Pomenovať veci pravým menom, to je schopnosť na nezaplatenie. Niekedy človek ani po dlhom premýšľaní nedokáže nájsť najvhodnejšie slová a keď ich napokon počuje z cudzích úst, najradšej by sa po čele tresol.

Kde sa stala chyba?

Rozhodnutie o invázii do Iraku bolo chybné. Na vyfabrikované dôvody - hrozba irackých zbraní hromadného ničenia a spolupráca Saddáma s Al-Kájdou - by už najradšej zabudli aj ich vtedajší najzanietenejší obhajcovia. Asi v sebe majú kúsok hanby, pretože im nie je milé, keď im niekto ich vtedajšie slová pripomenie. Radšej tárajú a omieľajú aktuálnu propagandistickú fabulu - demokratizáciu Iraku.

Nech bolo rozhodnutie akékoľvek, naštartovalo vývoj, ktorého dôsledky dnes v Iraku vidíme. A pritom sa tomu dalo ešte i po páde Saddámovho režimu zabrániť. No rozhodnutie Irak okupovať, demontovať všetky štátne inštitúcie a nanovo, ako keby na zelenej lúke vybudovať nové, to bolo chybou. Veľkou chybou. Z hľadiska dopadov na Irak, ale ešte viac na súčasnú americkú administratívu, to bolo chybou osudovou. Bushova vláda proste rozhoduje zle. A dopady zlých rozhodnutí rieši rozhodnutiami ešte horšími. A situácia sa zhoršuje a zhoršuje... .

Abd al-Mahdí

Ádil abd al-Mahdí je iracký politik. Je z rodu tých, ktorým sa hovorí pragmatici. V mladosti bol dlhé roky stúpencom maoistickej vetvy marxizmu, z  neznámeho dôvodu sa neskôr preorientoval na islamský fundamentalizmus šiítskeho typu. V súčasnej dobe je popredným členom Najvyššej rady pre islamskú revolúciu v Iraku, dá sa povedať, že zo svetských osôb má v tejto strane najvyššie postavenie - vyššie stranícke funkcie zastávajú len ajatolláhovia.

Už pri vytváraní prechodnej vlády bol horúcim kandidátom na post irackého premiéra. Jeho politická strana o tento post súperila s ďalším členom neskoršej Zjednotenej  irackej aliancie, Stranou islamskej výzvy (Da´wa), ktorá presadzovala kandidatúru Ibrahíma Dža´farího. Podľa starého príslovia, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, vyšiel zo sporu  Dža´farí kontra Abd al-Mahdí víťazne kandidát okupačnej správy Ijád Allawí.

V dočasnej vláde získal Ádil Abd al-Mahdí post ministra financií. Na tejto stoličke sa z neho stal zástanca voľného trhu. A možno sa mu krivdí, možno ním bol už dávnejšie. No preslávil sa hlavne svojím súhlasným stanoviskom s prípadnou privatizáciou irackého ropného priemyslu.

Po voľbách v januári 2005 sa znova stal kandidátom na premiéra, no zo zoznamu čakateľov na túto funkciu sa sám vyškrtol, v záujme zachovania jednoty ZIA. Premiérom sa stal Dža´farí. Po voľbách v decembri 2006 sa situácia zopakovala, no tentoraz bol Abd al-Mahdí spoločným kandidátom NRIRI i okupačnej správy a ZIA sa v otázke budúceho predsedu vlády rozdelila na dva počtom poslancov rovnaké tábory. Niekoľkomesačné spory sa skončili až vtedy, keď tábor podporujúci Dža´farího navrhol kompromisného kandidáta Núri al-Málikího, s ktorým radšej všetci súhlasili, aby mal Irak vôbec nejakého premiéra.

V súčasnej dobe sa v kuloároch zase začína hovoriť o nahradení terajšieho premiéra Málikího, pričom Abd al-Mahdí je vraj znova horúcim kandidátom. Zo všetkých možných kandidátov je totižto jediný pre americkú administratívu prijateľný. To asi pre tú privatizáciu...

Silné slová

A tento proamerický politik nazval americkú okupáciu Iraku IDIOTSKÝM ROZHODNUTÍM! Krásne slovo, na aké by neprišiel ani najväčší kritik okupácie. Prišiel na to neskoro, no predsa. A možno to vedel od začiatku, iba doteraz pragmaticky držal jazyk za zubami. Keď to rozhodnutie padlo, Abd al-Mahdí nepovedal, že je nesprávne. Podporil ho, veď mu pomohlo dostať sa na významný post. Nikdy sa proti rozhodnutiam amerických okupačných síl otvorene nepostavil. Aj teraz nazval okupáciu idiotizmom, no pritom verbálne podporil ďalší idiotizmus - novú bezpečnostnú iniciatívu. Budúcnosť ukáže, za akú dlhú dobu i toto rozhodnutie pomenuje výstižnými slovami. A možno nájde nejaký ešte krajší výraz, ktorého autorstvo mu budú môcť kritici americkej politiky v Iraku len závidieť.

Vo svojich kritických slovách na adresu americkej administratívy nie je v irackej vláde sám. I premiér Málikí už dosť odvážne a silnými slovami zareagoval na isté výroky madam Riceovej. V Bielom dome z toho musia byť veľmi prekvapení.

Tak veru, nový vietor po amerických voľbách veje i v Iraku. Irackí politici už nechcú byť poslušnými žiačikmi svojich učiteľov.

Mimochodom, idiotizmus nie je silné slovo, je to pravdivé slovo. A keď je už okupácia idiotským rozhodnutím, hádam sa dočkáme i označenia jej pôvodcu za idiota. Ale to asi chceme priveľa.

Jaroslav Drobný

Autor je arabista