Mocní tohto sveta vždy túžili ovládnuť masy, zaškatuľkovať ich a vedieť predpovedať ich reakcie. Ak Wikileaks nie je náhodným únikom informácií, vyvstáva otázka, či nejde o pokus vytvoriť modlu pre tú časť obyvateľstva planéty, ktorú sa zatiaľ mocným zaškatuľkovať nepodarilo. Takže kauza Wikileaks- cui bono?

Skúmať obsah uniknutých materiálov podľa vzorky, ktorá bola zatiaľ zverejnená nie je veľmi zaujímavé- zatiaľ tam nie je nič, čo by bolo prekvapujúce, alebo neočakávané. Zdá sa, že najzaujímavejšie budú “lokálne pikošky” uniknuvšie z tej-ktorej ambasády- ktorý nezávislý analytik je na kom a na čom závislý, ktorá neziskovka má celkom slušné zisky z hlásania istých názorov. Avšak na Slovensku je už tak preflákmuté kto za koho kope, že ani toto navlieknutie dresov neprinesie zrejme nič také, čo by sme všetci netušili. Karavána si zabreše a kojoty sa budú pásť ďalej.

A čo odhalenia typu Kadáfiho ukrajinskej milenky, označenie Putina za alfa samca, či prirovnanie Merkelovej k teflónu? Minimálne od čias úniku telefonátu Lavrova s Milibandom museli všetci vedieť a predpokladať, že diplomati sú rovnakí ľudia ako my všetci ostatní a keď ich niekto vyvedie z miery, tak povedia o svojom náprotivku aj to, čo si nemyslia. Tu naozaj platí bonmot Hillary Clintonovej citujúcej istého zahraničného diplomata, ktorému sa snažila naznačiť, že uniknuté materiály obsahujú menej lichotivé stanovisko o politikoch jeho krajiny- no ten ju chlácholil: “ Nič si z toho Hillary nerobte, keby ste vedeli, čo si myslíme a hovoríme za zatvorenými dverami my o vás Američanoch…” Trefné.

Wikileaks proti Iránu

Na tej istej tlačovej besede však ministerka zahraničných vecí USA predviedla prvý neočakávaný manéver celej kauzy. Začala využívať uniknuvšie materiály v prospech USA, keď odcitovala vyjadrenia saudskoarabských šejkov žiadajúcich “odseknúť hlavu toho hada” v Teheráne- to aby demonštrovala správnosť tvrdej americkej politiky voči Ahmadinedžádovi. Samozrejme je choré, ak ministerka zahraničných vecí krajiny, ktorá sa považuje za demokratickú veľmoc odôvodňuje správnosť svojej politiky žiadosťami šejkov, ktorých za demokratov považovať nemožno ani náhodou. Ale v inom je pes zakopaný.

V tomto prípade zrejme išlo o náhodnú inšpiráciu veľmi šikovnej političky, ktorou Hillary bezpochyby je- snažila sa iba využiť všetko zlé na niečo dobré. Avšak jej šikovný politický ťah nastoľuje otázku, na čo všetko je možné uniknuté materiály z Wikileaks použiť- a zneužiť. Odtiaľ je potom už len kúsok k ďalšej otázke- budú všetky zverejnené materiály naozaj pravdivé, alebo sa tam v nejakej siedmej- osmej várke zamieša nejaká zámerná dezinformácia, ktorá má ovplyvniť cieľovú skupina recipientov Wikileaks istým smerom? Akože, zjednodušene povedané: čo ak niekomu ide o vybudovanie informačného zdroja s pozitívnym image pre istú cieľovú skupinu- a potom o zneužitie tohto zdroja na manipuláciu s touto cieľovou skupinou?

A vôbec- cui bono? Kto má osoh z Wikileaks, z tohto –možno riadeného, možno neriadeného, možno iba zatiaľ neriadeného- úniku informácií ?

Prečo to robia?

Oficiálna verzia je, že k materiálom sa dostal istý vojak Bradley Manning, ktorý si ich nahral v Iraku z utajeného vojenského servera, napálil a vložil do hudobného prehrávača a vyšiel zo stráženej vojenskej knižnice pospevujúc si akože na tóny Lady Gaga, pričom v prehrávači mal síce jej cédečko, ale boli na ňom už napálené zmienené citlivé materially. Divné, technické detaily nepodstatné ale ok- minimálne motivácia je uveriteľná. Týpek, ktorý vstúpi do armády, pošlú ho do Iraku, on zistí, že to nie je jeho vojna, že urobil blbosť a chce sa armáde pomstiť a uškodiť jej. Fajn, ujde, celkom sympatické. Ale hlavne iba jeden jedinec s individuálnou motiváciou, teda dôveryhodnejšia entita než skupina, v ktorej motivácia každého jedinca je už rozdielna, korumpovateľná a preto spochybniteľná. Ešte aj skutočnosť, že tento vojak svoje materiály, za nahratie ktorých mu hrozí vyše 50 rokov basy, posunie len tak Wikileaks je ako-tak uveriteľná- ľudia sú rôzni, každý vidí zmysel života v inom.

