Čína rýchlo skupuje africkú ropu, kovy a poľnohospodárske produkty. To všetko pridáva plyn rýchlemu ekonomickému rastu, ale pomáha to aj Afrike?

Vo svojej kancelárii v zambickom hlavnom meste Lusake sedí Číňan Su Ťian-su medzi portrétom Mao-Ce-tunga a čínskym kalendárom. Jeho stavebno-inžinierskej firme sa darí a s pomocou štyroch bratov investoval ešte kapitál do uhoľnej bane. Do biznisu v Zambii je celý preč.

Hovorí: „Je to panenské teritórium, málo domácich výrobkov a málo konkurencie.“ 

Teraz premýšľa o expandovaní  kapitálu do Angoly a Konga, dvoch krajín hneď za dverami. Keď v roku 1991 prišiel do Zambie, žilo tam len tristo Číňanov. Dnes vyše tritisíc.

Mister Su predstavuje však iba nepatrnú časť čínskeho záujmu o Afriku.

Tohto roku zavítali do Afriky oveľa väčšie mená než to jeho. Bol tu minister zahraničných vecí Li Čao-sing, ktorý prešiel celú západnú časť čierneho kontinentu. Prezident Chu Ťin-chao navštívil zasa Nigériu, Maroko a Keňu. Premiér Wen Ťia-pa  zasa klopal predčasom na dvere siedmich afrických krajín. A čo nevidieť sa v Pekingu bude konať prvý čínsko-africký summit. A čínske spoločnosti, z ktorých je väčšina v rukách štátu, kráčajú krok za krokom v stopách návštev najvyšších politických predstaviteľov.

Čo to však znamená pre samotnú Afriku? Prináša to na kontinent obchod a investície, ktoré Afrika tak veľmi potrebuje, alebo ide iba o zasahovanie a vykorisťovanie?

Nadchádzajúci summit vítajú čínski oficiálni predstavitelia a štátne médiá aj s jemnými náznakmi reminiscencií na obdobie studenej vojny, keď Čína stála na strane afrických krajín, aby tým demonštrovala solidaritu proti západnému kolonializmu a ideologickému rivalovi, Sovietskemu zväzu. Čína podporovala africké národnooslobodzovacie hnutie v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia, neskôr budovala železnice v nových nezávislých krajinách, vzdelávala afrických študentov a posielala tam lekárov.

Vtedajším hlavným cieľom Číny bolo získanie vplyvu. Teraz jej viac záleží na komoditách.

V posledných desiatich rokoch zaznamenáva čínska ekonomika nepretržitý ročný rast vo výške deviatich percent a tomu zodpovedá aj nárast zahraničného obchodu. Na taký mocný ekonomický pohyb však potrebuje čoraz viac energie všetkého druhu: minerálov, poľnohospodárskych produktov, dreva, a najmä ropy, ropy a ešte raz ropy.

Medzi rokmi 2000 až 2004 spotrebovala Čína až štyridsať percent všetkej ropy vyťaženej na svete. Pre väčšinu afrických krajín bolo zvýšenie cien komodít dobrým znamením. Vysoké ceny kombinované s vysokou produkciou pomohli miestnym ekonomikám. Krajiny subsaharskej Afriky v rovnakých rokoch zaznamenali zvýšenie priemerného hrubého produktu z 2,6 percenta pred rokom 2001 na 4,4 percenta  v roku 2004 a na 5,5 percenta v roku 2005 a tento rok sa predpovedá ďalšie zvýšenie.

Ktoré krajiny z obchodu s Čínou najviac profitujú? Meď a kobalt berú Číňania z Demokratickej republiky Kongo a zo Zambie. Železnú rudu a platinu nakupujú  v Juhoafrickej republike. Z Gabonu, Kamerunu a z Konga-Brazzaville dostávajú zásoby dreva a niekoľko štátov západnej a centrálnej Afriky posiela do čínskych textiliek tony a tony bavlny.

Najväčším biznisom, pravdaže, zostáva ropa. V tomto smere sa od Číňanov dostáva najviac pozornosti Nigérii, ktorá je najväčším producentom ropy v Afrike. Ešte v januári čínska štátna spoločnosť CNOOC zaplatila 2,7 miliardy dolárov za získanie väčšinového balíka na nigérijských ropných poliach a v poslednom čase si Peking zabezpečil väčšinové ťažobné práva v štyroch ďalších afrických štátoch. Angola sa stala najdôležitejším dodávateľom ropy pre Čínu a prebrala tým predchádzajúci post Saudskej Arábii. Zároveň však Čína získala až tretinu všetkej vyťaženej ropy pre svoju ekonomiku v takých krajinách, akými sú Sudán, Rovníková Guinea, Gabon a Kongo-Brazzaville. Tento pohyb sa musel odzrkadliť aj na celkovej výške čínsko-afrického obchodu: z troch miliárd obratu pred desiatimi rokmi vykazuje teraz významné číslo, rovných 32 miliárd dolárov...!

Je to veľa alebo dosť veľa, ale aby sme si predstavili, ako sa čínskej ekonomike v súčasnosti darí obchodne na celom svete, treba dodať, že obrat vo výške 32 miliárd dolárov s Afrikou tvorí iba 2,3 percenta celkového obchodu Číny so svetom...

The Economist, 28.október 2006 (krátené)