JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec medzinárodnej hegemónie USA

Trumpova vláda očividne naznačuje koniec medzinárodnej hegemónie USA. Medzinárodný hegemón vie definovať pravidlá, ktoré nachádzajú ...

[Joachim Becker]

Amerikán

Jeden môj priateľ vyhral v lotérii zelenú kartu a z Rumunska emigroval do Spojených Štátov Amerických. Ako o pár rokov neskôr s pokorou ...

[Tiburon]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Ja som Charlie, Ty nie si Charlie, On je Ahmed

Kríza žánru | Svet | Ján Sklenár | 22.01.2015

_ma_small

Znie to skoro ako detská vyčítanka. Článkov o tom, kto dnes je Charlie a kto nie je, je plná tlač. Za iných okolností by si v Charlie Hebdo z takejto diskusie urobili asi poriadnu srandu. Už ale nedokážu. Nie preto, že by po nedávnych udalostiach nechceli a nevedeli, ale preto, že redakciu vyvraždili, de facto zlikvidovali.

Poznámka prvá: nehodnoťme, čo ani nepoznáme.

Samozrejme, hneď sú všetci stáli čitatelia a odborníci na Charlie Hebdo. Kto z nás ho niekedy držal v ruke? Ja nikdy, a preto nedokážem a ani nemám právo polemizovať o jeho úrovni a kvalite. Urobiť si úsudok z pár titulkov obálok, zverejnených na internete, je veľmi málo a mne nestačí. Na druhej strane, ako píše Michal Havran: „Karikaturisti z Charlie patrili k špičke európskej karikatúry. Wolinski a Cabu neboli autormi nejakých leporel z fotografií, mali za sebou desiatky komixových albumov, ilustrácií kníh a cien...“, takže generalizovať ich prácu do tvrdení, že ich prioritným motívom v tvorbe bolo len urážať a útočiť (ako som sa nedávno dočítal v článku Tomáša Halíka) a podľa niektorých si dokonca koledovali, je naozaj nemiestne a nefér. Zároveň, kto z nás pozná kontext a vývoj karikatúry či pamfletu vo francúzskej spoločnosti, nech prvý hodí kameňom! Pozerať sa na to optikou Stredoeurópana s minimálnou empirickou skúsenosťou s francúzskym kultúrnym prostredím je nesprávne. Tak, ako je nesprávne hovoriť o akejsi jednotnej európskej kultúre. Čo to je? Hovorme radšej o sústave niekoľkých jedinečných kultúr, kde každá má svoje vlastné špecifiká a keď ich nepoznáme, nemáme právo hodnotiť.

Poznámka druhá: sloboda slova.

Tí, čo sú s Charliem, volajú po slobode slova. Tí, čo s ním nie sú, zas hovoria, že aj sloboda má svoje hranice, ktoré sa neprekračujú, aj keď jedným dychom dodávajú, že si túto slobodu vysoko cenia. Pokiaľ viem, tak Charlie Hebdo vychádzalo v náklade najviac 60 tisíc kusov, čiže o mienkotvorné médium v 66 miliónovom Francúzsku zrejme nešlo. Magazín mal a stále má svojho čitateľa a svoju komunitu, ktorá tomuto humoru rozumie a baví ju. Vieme, že aj u nás boli tendencie zakazovať nahotu v dennej tlači a podobné nezmysly. Ak teda na jednej strane rešpektujeme slobodu slova, ktorá patrí k pilierom demokracie a na strane druhej hovoríme o reštrikciách, tak sa na tento druh slobody nehrajme. Zakážme satirické periodiká, zakážme pornografiu, zakážme Katolícke noviny (ktoré mňa osobne niekedy urážajú a iritujú oveľa viac). Veď existuje aj niečo, čomu sa hovorí samizdat a budeme tam, kde sme boli pred 25 rokmi.

Poznámka tretia: urážanie a hanobenie.

Kto sa chce uraziť, urazí sa vždy a za každých okolností. To platilo a platí. Kto chápe humor s nadhľadom a vie sa zasmiať aj sám na sebe, keď mu niekto nastaví kritické zrkadlo, ten pozná aj nuansy humoru a je v ňom takpovediac doma. Kto ale povedzme svoju vieru vníma iba cez kresby, obláčiky, turbany, svätožiare, asi v prvom rade nerozumie humoru a zároveň nie je dosť pevný vo svojej viere. Z toho, čo som videl, nemám pocit, že niekto hanobil a urážal. Boh a je úplne jedno ktorý, sa musel na karikatúrach Charlie Hebdo len a len zabávať. Ale nad našou malichernosťou, hlúposťou a idiotmi, ktorí nás zneužívajú a manipulujú nami, nad tými plače. Plače nad úbožiakmi, ktorí vyvraždili redakciu Charlie Hebdo, lebo spáchali neospravedlniteľný a hanebný čin, ale rovnako plače aj nad bláznami v politike a mocnými tohto sveta, ktorí vedú vojny v Sýrii, v Afganistane, na Ukrajine, v Izraeli či v Rwande. Reve nad tým, že kradneme, zabíjame, drancujeme v mene akejsi vyššej idey a entity. Je mu zle z tohto civilizačného úpadku. Áno, v Charlie kreslili veci ostro, ale robili to bez zbytočného pátosu a na rovinu. Vidieť, akí v skutočnosti sme, je pre nás nepríjemné a bolestné. Že sa na tom nevieme zasmiať a zároveň ponaučiť, to je náš problém.

Poznáma štvrtá: úpadok západnej civilizácie.

Uvítal by som, keby namiesto diskusie typu kto je a kto nie je Charlie, diskutujeme viac o príčinách a následkoch úpadku západnej civilizácie, ktorá generuje ľudí ako súrodenci Kouachiovci. Povýšili sme biznis a osobný blahobyt na úkor ostatných. Na jednej strane predávame zbrane Afričanom „veď nech sa tam pobijú a my niečo zarobíme...“, na strane druhej vykupujeme svoje hriechy zbierkami na charitu a tzv. tretí svet. Zaplavujeme naše trhy lacnou pracovnou silou nie preto, že by sme chceli pomôcť, ale preto, že nám sa už jednoducho nechce. Sme leniví. Je pod úroveň Európana zametať niekde ulice... Fakt je ten, že sme zaspali na chrbte zlatého teľaťa, ktoré už nedokáže stáť ani na vlastných. Kde sú naše ideály Adenauerovej Európy? Skončili iba niekde na sociálnych sieťach?

Poznámka piata: byť Superstar.

Pomätenci, ktorí strieľali, neboli nijakí talibanci, ktorí prišli do Európy pred týždňom. Boli azda z druhej generácie Francúzov, ktorí do krajiny prišli za lepším životom, za ideálmi, ktoré doma stratili. Prečo potom zabíjajú a vraždia nevinných? Možno nemali talent a neuspeli v Superstar. Tak im dal niekto do rúk plnoautomatickú zbraň, poslal ich na výcvik a prikázal strieľať.

To fundamentálne našli v pomätenej viere, ktorá nie je kompatibilná so životom a oslobodením a teda s tým, čo je skutočným prameňom viery. Budú sa preto smažiť v pekle, nech už tam „šéfuje“ ktokoľvek. Ale našli to u nás, v Európe 21.storočia a nie niekde v Sýrii.

A preto je to v prvom rade naša osobná zodpovednosť a naše zlyhanie!

 

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 58 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist