestou demokratizácie.
Bolo však už neskoro. Desať rokov predtým americký  prezident Richard Nixon opustil po historickom osobnom stretnutí s Maom dovtedajšiu politiku dvoch Čín a americká diplomacia začala presadzovať koncept jednej Číny. Tým USA aj ostatnému svetu ukázali , že Taiwan nie je suverénnym a nezávislým štátom, aj keď jeho jestvovanie polooficiálne a najmä vojensky podporovali. Uplatňovanie schizofrenickej politiky zašlo až tak ďaleko, že Taiwan stratil kreslo v OSN a jeho „záujmy“začal v najväčšej medzinárodnej organizácii „presadzovať“ Peking.
Izolácia Taiwanu v OSN mala za následok aj jeho „odpísanie“ napr. vo Svetovej zdravotníckej organizácii napriek faktu, že taiwanskí lekári vybavení supermodernou lekárskou technológiou nezištne a úspešne pôsobia  v mnohých kútoch sveta, najmä v Afrike.
Mnohí taiwanskí politici  a najmä nedávny prezident a predseda Demokratickej pokrokovej strany Čchen Šuej-pien však nepochopili zmenu vývoja v samotnej Číne.
Čínsky model kapitalizmu kontrolovaný komunistickou stranou prestal byť zásadným problémom pre väčšinu sveta, ale Čhen Šuej- pien práve v tomto období začal ostrov výrazne orientovať na vyhlásenie nezávislosti. Aj z pohľadu amerických politikov išlo o neželaný postup. Condoleezze Riceová, ministerka zahraničných vecí radila taiwanskému prezidentovi aby prihlášku na opätovné prijatie Taiwanu do OSN nepodával. „Nepodnikajte zvláštne kroky, ktorými by ste mohli Peking vyprovokovať,“ odkázala prezidentovi. Čchen však prihlášku podal, no logicky skončila na Sekretariáte generálneho tajomníka OSN ako zdrap papiera...
Prezident nielenže neodhadol zmenené nálady v prístupe sveta k Číne, ale nepochopil ani meniaci sa trend v názoroch väčšiny Taiwančanov.
Zostane preto veľkou iróniou taiwanských dejín, že práve nacionalistická strana Koumitang zvíťazila v nedávnych parlamentných voľbách programom zlepšovania vzťahov s Čínou. Teda, tá politická strana, ktorá pred šesťdesiatimi rokmi položila základy separátneho vývoja. A Ma Jing-jua, predseda Koumitangu sa na základe víťazstva jeho strany vo voľbách-v 113 člennom parlamente, v tzv. Legislatívnom Juane má Koumitang  81 kresiel a teraz už opozičná Demokratická pokroková strana bývalého prezidenta Čchena iba 23-stal prezidentom ostrova.
Vodcovia Koumitangu pochopili zmenené nálady v sedemnásťmiliónovom Taiwane a namiesto vyhlasovania nezávislosti sa zamerali na budovanie dobrých vzťahov s veľkou a mocnou Čínou.
Slovom, pochopili novú realitu a okamžite sa jej prispôsobili.
A asi veľmi dlho nepotrvá keď úvode článku spomínaný majiteľ reštaurácie Liu Ming-sung tabuľku s nápisom „Odmietam čínskych komunistov“odstráni.
Mohol by prísť o značný finančný zisk, pretože nájazd  čínskych turistov na ostrov je viditeľnou a zrejme už nezastaviteľnou skutočnosťou...
Čo príde po turistoch si  môžeme s dostatkom fantázie predstaviť...

Súvisiace články:

• Nemá zmysel izolovať Taiwan