Zdravotná reforma v USA, napriek tomu, že jej konečná podoba ešte nie je jasná- ponúka niekoľko podnetov k zamysleniu sa. Už samotný process schvaľovania prinútil jej hlavného zástancu- Baracka Obamu- odkryť karty a dať tak priestor mnohým nepríjemným otázkam.

Najskôr však fakty- a keďže ide o obsiahlu tému, tak v skratke. Zdravotná reforma v USA je prioritou Baracka Obamu , ktorú presadzoval už počas svojej prezidentskej kampane. Napriek ekonomickej kríze sa rozhodol presadzovať ju už v prvom roku pôsobenia v úrade. Tento timing je jediným sporným bodom- je možné diskutovať o tom, či je múdre presadzovať nákladné sociálne opatrenie v čase, keď sa krajina topí v dlhoch. O samotnom zmysle reformy sa však prieť nemožno- je absolútne nevyhnutná. Prečo?

V prvom rade preto, lebo bez nej ide na pohotovostiach v USA doslova o život. Pacienti s urgentnými diagnózami čakajú na ošetrenie niekoľko hodín. Na pohotovosť v nemocnici totiž chodia aj ľudia s diagnózami, ktoré si návštevu pohotovosti nevyžadujú, napríklad s bežnou chrípkou- oni tam však idú preto, lebo pre nich je to jediná šanca dostať lekársku starostlivosť a lieky. Nemocničná pohotovosť v USA totiž, na rozdiel od bežného lekára v ambulancii, musí ošetriť každého- teda aj toho, kto nemá zdravotné poistenie.
Sám som zažil, ako v Las Vegas na pohotovosti v noci čakala žena v kŕčoch s urgentnými ženskými problémami na ošetrenie osem hodín, lebo pred ňou boli  na rade ľudia s chrípkou. Jedinú šancu zmeniť poradie má prijímajúci personál- v onom prípade to bol unavený človek so strhanou tvárou, ktorý dotyčnej odmeral krvný tlak. Mala smolu, bol v poriadku a tak išla na koniec tej osemhodinovej rady- neviem, čo by sa stalo, ak by mala vnútorné krvácanie, alebo inú diagnózu, ktorá sa na krvnom tlaku nemusí prejaviť. V každom prípade, tá osemhodinová čakačka na pohotovosti je celkom bežný rituál- a to rituál tak nebezpečný, že už sám o sebe je dôvodom na zrušenie akýchkoľvek debát o potrebnosti zdravotnej reformy v USA. 

Druhým dôvodom oprávnenosti reformy je neekonomickosť vyššie spomínaného systému. Človek, ktorý sa chodí “liečiť” jednorázovo na pohotovosť vyjde zdravotný systém suma sumárum drahšie ako pacient, ktorý má poistku a chodí na preventívne prehliadky, absolvuje preventívnu prístrojovú a medikamentóznu liečbu a na pohotovosť sa ani nedostane. Teda ak nepočítame prípady, keď človek na tej pohotovosti umrie. A  to sa aj vzhľadom na to, že súkromné nemocnice nedávajú z ekonomických príčin slúžiť na pohotovosť tých najlepších doktorov, občas stane. Áno, smrť nepoisteného starého pacienta je pre systém tým najekonomickejším riešením…  Ale v 21. storočí by mohol byť život každého jednotlivca nadradený nad ekonomický zisk- a táto ľavicová priorita je ďalším dôvodom, prečo je Obamova zdravotná reforma namieste.

Čo však na mieste nie je, je Obamov prístup k procesu schvaľovania zdravotnej reformy. Existujú totiž dve verzie zákona o zdravotnej reforme. Prvý, ktorý prešiel v Snemovni reprezentantov, zjednodušene povedané, počíta s tým, že štát bude súťažiť so súkromnými zdravotnými poisťovňami a keďže každý bude musieť byť podľa zákona poistený, táto verzia v konečnom dôsledku zníži cenu pre sociálne slabých občanov na čiastku, ktorú si budú môcť dovoliť zaplatiť. Verzia, ktorá prešla v Senáte s touto tzv.  “public option” nepočíta necháva určenie ceny na voľnej súťaži súkromných zdravotných poisťovní. Takže uplatňuje sa v nej iba princíp všemocnej ruky trhu.

Podľa zákonov logiky by sa dalo predpokladať, že ľavicový prezident, ktorý musel zachraňovať v prvé mesiace svojho pôsobenia Wall Street, lebo krachoval kvôli tomu, že bol ponechaný iba napospas všemocnej ruke trhu  si vyberie prvú verziu zákona. Ústami tak aj urobil- nie však činmi. Obama totiž vyhlásil, že on podpíše zákon o zdravotnej reforme aj v prípade, ak v ňom nebude figurovať “public option”. Urobil tak ešte pred tým, než došlo k vyjednávaniu medzi Snemovňou a Senátom o tom, ako bude vyzerať konečná verzia zákona. O konečnej- tentokrát už totožnej- verzii zákona bude potom hlasovať tak Snemovňa ako aj Senát a keď  prejde v oboch komorách, dostane ho na stôl prezident, ktorý sa môže rozhodnúť, či ho podpíše alebo nie.  Takže Obama mal jedinečnú šancu pritlačiť na Senát a vyhlásiť, že bez “public option” zákon nepodpíše- možno by si to potom rozmyslel aj odporca tejto verzia,  senátor Lieberman, ktorý predsedá jednému a je členom viacerých senátnych výborov len vďaka veľkorysosti Demokratov a konkrétne Baracka Obamu. Obama namiesto toho spravil presný opak a svojím prehlásením pritlačil Demokratov v Snemovni. Tí Senátni Demokrati teraz vedia, že oni nemusia ustúpiť, lebo prezident podpíše zákon, aj keby prešiel iba v ich verzii- takže načo by ustupovali Demokratom v Snemovni ? Kto ustupuje, keď vie, že nemusí?

Predpokladať, že ide o náhodnú politickú chybu - u takého stratéga, akým sa Barack Obama ukázal byť v prezidentskej kampani- môžu iba naivky alebo ľudia, ktorí nemajú ani poňatie o tom, aký balík peňazí je v hre. Súkromné zdravotné poisťovne majú eminentný záujem na tom, aby verzia s public option neprešla. Veď ak prejde zákon v senátnej verzii, ich súčasná situácia sa zlepší- so zavedením povinného zdravotného poistenia sa nielen zefektívni proces poskytovania zdravotnej starostlivosti ale sa aj zvýši počet nových zákazníkov. A navyše bez public option si budú môcť sami určovať cenu a žiaden štát im do toho kecať nebude.. Súťaž? Nie, veď oni sa už nejak dohodnú…Kartel.
Obama potom, ako peniazmi daňových poplatníkov pomohol veľkým na Wall Street, svojimi činmi v otázke zdravotnej reformy zatiaľ opäť dokazuje, že zdravotné poisťovne, týchto donorov- aj svojej- Demokratickej strany uprednostňuje pred  obyčajnými malými ľuďmi z Main street.  Kým v prípade ekonomickej krízy je možné diskutovať o tom, či existovala iná možnosť ako zachránením systému predísť osobným katastrofám obyčajných Američanov, ktorí si akciami sporili na svoj dôchodok a vzdelanie svojich detí- v prípade zdravotnej reformy takáto diskusia možná nie je. V tomto prípade je naozaj jediné správne riešenie to skutočne ľavicové- verzia zákona počítajúca s public option.  

Autor je Senior Editor tlacovej agentury World Business Press Online v USA

jeho tvorbu si môžete prečítať na www.zolomikes.sk