Do prezidentských volieb chýbajú dva roky a moja myseľ víri zakaždým, keď počujem nasledujúcu vetu: Je Amerika pripravená na ženu - prezidentku?

Potom zvyčajne nasleduje otázka od členov volebného štábu, ktorí sa pýtajú, či by ste si chceli dať pivo s kandidátom. Aj podľa toho sa vraj určuje potenciálna šanca zvoliteľnosti. Možno, že túto vetu vyslovuje 78 percent Američanov nevlastniacich pasy, lebo tu je ten zádrh: ak Američania vnímajú svoju Ameriku ako krajinu na hranici možného, svet je v tomto čase ďaleko pred nami.

Kým Američania divoko tlieskali Bushovi počas jeho nedávneho prejavu o Stave únie, lebo povedal, že zvolením Madame Speaker robí históriu, išlo iba o americkú históriu (Nancy Pelosiová sa stala prvou ženou, šéfkou Snemovne reprezentantov - pozn. red.).

Už pred 67 rokmi (1940) Cherket Anchimanová-Tokaová bola prvou šéfkou štátu Tannu Tuva, ktorý sa v roku 1944 stal súčasťou Sovietskeho zväzu.

Cherket potom zastávala ďalšie funkcie až do roku 1972.  

Nikto sa však nikdy nezmienil o tom, koľko ľudí si s ňou chcelo vypiť vodku.

V roku 2007 v trinástich krajinách sveta zastávajú úrady prezidentov a predsedov vlád ženy: V Írsku, na Novom Zélande, vo Fínsku, na Filipínach, v Bangladéši, v Mozambiku, v Libérii, v Chile, na Jamajke, v Južnej Kórei, vo Švajčiarsku. V Nemecku je kancelárkou žena.

Aj v roku 2002 mali ženy najvyššie funkcie v trinástich štátoch, okrem iných aj na Srí Lanke, v Indonézii, Paname, Senegale...

No už v roku 1980 mali krajiny ako Island, Malta, Nikaragua a Guayana v prezidentských úradoch ženy. V tom istom čase v americkej televízii debutovali shows, kde ženské postavy hrali mužskí herci. Vysielali aj show, v ktorej otec zasahoval do života dospievajúcich dcér žijúcich v prízemí domu.

V roku 1960  boli ženy predsedníčkami vlád na Srí Lanke, v Indii, v Izraeli, v Stredoafrickej republike, vo Veľkej Británii, v Dominikánskej republike, Nórsku, Juhoslávii, Pakistane, Bangladéši, v Poľsku a v Turecku. Jediná moc, ktorá bola v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ženám v Amerike dosažiteľná, bola účasť v hnutí hippies.

V roku 1953 boli prezidentkami ženy v týchto krajinách: v Bolívii, v Guinei-Bissau, vo východnom Nemecku, v Libérii, v Ekvádore, v Gruzínsku, v Mongolsku (predsedníčka churalu - parlamentu – pozn. red.). V tom istom roku v Amerike boli najobľúbenejšími filmami: Muži preferujú blondínky, Ako sa oženiť za milionára, Kalamity Jane a Peter Pan.

Mnohé z týchto žien boli znovuzvolené, napríklad v Nórsku,  kde žena - premiérka zastávala úrad v rokoch 1981-86, potom v roku 1989 a v rokoch 1990-96. OSN vyhlásila tri roky po sebe Nórsko za najlepšiu krajinu pre život (zaratúva sa životná úroveň, dĺžka života, vzdelanie, demokracia, zdravotná starostlivosť. Nórska ekonomika je  založená na ťažbe ropy a plynu, baníctve, staviteľstve lodí, rybolove, výrobe papiera).

V  Pakistane sa premiérka Benazir Bhuttová stala prvou ženou na čele vlády islamského štátu. Bola v úrade v rokoch 1988-90 a 1993-96. Pred tým, ako ju zvolili, pobudla za mrežami šesť rokov za politickú aktivitu. Dvakrát ju z úradu vyprevadili za korupčné škandály, čo o. i. ukazuje, že ženy v ničom nemusia zaostať za mužmi a pritom nemusí ísť ani o politický hon na čarodejnice. A aj keď moslimovia zväčšia nepijú, rada by som si s ňou dala pivo.

V roku 1979 boli ženy - premiérky v úrade v nasledujúcich štátoch: v Portugalsku, v Litve, vo Francúzsku, v Burundi, v Kanade, vo Rwande, v Bulharsku, Guayane, v Mongolsku, vo Fínsku, v Peru, v Macedónsku a na Ukrajine. V Amerike v tom istom roku zvolili herečku Bo Derek za najsexy symbol za jej rolu vo filme Ten...

Keď teda ľudia napíšu vetu, či je Amerika pripravená na ženu - prezidentku, mali by vedieť, ako to ženy uráža. To sú tí, čo spochybňujú. Pošlite ich do pekla.

Je Amerika pripravená na ženu - prezidentku?

Prečo?

Čo sa stane?

Je Amerika pripravená?

Zvyšok sveta zrejme nechápavo kýva pri takýchto slovách hlavou, niektorí možno zosmutnejú. Je Amerika pripravená na krajec chleba, na zakryté vagóny, na matematiku, na koleso, na cestovanie lietadlom, na počítače?

Uch.

Takí ste zlatí.

A ešte slovo o pive.

Pamätám si, ako niektorí „dohadzovači“ počas posledných prezidentských volieb znova a znovu hovorili, že každý by si chcel dať pivo s Georgeom Bushom, ale nie s Johnom Kerrym. Nuž, mali si dať pivo s Bushom a zvoliť Johna Kerryho.

Nechcem mať prezidentku, s ktorou si nemôžem dať pivo. Chcem nejakú tak busy, takú brilantnú, že by som bola šokovaná, keby som si s ňou mohla dať pivo.

 A chcela by som, aby si ona dávala pivo s prezidentmi, premiérmi, vedcami, filozofmi, slovom so šéfmi štátov...

Elayne Boosler, The Huffington Post, 2. februára 2007 (krátené)