Obyvatelia ostrovného štátu Fidži v južnom Pacifiku zažili v posledných dvadsiatich rokoch štyri vojenské prevraty. Posledný začiatkom tohto decembra. V centre každého jedného prevratu, a teda aj najnovšieho, je napätie medzi etnicky pôvodnými majoritnými Fidžanmi a indickými Fidžanmi, ktorí tvoria štyridsať percent celkovej populácie ostrova.

Piateho decembra ohlásil komodor Frank Bainimarama (indický Fidžan) prevzatie kontroly nad zvolenou vládou. Vojenským prevratom zastrašoval demokraticky zvolený kabinet premiéra Laisenia Qarasu už niekoľko mesiacov. Po prevzatí moci vyhlásil, že prevrat má iba dočasný charakter a že do konania nových volieb bude ustanovená prechodná úradnícka vláda. (Sám komodor sa už stihol vyhlásiť za prezidenta a za nového premiéra vymenoval Jona Senilagakaliho.)

Bainimarama zároveň upozornil, že bol prinútený k vojenskému puču po tom, ako vláda plánovala oslobodiť organizátorov prevratu z roku 2000 a navyše plánovala prideliť pobrežnú pôdu etnickým Fidžanom.

Akcia komodora vyvolala odsúdenie vlád Nového Zélandu a Austrálie, ale aj OSN a USA a ďalších krajín... Veľká Británia pozastavila krajine členstvo v Commonwealthe (britskom spoločenstve národov).

Prevraty v roku 2000

Dvanásteho mája roku 2000 skupina ozbrojených nacionalistov zaútočila na parlament  a uniesla prvého etnického Inda Mahendru Čaudaryho vo funkcii premiéra a viacerých členov parlamentu. Samotného Čaudaryho väznili päťdesiatšesť dní.

Vodca prevratu Georga Speight, miestny biznisman, vyhlásil, že akciu podnikol na obnovu práv pôvodných Fidžanov, ktorí boli podľa neho atakovaní indickou menšinou.

O desať dní neskôr komodor Bainimaram vystúpil proti Speightovi a vyhlásil výnimočný stav a neskôr odovzdal moc dočasnej vláde na čele s Laiseniom Qarasom, ktorý potom vyhral dvoje voľby po sebe.

Speight a jeho zabijaci boli neskôr komodorom Bainimaramom amnestovaní, ale neskôr  znovu zatknutí. Speighta odsúdili za zradu na doživotie.

V novembri roku 2000 však vojaci, ktorí prevrat podporovali, prepadli hlavné veliteľstvo armády na čele s komodorom Bainimaramom v hlavnom meste Suva a prinútili ho, aby opustil kasárne kráľovnej Alžbety II. Pod hrozbou, že môže prísť o krk, bol prinútený z krajiny utiecť...

Prevrat v roku 1987    

V podobnej atmosfére ako v roku 2000 sa odohral vojenský prevrat aj v roku 1987, keď plukovník Stiveni Rabuka zaútočil so skupinou ťažko vyzbrojených vojakov na parlament v Suve.

Prevzal moc od vtedajšieho premiéra Timoci Bavadaru s cieľom vytvoriť z pôvodných Fidžanov dominantnú politickú silu.

Keďže plukovník Rabuka bol nespokojný s priebehom politických rokovaní, v tom istom roku sa podujal ešte na druhý vojenský prevrat. Fidži vyhlásil za republiku, seba za vodcu krajiny a Fidži vystúpila z Commonwealthu.

Tisícky etnických Indov krajinu opustili a nová ústava garantovala pôvodným Fidžanom prevažný počet miest v parlamente a kreslo premiéra.

Plukovník Rabuka sa stal vo po voľbách v roku 1992 predsedom vlády a úrad vykonával až do roku 1999, keď k moci prišiel Mahendra Čaudry. Fidži sa znovu stala členom Commonwealthu a nová ústava zakázala uplatňovanie výhod na základe rasových predsudkov. Komodor Bainimarama sa vrátil do krajiny a dostal späť post šéfa armády. 

Plukovník Rabuka čaká teraz už na proces za organizovanie ozbrojenej akcie proti komodorovi Bainimaramovi v kasárňach Jej Výsosti, kráľovnej Alžbety II.

BBC, 6. december 2006 (krátené)