Ale čo Wikileaks? Vedel o Manningovi predtým než začali existovať? Aký by mala zmysel ich existencia bez Manninga- keď okrem Manningových materiálov neuverejnili nič extra? Vznikli len preto, lebo vedeli, že nejaký Manning sa už nájde? Alebo vedeli, že sa nájde práve tento Manning, prípadne Manninga cielene inštruovali? A vôbec, prečo je Julian Assange, tento bezpochyby nadaný a inteligentný hacker/novinár ochotný čeliť prenasledovaniu, súdom a vykonštruovaným kauzám po celom svete ? Naozaj pracuje on a celé osadenstvo Wikileaks zadarmo, tak ako tvrdí? A z čoho je platená celá prevádzka stránky- na reklame to asi nefičí...A potom je to skupina, podľa ich vlastných informácií minimálne deväť ľudí- to naozaj každý verí nezištne tej istej veci? Nesleduje aspoň jeden z nich iba svoje záujmy v mene ktorých by bol ochotný nejakú tú informáciu podsunúť, pozmeniť alebo sa nechať kúpiť niekým, kto má takýto záujem?

Príliš veľa náhod, príliš veľa nezodpovedaných otázok, nad ktorými čnie tá jedna najpodstatnejšia- Cui bono, Wikileaks?

Kto je za tým?

Hneď na začiatku vylúčme fakt, že by za tým bola súčasná americká administratíva- to by tam neboli informácie o Hillary, ktorá dala nariadiť zbieranie dát o politikoch v OSN, vrátane DNA- to je príliš kompromitujúce.

Ok, takže kto má osoh z oslabenia image údajne propalestínskej Obamovej administratívy, kto profituje z tohto neočakávaného ťahu ohľadne zosilnenia tlaku na Irán cez odhalenie vyjadrení arabských šejkov ? Áno, má to patričné “chucpe”, mohli by to byť oni- predtým než však podľahneme teórií sionistických sprisahaní, treba si povedať, že podobný záujem mohlo a može mať aj niekoľko ďalších známych hráčov. Napríklad Rusko aj Čína majú eminentný záujem, aby sa situácia okolo Iránu v súčasnosti nevyhrocovala. Ak počítali s tým, že zvýšenie tlaku na Irán by mohlo spomaliť tempo jeho jadrového programu, kľudne môžu byť za eventuálnym plánovaním a prevádzkovaním Wikileaks aj oni. Alebo, čo keď sú za tým Republikáni, ktorí sa pripravujú už na situáciu po Obamovi a útok na Irán, ktorý by ich sponzorským firmám zabezpečil podobné kšefty ako v prípade agresie proti Iraku? Ale takisto to môže byť tisíc neznámych iných menších hráčov s inými nepredvídateľnými záujmami- internet znižuje náklady a umožňuje tak realizáciu takéhoto projektu nielen známym mocnostiam. Takže?

Bez odpovedí niet istoty a viery- a to je dobre

Takže zatiaľ možno iba konštatovať, že nie je úplne jasné, kto je za Wikileaks. Je možné, že sa pri zrode prevádzkovaní tohto projektu zhodou náhod stretla naozaj iba hŕstka idealistov- ale tých náhod a nezodpovedaných otázok je nejak priveľa… A pritom Wikileaks má perspektívu osloviť práve tých zatiaľ žiadnou demagógiou príliš neoslovených. Kresťania majú bibliu, marxisti svoj Kapitál, pravicoví liberáli sa správajú vypočítateľne trhovo- len ten ľavicový agnostický liberál je vo svojich reakciách najmenej predvídateľný. Pritom mocní tohto sveta vždy túžili ovládnuť masy, zaškatuľkovať ich a vedieť predpovedať ich reakcie, alebo ich v prípade nutnosti zdiskreditovať- vždy však s cieľom ich či už “fyzicky” alebo aspoň mentálne ovládnuť alebo využiť na svoje ciele.

Nenechajme preto, aby sa Wikileaks stala našou modlou, aby v nás táto webstránka našla svoju cieľovú marketingovú skupinu len preto, že zatiaľ – podobne ako my- spytuje celkom sympaticky svedomie silných. Berme ju len ako jeden z potencionálnych informačných zdrojov, ktorý môže a nemusí mať pravdu a ktorý si je nutné- tak ako všetky zdroje- vždy preveriť aspoň zdravým rozumom. Bez odpovede na všetky otázky niet istoty – a tak je to dobre. Lebo neistota núti hľadať, pochybovať a preverovať, čo je v tomto prípade nevyhnutné pri každej jednej zverejnenej informácii. Kauza Wikileaks je totiž píliš rozsiahla operácia na to, aby prebiehala nekoordinovane a nezištne- alebo aby nehrozilo, že bude minimálne v budúcnosti na zištné politické ciele zneužitá.

Autor je  senior editorom tlačovej agentúry World Business Press Online vo Washingtone