Ruské televízie poskytli v minulých dňoch divákom nekaždodennú scénu - prvý podpredseda ruskej vlády, kontrolujúci obrovský vysokošpecializovaný priemysel, vedu a techniku vedie pod pazuchu muža v skafandri kozmonauta. Ešte nikdy v dejinách bývalý vysoký dôstojník ruských spravodajských služieb KGB nerobil tak starostlivo spoločníka emigrantovi z Maďarska. Bolo by veľmi zjednodušené povedať, že to bola zdvorilosť za 25 miliónov dolárov, ktoré dnešný americký miliardár zaplatil za let do kozmu.

Let na jednej strane dokumentuje, že talentovaný jednotlivec z Maďarska, ktorý kedysi začínal na obrovitých ruských počítačoch Ural 2 mohol v amerických podmienkach postaviť na nohy nielen svoj miliardový majetok, ale aj celosvetovú spoločnosť Microsoft.

Na druhej strane to však dokumentuje, v akom obrovskom priemyselno-vedecko-technicko-vojenskom odvetví dokázala ruská organizácia udržať možnosti letov človeka do vesmíru. Síce s haváriami, ale bez ľudských strát, ktoré by ich zastavili.

A nielen to. Po prvý raz dosahuje zisk, zarába na seba a svojich akcionárov. Slovné spojenie vesmír a akcie je pre ruštinu nový. Prišiel nenápadne. Nie s takým hrmotom ako voľakedy slovo Sputnik. Spoločnosť Energia zvýšila zisky trojnásobne, prechod k zisku sa začal v roku 2005, vlani bol (v prepočte) okolo 510 miliárd korún. Cena jednej akcie spoločnosti, ktorá vypúšťa rakety, vzrástla približne z troch na osem tisíc korún a hlavné teraz je, aby sa štát dostal k ich kontrolnému balíku - a teda strategickej kontrole a rozhodovaniu. Spoločnosť pod vedením bývalého kozmonauta Nikolaja Sevastjanova k trom doterajším vypustí štyri ďalšie družice pre štátny monopol Gazprom (jej telekomunikačnú dcéru GASCOM). Vytvorí sa tak úplný družicový informačný systém - už dnes väčšinu z neho vlastnia komerčné televízie a komerčné služby. Na GAZPROM pripadne len 17 % družicového systému, na ministerstvo obrany a jadrovej energie desať.

Prvý podpredseda vlády Sergej Ivanov, lebo o ňom je reč, oznámil osobne pri aprílovom spúšťaní atómovej ponorky novej, štvrtej generácie na vodu, že dve ďalšie sa už stavajú v dokoch, tretia je na doskách konštruktérov. Nové ponorky vyzbroja námornou verziou rakiet Topol pod názvom Bulava (SS 27), každá ich má mať 16. Podľa prezidenta Vladimira Putina sú atómové ponorky hlavnou súčasťou ruskej obrannej doktríny a politiky.

Nemožno pochybovať o tom, že Sergej Ivanov je v dnešnom Rusku súčasťou tímu, ktorý v nových podmienkach oživuje rozsiahlu časť toho, čo zostalo po sovietskom vojensko-priemyselnom komplexe, vrátane politického a finančného rozhodovania štátu.

V minulých dňoch bývalý minister obrany Sergej Ivanov oznamoval Vladimirovi Putinovi postup prác na ruskom družicovom navigačnom systéme GLONASS. Prezident rozhodol o jeho oživení ešte v roku 2005 a minulý rok nariadil skrátiť termín uvedenia do činnosti prv než v plánovaný rok 2008. Tu nejde len o družice. Ide o to, aby sa presadil ruský projekt v oblasti, ktorú od roku 1993 kontrolujú výlučne USA. V globálnom meradle by tak Rusko poskytlo alternatívu podstatne skôr ako americkú výlučnosť prelomí európsky či čínsky družicový systém.

