Čo všetko Rusko chce, to možno počuť z vyhlásení politikov. Čo však môže a aké sú jeho riziká – o tom pomerne jasne hovoria čísla. Hovoria nám aj o tom, s akým Ruskom máme a budeme mať do činenia?

Ruská vláda po prvý raz predstavila projekt trojročného rozpočtu federácie na roky 2008 – 2010. Tak ako po doterajších sedem rokov to bude rozpočet prebytkový. Predpokladá trvalý pokles cien ropy. Stabilizačný fond má, podľa prognóz vlády,  predstavovať rezervu v takom objeme, ako sú dnes celoročné príjmy štátu. Je poistkou aj proti kríze pri náhlom páde cien ropy na svetovom trhu. Okrem toho má ruská ústredná banka rezervy v prepočte okolo 300 miliárd dolárov.

Námestníčka ministra financií Taťjana Golikovová predstavila trojročný plán rozpočtu v Rade federácie, hornej komore ruského parlamentu, kde sú zastúpené regióny a ich gubernátori – ťah umožňujúci zistiť požiadavky „zdola“. Je to prehľad nielen najväčších, ale aj desaťročia neriešených problémov Ruska – pálčivý nedostatok bytov, problémy s poklesom obyvateľov federácie o takmer milión ľudí ročne, odrezanosť miliónov ľudí od ciest, ktoré by ich spájali s okolím, katastrofálny stav ciest, na ktorých hynie vyše 35-tisíc ľudí ročne. Kolosálne sú, podľa gubernátorov, skryté záväzky na opravy schátraného bytového a cestného fondu. Politické strany zasa žiadajú postupne vyrovnávať minimálnu mzdu tak, aby dosiahla úroveň životného minima. Počet pod hranicou biedy sa síce znižuje, ale stále ide o viac ako 20 miliónov ľudí v 145-miliónovom štáte.

Ak by aj vláda vyhovela požiadavkám „zdola“, ruský trojročný rozpočet by nebol prebytkový, vyrovnali by sa výdavky s príjmami. Ak, pravda, ropa nerozhodne inak. Odborníci upozorňujú - celý rast dosiahli ruské financie iba vďaka dočasným faktorom, najmä rastu cien ropy a plynu.

Nulté čítanie ruského trojročného rozpočtu je premysleným ťahom. Ide nielen o predvolebné sľuby, ale najmä o realitu po voľbách. Lebo otázka je, kto vlastne ovláda obrovské finančné prostriedky Ruska?

Reálna ekonomika je  od konca februára rozdelená do kompetencií dvoch ľudí, o ktorých vymenovaní rozhodol bez akejkoľvek predchádzajúcej verejnej diskusie prezident. Sociálne programy – od zdravotníctva, sociálnej starostlivosti cez dostupné bývanie či zapojenie a vybavenie všetkých základných škôl na internet, mládež, demografiu až po malé podnikanie a úvery preň predstavujú okolo 9,5 miliardy dolárov a sú pod kuratelou prvého podpredsedu vlády Dmitrija Medvedeva. (Okrem toho vláda schválila päťročný program boja proti AIDS, žltačke, TBC a cukrovke – o rozsahu týchto ochorení hovorí suma – takmer tri miliardy dolárov.) Dmitrij Medvedev je však rozhodujúci aj pokiaľ ide o plynárenský monopol Gazprom, na čele ktorého dozornej rady stojí. Bez Gazpromu je nemysliteľná ruská snaha o energetickú superveľmoc, ale aj vnútroštátna energetická stratégia.

Do právomocí Sergeja Ivanova, takisto prezidentom vymenovaného prvého podpredsedu vlády, patria vládne výdavky zhruba za 20 miliárd dolárov najmä v oblasti zbrojného, kozmického, leteckého priemyslu a ďalšie miliardy v oblasti civilného priemyslu, vedy, inovácií, telekomunikácií. Sergej Ivanov pripomenul, že Rusko vlani predalo zbrane za 6,4 miliardy dolárov a export v tomto roku bude asi 7,5 miliardy.

Na rozdiel od projektu trojročného rozpočtu personálne rozdelenia, kde sa bude rozhodovať o desiatkach miliárd, sa rodili bez akéhokoľvek parlamentného predstavovania. Rozhodovalo sa v Kremli. Prezident dôvodil nevyhnutnosťou diverzifikovať ekonomiku, aby všetko nebolo závislé len od príjmov z ropy.

Je jasné, že ide o dlhodobé programy, ako aj o to, že ich úspech rozhodne v čom a či vôbec má Rusko ešte šance. Ťažba ropy nerastie, reformy prakticky zastali, byrokracia je početnejšia než bola v oveľa väčšom Sovietskom zväze, hlavným problémom je neefektívna, nevýkonná štátna moc a správa, korupcia neprestala byť trvalým problémom. Otázkou preto je, či môže byť efektívny centrálny, sovietsky model riadenia a kontroly. Najmä keď o miliardových programoch rozhoduje úzka skupina ľudí.

Mária Mikušová