Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder poskytol pred vydaním svojich memoárov (Rozhodnutia: Môj život v politike) rozhovor nemeckému týždenníku Der Spiegel. Okrem iného v ňom obraňuje ruského prezidenta Vladimira Putina a hovorí aj o práve kritizovať politiku USA, ale nepáči sa mu, ak ho obviňujú z antiamerikanizmu...

Der Spiegel: Jestvuje niečo v oblasti zahraničnej politiky, čo by mala dosiahnuť vaša nasledovníčka Angela Merkelová, niečo, čo sa vám dosiahnuť nepodarilo?

Schröder: „Nie, vidím veľkú dávku kontinuity v oblasti zahraničnej politiky.“

Súčasná kancelárka má však s prezidentm Bushom lepšie vzťahy ako jej predchodca...

„To je pre ňu dobre.“

Stále ešte trváte na svojom stanovisku, keď ste ruského prezidenta označili za „bezchybného demokrata“?

„Áno, stále to tak cítim.“

V niektorých otázkach sa však zmenil podtón nemeckej zahraničnej politiky. Napríklad kancelárka Merkelová vzniesla otázku ľudských práv v Číne.

„Ach, áno. A to istotne na Číňanov urobilo dobrý dojem.“

Nemyslíte si, že vaša vláda bola v tejto otázke dosť benevolentná?

„Začali sme s Čínou dialóg o ústavnom práve. Ukázalo sa, že to bolo oveľa viac efektívne ako všetky doterajšie vyhlásenia, ktoré sa robia najmä na prospech novinárov sprevádzajúcich kancelárku.“

Nepodceňujete ruskú autoritársku štruktúru?

„To je vždy otázka toho, odkiaľ a kam krajina napreduje. Je určite rozdiel byť šéfom štátu v Rusku alebo v demokraciách, akými sú Francúzsko či Veľká Británia. Nešiel by som ani tak ďaleko, aby som sa v rovnakom kontexte zmienil o našej demokracii. Aj my sme sa museli demokracii učiť a potrebovali sme na to pomoc zvonka.“

Nie ste nejako zvlášť taktný voči Amerike...

„Práve naopak. Som hocikým, len nie oponentom Ameriky. Ak by to bolo naopak, tak by ste za oponenta museli považovať polovicu americkej spoločnosti.  Problém, ktorý máme v Nemecku, a ktorý, mimochodom, nie je problémom vášho časopisu, je, že podstatný segment tlače označuje akúkoľvek kritiku USA slovom antiamerikanizmus...“

Ste členom správnej rady plynárenskej spoločnosti so sídlom vo švajčiarskom Zugu, o ktorom každý vie, že je daňovým  rajom. Neprekáža niečo také sociálnemu demokratovi?

„S miestom sídla spoločnosti nemám nič spoločné. O tom rozhodli partneri spoločnosti ešte pred mojím príchodom. A po druhé, je úplne normálne, aby sídlo spoločnosti nebolo v krajine, v ktorej akcioví spoločníci žijú.“                

Der Spiegel, 23. október 2006 (krátené)