Až 655 000 Iračanov mohlo dosiaľ vo svojej krajine zahynúť za vyše tri roky od začiatku americko-britskej invázie. Toto šokujúce číslo sa objavilo v poslednom vydaní britského lekárskeho časopisu Lancet v správe, ktorej jedným z hlavných autorov je známy americký vedec, profesor americkej Johns Hopkins University, Gilbert Burnham.

Suzanne Malveaux, reportérka CNN, položila počas tlačovej konferencie prezidentovi Georgeovi Bushovi otázku: „Skupina amerických a irackých zdravotníckych predstaviteľov vydala teraz správu, v ktorej sa hovorí, že od začiatku vojny zomrelo 655-tisíc Iračanov. Tento údaj dvadsaťkrát prevyšuje váš údaj z decembra minulého roku, keď ste oznámili, že v Iraku zomrelo 30-tisíc ľudí. Chystáte sa poopraviť váš údaj a považujete najnovšie zverejnenú správu za hodnovernú?“

A prezident Bush odpovedal: „Nie, nepovažujem túto správu za hodnovernú, za takú ju nepovažuje ani generál Casey (hlavný veliteľ amerických vojsk v Iraku, pozn. red.) a ani irackí činitelia. Viem však, že umrelo množstvo nevinných ľudí, a to mi robí veľké starosti a som z toho smutný. Zároveň vzdávam úctu Iračanom za ich odvahu zoči-voči násiliu...!“

Čo vám napadá pri týchto slovách prezidenta Busha?

Burnham: „Súhlasím s prezidentom, že všetci by sme si mali robiť starosti zo straty ľudských životov v Iraku. Hlavnou motiváciou našej činnosti je posudzovať ľudské bremeno irackého konfliktu a využiť získané informácie na lepšiu ochranu civilistov vtiahnutých do konfliktu. A to nielen v Iraku, ale aj v budúcich vojnách tohto storočia. Metódy (na zisťovanie počtu mŕtvych), ktoré sme použili, sú štandardné metódy, ktoré používame na celom svete.“

Aj iracká vláda spochybnila výsledky vašej správy. Denník The Guardian napísal, že iracká vláda považuje počet mŕtvych za „vzdialený od pravdy“, ale neposkytla vlastný údaj. Čo si o tom myslíte?

„Údaje sú vysoké a prekvapili nás. Ak rátate počet mŕtvych iba počtom zrátaných obetí ležiacich v márniciach alebo umierajúcich v nemocniciach, ide iba o izolované čísla a nemôžete získať celoštátny údaj. To nie je možné. Môžete sa však k nemu prepracovať jedine získavaním informácií od vzoriek obyvateľstva, na ktoré má konflikt dosah.“

Pred dvoma rokmi časopis Lancet uviedol, že vo vojne zahynulo stotisíc ľudí. O dva roky neskôr dosiahol ich počet podľa vašej správy 655-tisíc, čo znamená, že v posledných dvoch rokoch sme svedkami päťkrát vyššieho počtu obetí ako výsledku narastajúcich bojových zrážok a masívnych leteckých náletov. Ako ste dospeli k takémuto výraznému zvýšeniu obetí?

„Správy tlačových agentúr a správy od organizácií rátajúcich telá alebo počty mŕtvych už avizovali zvýšenie násilia. Sektárske násilie je dnes hlavným problémom, ktoré bolo v roku 2004 iba na začiatku.“

Urobili ste výskumné rozhovory so 47 vzorkami obyvateľstva, dvanásť z nich v Bagdade, dve v Basre, tri v provincii Anbar... Priemerne okolo 25 percent odhadu výsledkov ste dostali z Bagdadu, pričom v Bagdade žije len 21 percent celej populácie Iraku. Zdá sa to neprimerané. Je možné, že ste nadsadili „hot zones“ - horúce zóny?

„Použili sme rovnaké odhady v jednotlivých provinciách ako pred dvoma rokmi. Rozdelili sme celú populáciu (Irak má okolo 26 miliónov obyvateľov, pozn. red.) na počet vzoriek a potom sme postupovali systematickým uplatňovaním tohto modelu proporcionálne na počet obyvateľov tej ktorej oblasti. Pravdaže, vzorka sa môže „ocitnúť na hranici“, buď ešte zahrňuje jednu provinciu alebo nie. Keďže sme nemohli deliť vzorky na polovicu v jednej provincii a na druhú polovicu v inej, môže to vyzerať ako zámerné „prevzorkovanie“. Napokon sme vyjadrili uspokojenie nad reprezentatívnosťou vzoriek. A Bagdad, mimochodom, nebol najväčšmi násilnou oblasťou.  Išlo o strednú úroveň počtu mŕtvych.“

Vaša štúdia uvádza, že viac než 200-tisíc ľudí zomrelo počas leteckých náletov. To je viac, než koľko spolu zomrelo v Hirošime a v Nagasaki. Letecké nálety sa však v podstate od roku 2003 vyhli mestám. Je možné, že vaše výskumné skupiny zarátavali do tejto kategórie aj niečo, čo nebolo bombardované? Ak, áno, čo to mohlo byť? Nemohlo dôjsť aj k chybám pri tlmočení?

„Zhruba trinásť percent obetí sa pripisuje  leteckým náletom, nie 200-tisíc. Reportovali sme to, čo nám hlásili skúmané domácnosti. Údaje boli nahrávané v angličtine, všetci opytovaní hovorili po anglicky.“

Možno by nám pomohlo porovnanie s históriou. Počet 655-tisíc obetí, ktoré zomreli násilnou smrťou, je asi o 150-tisíc vyšší, než bol počet vojakov, ktorí zomreli (násilne alebo na choroby) počas americkej občianskej vojny a išlo o konflikt zahrňujúci populáciu väčšiu než Irak. A v Iraku nie je nič také, čo by pripomínalo bojové polia Shilohu, Antietamu, Gettysburgu, Cold Harboru atď. Prečo veríte tomu, že Irak je viac smrtiaci, než bola americká občianska vojna?

„My uvádzame kumulujúce úmrtia vo vyše štyridsať perióde v oblasti s počtom obyvateľov vyše 26 miliónov, nie o počte mŕtvych na bojisku počas jedno- či dvojdňového boja.“

Richard Minitier, Pajamas Media, 20.októbra 2006 (krátené)