Znie to síce ako nepodarený vtip, ale v Amerike sa vraj začala revolúcia.

Ako  hlásia  slovenské televízie ďalej „to vrie“ nielen na Blízkom východe a v Severnej Afrike, ale, a to slovenské televízie vonkoncom nijako nezdôrazňujú, revolučná vlna vraj preskočila  aj do Ameriky.
Presnejšie do štátu Wisconsin, kde sa odbory a ubiedení občania, ktorí nič zlého Amerike nespôsobili, ale majú ju zachraňovať čoraz nižšími nárokmi z verejných výdavkov, ktoré im zamýšľa ubrať  republikánsky guvernér a superboháč v jednej osobe, Scott Walker.
Sledujem túto americkú revolúciu už niekoľko dní a držím tamtým rozhnevaným Amíkom palce.
Má ísť teda prinajmenšom o vzdor, vzburu, asi ťažko povstanie, to by určite zakročila Národná garda. Ale ktovie, lebo objavilo sa aj  spojenie „jazmínová revolúcia“.
Tá, ako vieme začala ešte na sklonku minulého roka v Tunisku a preskočila do Egypta a rozšírila a do ďalších arabských štátov. Teraz vraj zasahuje až na sever USA do Wisconsinu  a  má zasiahnuť aj ďalší americký štát Ohio a možno aj niektoré iné v tom známom severovýchodnom oblúku USA, ktoré si hovorí New England.
Tento  guvernér – dosiaľ  nie je jasné ako dokázal práve v tomto tradičnom štáte demokratov vyhrať , veď neďaleko leží bašta amerických demokratrov, štát Masachussetts, odtiaľ dobývali nielen Kongres, ale aj  Biely dom  všetci bratia Kennedyovci- sa teda nezdá. Guvernér –superman sa postavil dokonca proti  prezidentovi Barackovi Obamovi. Šéf Bieleho domu  sa totiž verejne prihovoril za právo vzbúrených odborárov bojovať proti jeho plánu odstrániť kolektívne rokovanie a bez akejkoľvek diskusie skrátiť sociálne dávky.
Niežeby Amerika niečo trošku podobné už nezažila.
Pred skoro tridsiatimi  rokmi sa do odborov  obul  známy pravicový tvrďas, hollywoodský herec a neskorší prezident Ronald Reagan.
Vrhol sa tak vehementne proti štrajku leteckých dispečerov až tak róbustne , že letiská museli namiesto nich povolať do služby dispečérov armádnych.
Vtedy „veľký komunikátor“ Ronnie zničil odpor jednej skupiny tzv. robotníckej triedy Ameriky. A odborársky bossovia na dlhé roky zmĺkli a s nimi aj akýkoľvek „revolučný“ protest.
Mám pocit, že tá „the yasmin revolution“ sa totiž „neprevalila“ do amerického Wisconsinu a najmä jeho hlavného mesta Madisonu z Tuniska, Egypta, z Bahrajnu, Jemenu, Alžírska, čí dokonca z Líbye, ale z Veľkej Británie.
Zrodila sa  podľa všetkého v jednom londýnskom pube-pravdaže kde inde-kde si skupina mladých ľudí pri pive jednoducho povedala dosť, stačilo, ďakujeme...
Zloženie tejto skupiny je klasické: hasič, zdravotná sestra, žeriavnik, strážnik, študent a zopár nezamestnaných.
Členovia skupiny si povedali, že už nemôžu nič stratiť, ale že sa jednoducho postavia na odpor, že nebudú čakať do klasického podvodu okolo parlamentných volieb.
Povedali si, že musia niečo podniknúť, nielen  bezcieľne vysedávať pri drahom pive, na ktoré sa navyše museli zakaždým aj vyzbierať.
Povedali nahlas.
Nie ďalším vládnym škrtom!
Vo Veľkej Británii je už skoro rok pri moci konzervatívec Cameron, keďže sa mu podarilo vo voľbách za pomoci liberálov skoliť Blairovho nástupcu Browna.  Cameron sa rozhodol zaútočiť na  ekonomicky najslabších. Aj on - ako tisícky ďalších politikov na svete a spolu s nimi najmä bankári- dospel k názoru, že súčasnú hlbokú krízu kapitalizmu majú na svedomí tie milióny najslabších, často až chudákov a že on im už jednoducho ich strastiplný život platiť nebude...
Skupina sa stmelila pod názov aj pod politický manifest.
V manifeste napríklad okrem iného píšu, že ak by napr. tak ozrutná firma akou je Vodafone zaplatila dane-dlhuje štátu  milióny - nemusela by vláda pristupovať k novým a novým vládnym škrtom.
Skupina sa nazvala UK Uncut, teda Veľká Británia proti škrtom  a pod touto hlavičkou chystajú jej členovia  už na  túto sobotu, dvadsiateho šiesteho februára veľkú protestnú akciu v Londýne.
Americkí vzbúrenci sa kampaňou nechali inšpirovať a pod názvom Day of action vyjdú tiež v sobotu znovu na námestie v Madisone a do priľahlých ulíc a budú demonštrovať svoju silu proti surovej politike republikánskeho guvernéra.
Nie som si teda istý, či ide teda o jasmínovú revolúciu exportovanú cez Stredozemné more do Anglicka, alebo z Anglicka cez Atlantik do Ameriky.
V každom prípade, niečo sa dalo do pohybu.
A to niečo straší vládcov akejkoľvek formy, politikov všetkých možných farieb a zoskupení nielen  na Blízkom východe, a v severnej Afrike, ale aj v Anglicku a  v Amerike. Čomu sa dá iba ťažko uveriť.
Ak to však najmä americkí učitelia, vysokoškoláci, hasiči a obyčajní robotníci spolu s odborármi dokážu, bude sa môcť znovu dať aspoň na chvíľu uveriť, že moc vychádza z ľudu...Aj keď to znie v dnešnom svete  príšerne smiešne, či naduto...