Ak princovi Harrymu nepovolila britská generalita šíriť so zbraňou v ruke bush-blairovskú demokraciu v Iraku, môže to znamenať viacero vecí. Buď posila v poradí tretieho nasledovníka na kráľovský stolec United Kingdomu vzhľadom na stále „lepší“ stav irackej demokracie už nie je potrebná, alebo ide o uznanie, že jeho prípadným únosom či nebodaj fyzickou likvidáciou povstalcami by sa nielenže iracká demokracia ďalej neupevňovala, ale by sa mohli oslabiť aj samotné základy demokracie britskej. Túžba mladého princa po vzrušujúcom dobrodružstve v historicky zvlášť príťažlivom kúte sveta mala však logiku.

Chcel nadviazať na starú dobrú koloniálnu tradíciu: veď pred ním sa v tamtej zóne arabského sveta jeho predkovia už dávno-pradávno naťahovali po rope. British Petroleum Company (až v našej súčasnosti prišla Cheneyho halliburtonka) bola prvou firmou kradnúcou čierne zlato, pravdaže aj za pomoci skorumpovaných miestnych šejkov či kmeňových vodcov, vždy za fajku vodnej močky ochotných predať a zapredať cudzincom hocičo aj s tonami horúceho piesku.

Vynára sa pocit, akoby terajší politicko-vojenský establishment monarchie nechápal túžby najmladších nasledovníkov kráľovnej Alžbety II. Nie tak dávno tomu bolo celkom inak.

Spomeňme si na princa Andrewa, brata princa Charlesa. Ten bol pred dvadsiatimi piatimi rokmi taký žhavý do boja, že nielen samotná kráľovná (ozaj, prečo je tá pani tak dlho stále v Buckinghame), ale aj vtedajšia „železná lady“ Margaret Thatcher boli nadšené jeho fyzickou prítomnosťou v boji za ubránenie Malvínskych ostrovov (po anglicky Falkland) pred argentínskou vojenskou juntou generála Videlu. Princovi Andrewovi, nebojácnemu hrdinovi útočiacemu na buenosaireských vojakov, priamo z bojového vrtuľníka tlieskal vtedy celý britský svet. Vyslúžil si ostrohy veľkého hrdinu s právom nosiť ďalšiu stužku na tradičnej uniforme, ktorá nielen mužom britského dvora dodáva nevšednú, priam nadpozemskú gloriolu. (Ktovie prečo, veď princ Charles v škótskom kilte s bandaskou whisky pod pásom tiež nevyzerá najhoršie.)

Princ Andrew riskoval vtedy vlastný život, ale čo by jeden princ neurobil pre záchranu koruny (ozaj, ako je to správne: kráľovstvo za koňa či za vrtuľník?). Padlo vtedy niečo cez sto vojakov Royal Army, vojakov Jej Veličenstva, a Malvíny sú Falklandami, aj keď bez ropy a len so zopár obyvateľmi, no s ohromným stádom oviec.

Princ Andrew dostal vtedy povolenie bez problémov. Prečo? Riskoval iba vlastný život, a nie nástupníctvo na trón.

To isté však dal v sázku aj princ Harry. Aj on na rozdiel od staršieho brata Williama nemá nádej stať sa kráľom. Princ William, ktorý preberie žezlo až po otcovi, princovi Charlesovi (jemu ho však musí najskôr uvoľniť matka), by takéto povolenie určite nedostal a všimnite si, že sa do Iraku bojovať ani nehrabal.

Ale prečo neumožniť Harrymu, aby skúsil zabojovať za západnú civilizáciu priamo v rodisku svetovej civilizácie, medzi Eufratom a Tigrisom, to je naozaj nepochopiteľné. Ktosi sa asi zľakol.

Generál Richard Dannatt, ten churchillovsky vyzerajúci boss britskej armády, tvrdí, že v Iraku nie je situácia pre princovu bezpečnosť vhodná. Ale načo sú potom vojaci? Majú bojovať len v pomeroch vhodných, či nebodaj mierových...?

Skôr pôjde o rozmaznaného miláčika samotnej starej mamky kráľovnej, ktorý si to na poslednú chvíľu sám rozmyslel a kolienka sa mu poriadne roztriasli, keďže konečne uveril, že v Iraku nezomierajú len americkí, ale aj britskí vojaci a že... čert nikdy nespí...

Ako inak si totiž vysvetliť aj fakt, že tesne po zákaze odchodu na bojovú líniu do irackej Basry mu vyššie inštancie - určite aj po dohovore s dvorom - zakázali aj návštevu londýnskych barov a aj toho, kde sa nie tak dávno predstavil priateľom a dámam svojho kráľovského srdiečka v uniforme nácka podgurážený troškou sherry...

Nuž, Harry je to ťažké, vôbec ti nezávidíme. Do Iraku ťa vyslať nemôžeme , ale pozvať niekam inam hádam áno. Harry, Harry príď do Bratislavy!

Tu nájdeš plno original British boys. Sedia vonku na terasách a súkajú jedno tridsaťcentové pivo za druhým. Predvádzajú tie povestné stag parties , pánske jazdy.

Vraj zapíjajú slobodu.

Dojdi zabíjať aspoň čas...