JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Dva roky Evo Moralesa

Kríza žánru | Svet | Ján K. Myšľanov | 07.02.2008

_ma_small

Evo Morales je vo funkcii prezidenta Bolívie presne dva roky. V Paríži sa pri tejto príležitosti premietal dokumentárny film „Abya Yala es nuestra“, o tom, ako sa po prvýkrát v histórii stal indián kmeňa Abya Yala prezidentom . Na premiére sa zúčastnila aj Daniela Mitterrand, manželka bývalého prezidenta. Bola to práve ona, ktorá v decembri minulého roku zverejnila list adresovaný európskym lídrom. Žiadala ich, aby nečakali, kým sa Evovi Moralesovi stane to isté, čo Salvadorovi Allendemu v Chile, ale aby to s obranou demokracie v Bolívii vzali naozaj vážne. Dôvody?

Bolívia je jeden z najchudobnejších štátov Južnej Ameriky.
Po vojenskom prevrate v roku 1971, keď k moci nastúpil konzervatívny politik a generál Hugo Bánzer, nasledovali vojenské puče aj v Uruguaji, Čile a v Argentíne. Bánzer zakázal všetky opozičné strany, získal priamu podporu Spojených štátov, a neskôr aj od Pinocheta z Čile. Práve vďaka ľuďom ako bol Bánzer, a jeho podporovatelia,  sa v Južnej Amerike podarilo zaviesť neoliberálnu ekonomickú politiku. Tá úspešne zdevastovala niekoľko krajín, medzi nimi aj Bolíviu, a zároveň výrazne posilnila domácu oligarchiu.
Bolívijska oligarchie sa vzmohla práve v období vojenskej diktatúry. Po čase začala cítiť ako vlastník krajiny, a zastavil to práve prvý indiánsky prezident, spomínaný Evo Morales.

100 najvplyvnejších klanov verzus Morales

Vlastníci veľkých haciend, nazývaní aj „vlastníci životov“, zhruba 100 najvplyvnejších rodinných klanov ktorí v krajine kontrolujú poľnohospodárstvo, zahraničný obchod, bankovníctvo, televíziu, a tlač, sa rozhodli situáciu riešiť.

Podľa správy rozvojového programu  Spojených národov (PNUD), vlastní táto stovka rodín asi 25 miliónov hektárov pôdy, čo je päť krát viac, ako vlastnia dva milióny roľníkov. Tí s veľkými ťažkosťami prežívajú na svojej miniatúrnej haciende,  kde je pôda poľnohospodársky vyčerpaná, a s nízkou produktivitou.   

O spomínaných rodinných klanoch sa v Bolívii rozpráva kadečo, ale najčastejšie to, že
sú to rasisti, presvedčení o tom, že chudobní roľníci a indiáni, ktorí pre nich pracujú, majú nižšiu cenu, ako ich kravy. Predstava, že jeden z nich, dokonca podradný indián, sa stal ich prezidentom musí byť ubíjajúca.
Problém je v tom, že zatiaľ čo doteraz tieto oligarchické skupiny boli takmer vždy pri moci, „spoluvládli“ s vojenskými diktatúrami, a zbohatli vďaka neoliberálnym vládam ktoré ich podporovali, Morales ich nepríjemne ignoruje. Dalo by sa povedať, ide po ich privilégiách.

Morales síce tvrdí, že nemá v pláne vyvlastniť latifundistov, ani rozdať ich pôdu malým roľníkom, ale pojem Agrárna reforma sa skloňuje už od septembra minulého roku.
Takisto zatiaľ nevie ako strojnásobiť minimálnu mzdu na 1800 bolivianov, aj keď to sľúbil v prezidentskej kampani v roku 2005 (prognóza min. mzdy pre rok 2008 je len 577 bolivianov). Dva roky jeho vlády neznamenali pre najchudobnejšie vrstvy nejakú veľmi pozitívnu zmenu. Chudobní žijú tak isto, alebo ešte horšie a  Evo im neponúka nič konkrétne. Ani sľúbené pozemky, ani platy, nepodarilo sa mu obmedziť neľudské pracovné podmienky a doslovné vykorisťovanie v poľnohospodárstve, ale ani v mestách, a nepodarilo sa mu ani zlomiť politickú a ideologickú hegemóniu spomínaných rodinných klanov.

Na sľúbené pozemky, spravodlivosť, a radikálnu Agrárnu reformu, ktorú predstavitelia Moralesovej politickej strany MAS odhlasovali ešte v septembri minulého roku, tri a pol milióna roľníkov čaká bez výsledku dodnes. V jednom z bodov prijatého programu spomínanej reformy sa hovorí o „urgentnom vyvlastnení latifundistov, a okamžitej distribúcii pôdy medzi malých roľníkov, ochotných produkovať zisk pre spoločnosť“.

Domáca oligarchia nečaká so založenými rukami, a veľkú časť svojich cieľov zatiaľ dosiahla. Politicky kontroluje štyri provincie z deviatich (Santa Cruz, Beni, Tarija a Pando). V týchto provinciách tvrdo prenasleduje regionálnych disidentov, a na celoštátnej scéne dosahuje obmedzovať Moralesov návrh ústavy. Sprevádza to snaha o legalizovanie „autonomistických štatútov“, a začína sa vážne hovoriť aj o tzv. „regionálnej autonómii“.


Úloha Spojených štátov

Podľa Bolívijskej vlády, sú separatistické tlaky oligarchie podporované  a financované Spojenými štátmi. Úzke vzťahy medzi americkým veľvyslancom Philipom Goldbergom, a hlavami najvplyvnejších rodinných klanov, ako aj financovanie opozičných pravicových politikov cez americký fond Usaid sú pre prezidenta Moralesa jasnou správou o politike Washingtonu.

Moralesovo prepojenie na Kubu a Venezuelu, jeho tolerancia limitovaného pestovania koky, ako aj jeho protiimperialistická rétorika, sú asi hlavné dôvody, prečo sa USA nového smerovania Bolívie tak obáva. Toto smerovanie vôbec nezapadá do plánov superveľmoci, a preto je Moralesa treba čo možno najviac oslabiť, a pokiaľ možno zvrhnúť.

Na splnenie tejto úlohy poslali Spojené štáty do Bolívie svojho najlepšieho „experta na separatizmus“, Philipa Goldberga.
Preslávil sa tým, že v rokoch 1994 až 1996 pracoval ako poradca veľvyslanca Richarda Holbrookea, jedného z hlavných stratégov dezintegrácie bývalej Juhoslávie. Goldberg výrazne spolupracoval aj na oddelení Čiernej hory od Srbska, a jeho prítomnosť v Kosove, v časoch najväčšieho napätie medzi Srbmi a Albáncami tiež nebola náhodná.

„Juhoslovanský scenár“, prepracovaný na „bolívijsky spôsob“, a s pridaním „vzbury 100 rodinných klanov“, je niečo, čo síce môže skončiť ako dobre zrežírované divadlo z Washingtonu, ale ktoré zahrá a krvavo zaplatí opäť len  bolívijsky ľud.  

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 63 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 17.01.2010 (Mikolas)

Diskusia k článku obsahuje 4 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist