Kritická situácia v Iraku a problém samotnej okupácie tejto krajiny boli v počiatkoch prezidentskej kampane v USA jednou z najdôležitejších ak nie najdôležitejšou témou pre voličov. Situácia sa však zmenila, Irak je týždeň pred voľbami v úzadí. Čo je toho príčinou?

Nuž, samozrejme, finančná kríza. Ako sa klin klinom vybíja, tak sa veľký problém dá odsunúť do úzadia problémom ešte väčším. Čo, samozrejme, neznamená, že by to bol nedajbože úmysel, to nie. Iba tvárou v tvár hrozbe straty práce či majetku ľudí prestane zaujímať vraždenie na opačnom konci sveta, hoci je to vraždenie financované z ich daní.

Druhým faktom, a tu už možno hovoriť o úmysle, je propagandistické zvládnutie irackej krízy. Rok pred voľbami sa okupačnej správe podaril perfektný ťah – vyvolala dojem (a médiá jej to zhltli aj s navijakom), že situácia v Iraku sa stabilizuje či priam zlepšuje. Najčastejšie sa operuje štatistickými údajmi o poklese násilností. Štatistiky o návrate utečencov zo zahraničia už však nevytŕča nikto. Keď došlo ku krátkodobej, jednomesačnej zmene (keď sa do Iraku vrátilo viac utečencov, než ich v ten mesiac odišlo), bolo toho plné spravodajstvo. Keď sa však ukázalo, že to bola iba výnimka, všetko stíchlo.

 
Pokrok, ktorý sa dosiahol v Iraku, má vážne trhliny. Zvyčajne sa pripisuje navýšeniu počtu okupačných síl, no oveľa väčší vplyv malo najímanie bývalých povstalcov ako amerických žoldnierov – vytváranie tzv. „Rád uvedomelosti“. No tento pokrok je teraz ohrozený. Tieto ozbrojené proamerické (nie provládne!) milície sú tvorené v drvivej väčšine sunnitskými príslušníkmi. Prevažne šiítska vláda sa už dávnejšie nechala počuť, že po utlmení ozbrojených aktivít sunnitských povstalcov s nimi nebude naďalej počítať. Nanajvýš s malou časťou – z kuloárov presiakli informácie, že vláda počíta maximálne s 15 – 20 tisíckami ozbrojencov, hoci v ozbrojených silách „Rád uvedomelosti“ je ich skoro 100 tisíc.

Zaujímavé je, že práve v čase prezidentských volieb v USA presúva okupačná správa financovanie ozbrojených skupín (ktorých vytvorenie bolo skutočnou príčinou „zlepšenia“ situácie v uplynulom roku) na prevažne šiítsku vládu, ktorá sa netají úmyslom zrušiť ich. Vyzerá to ako diabolský plán – po voľbách už nebude „zlepšovanie“ situácie potrebné, práve naopak. Ak vyhrá Obama, jeho úmysel stiahnuť americké sily by mohol dostať vážne trhliny, keby „náhodou“ došlo k zhoršovaniu bezpečnostnej situácie. Ak vyhrá McCain, zhoršenie situácie len pomôže úmyslu nechať americké sily v Iraku dočasne na večné veky. Veru, dal by sa v tom hľadať i úmysel (ja osobne ho tam nehľadám, ale môžem sa i mýliť – pozn. aut.).

O zlepšovaní situácie nenapovedajú ani zúfalé výkriky irackých kresťanov z okolia Mósulu, ktorí sa v tomto čase dostali do asi najhoršej situácie od začiatku okupácie. Samozrejme, na vine je vždy „al-Kájda“ a keď nie ona, tak moslimovia ako celok. Kto neverí, nech si číta slovenskú dennú tlač. No že sa s kresťanskou komunitou v Iraku deje čosi nekalé, priam záhadné, to sa už asi nedočíta. Ono je ľahko diskutovať v on-line diskusii Sme a kritizovať moslimov za násilie na kresťanoch v Mósule, ťažšie je však oponovať irackému cirkevnému predstaviteľovi, ktorý za destabilizáciu Iraku činí zodpovednými aj okupačné sily. Slová zavraždeného biskupa Búlusa Faradža Rahhú spred roka, že „to je americký plán, zbaviť Irak kresťanov“ znejú ako temné memento z druhého sveta.

Politický reprezentant kresťanskej komunity v parlamente Júnadam Kaná zase za 95 percent zločinov proti kresťanom v okolí Mósulu činí zodpovedným jeden pluk irackej armády, tvorený Pešmergami – kurdskými milicionármi. Kurdi to, samozrejme, popierajú, no bagdadská vláda už promptne posiela tisícky arabských policajtov. Na ďalšie problémy je už zamiesené...

O neuskutočnených provinčných voľbách a kolapse rokovaní o SOFA dokonca škoda hovoriť.

Nuž, aj keď teda Irak a iracká situácia nie je práve v strede záujmu amerického voliča, chtiac-nechtiac sa stane pre nového amerického prezidenta jednou z prvých náročných úloh. Dúfajme, že na ňu bude stačiť, nech je to ktokoľvek. Alebo ináč, dúfajme, že na ňu bude stačiť. A nech to nie je ktokoľvek.

Súvisiace články:

• Irak 005
• Pri vodách babylonských