GLONASS dlho vzbudzoval záujem iba odborníkov - pochádza z čias najhlbšej studenej vojny, teda konfrontácie s USA, bol určený výlučne pre vojenské účely. GLONASS (Globaľnaja Navigacijonnaja Sputnikovaja Systema) začal síce vznikať v roku 1982, ale fungovať začal až po viac ako desaťročí. Až tri roky po tom, čo americký GPS (Global Positioning System) prešiel úspešnou vojenskou skúškou vo vojne v Perzskom zálive (1991).

Ruský GLONASS mal krátky aktívny život, práve tak ako aj jeho družice. Ale už niekoľko rokov štartujú z Bajkonuru nové satelity. Za roky druhého prezidentského obdobia Vladimira Putina (podľa ústavy sa  má skončiť v roku 2008) dostal program resp. spoločnosť ROSKOZMOS miliardové injekcie. Váha nových družíc sa znižuje z jeden a pol tony na 750 kilogramov, životnosť zvyšuje zo štyroch resp. siedmich na 12-15 rokov. A využitie je - najmä komerčné.

Podľa Sergeja Ivanova je uvedenie GLONASSU do činnosti pre Rusko životne dôležité. Pre koho? Aprílová špecializovaná konferencia sľubovala pre ruských a zahraničných záujemcov otvoriť úplne nové možnosti podnikania, nové, vysoko ziskové možnosti na základe novej technológie družicovej navigácie. Pre ruských odborníkov je to možná  lokomotíva celého elektronického odvetvia. Najmä preto, lebo sú zaručené štátne objednávky.

Generálny štáb na príkaz Sergeja Ivanova zrušil obmedzenie využívať určovanie polohy v reálnom čase na civilné účely s presnosťou len do 30 metrov. Pozornosť propagátorov komerčného využitia sa sústredila na odborníkov a spoločnosti z ropnej oblasti, ťažobné a energetické spoločnosti, samozrejme telekomunikácie, podniky z oblasti železničnej, námornej a leteckej dopravy, logistické firmy, záchranárov, kartografické a geodetické firmy a, samozrejme, na štátne inštitúcie a podniky, predstaviteľov tak federálnej, ako aj miestnej správy vo všetkých 11 časových pásmach Ruska a časti susedných ázijských štátov. Tam má začať GLONASS pracovať so svojimi 23 družicami (vrátane záložných) už tento rok.

Systém musí byť lepší a lacnejší ako (americký) GPS, ak chceme získať zákazníkov, vyhlásil prezident Putin. A samozrejme musí byť - globálny.

Podľa Sergeja Ivanova štát urobí všetko, aby spustil systém GLONASS, a podnikateľská sféra ho musí presadiť na masovom trhu, okrem iného aj predajom prístrojov, navigačných máp a služieb.

To, čo malo voľakedy navádzať ruské rakety, je dnes návodom nielen na to, ako získať časť neba, ale aj koláča asi 15-miliardového celosvetového trhu (v amerických dolároch za rok 2006), ktorý vykazuje 20-30 percentný ročný nárast.

Je termín skutočne globálne fungujúceho družicového navigačného systému reálny, alebo ide o súčasť volebnej kampane Sergeja Ivanova na úrad prezidenta Ruskej federácie - či oboje? Kalifornské spoločnosti nečakajú - vyrábajú už teraz konečné prístroje dvojakého použitia - prv ako Rusi samotní. Pre GPS, ako aj GLONASS. Majú svoje zastúpenie v Moskve, podobne ako aj európska ESA (European Space Agency).

Podľa New York Times funkčný ruský systém nevyhnutne podkope americký monopol navigačných signálov. A tie sú nevyhnutné pre všetko, čo sa hýbe - lietadlá, vlaky, ľudí, rakety či autá. Za všetkým úsilím mať vlastný systém je však aj strach, že navigačný monopol by USA mohli použiť a v čase krízy vypnúť. A už o niekoľko rokov sa stane navigačný signál nevyhnutnosťou takmer pre všetko podnikanie.