Joseph Kabila len nedávno zvíťazil v prvých demokratických prezidentských voľbách v tretej najväčšej africkej krajine, Demokratickej republike Kongo, so šestnásťpercentným rozdielom nad opozičným rivalom Jeanom-Pierrom Bembom.

Kabila mal výhodu v tom, že už v roku 2001 prebral prezidentský úrad po svojom otcovi Laurentovi Kabilovi, ktorý sa stal obeťou krvavého atentátu spáchaného jeho ochrankou.

Mladý, len tridsaťpäťročný Joseph Kabila má vojenskú hodnosť generálmajora a dlho žil v exile v Tanzánii a Ugande, odkiaľ jeho otec ako vodca rebelov a neskorších víťazov viedol revolučný boj proti diktátorovi Mobutu Sese Sekovi. Ten vládol Kongu plných 32 rokov.

Mladý Kabila zdedil štát na pokraji ekonomického a politického chaosu a ešte stále rozbitý občianskou vojnou na dve časti. Demokratická republika Kongo je v centre multinacionálneho konfliktu, ktorý dostal prívlastok Africká svetová vojna. Východnú časť štátu ešte stále kontrolujú rebeli a vojská Ugandy a Rwandy. V západnej časti má však Kabilov režim podporu Zimbabwe, Angoly a Namíbie. Na prepuknutie nových bojov dohliada dlhší čas mierový kontingent OSN. 

Kabila potrebuje medzinárodnú podporu a pred časom podnikol aj diplomatickú misiu do USA. Vo Washingtone poskytol rozhovor americkej verejnoprávnej televízii PBS.

PBS: Ak by ste vyšli z tohto hotela a ocitli by ste sa na ulici, čo by ste povedali bežnému Američanovi, aký by mali mať Spojené štáty dôvod, aby sa angažovali v budúcnosti vašej krajiny, v jej bezpečnosti a prosperite?

Joseph Kabila: Predovšetkým chcem povedať, že Amerika je národom, silným národom, pretože zostáva silným národom vo svojich vyše dvesto rokoch. Preto nechápem, prečo by ktosi mal premýšľať o Kongu ako o štáte, ktorý by mal byť rozdelený.

PBS: Takže Amerika by mala mať záujem na zdravom Kongu?

Kabila: Je v záujme Ameriky, aby bolo Kongo v poriadku. Je v záujme Afriky, aby bolo stabilné a silné.

PBS: V rovnakom čase, ako ste navštívili USA, bol tu aj rwandský prezident Paul Kagame. Kedysi bol spojencom vášho otca. Teraz stojí v opozícii proti vašej vláde. Dokázali by ste sa s ním stretnúť?

Kabila: Nevidím na takom stretnutí nič zlé. Lenže problém nie je v tom, či budem s ním hovoriť alebo nie. Problém je v okupácii časti Konga, ktorá sa musí skončiť.

PBS: Vojská okupujúce východnú časť vášho štátu sa pokúšajú o zvrhnutie vašej vlády v Kinshase. Je to preto, že pri moci bol váš otec a teraz vy. Prečo sa nestiahnu, prečo nejdú domov?

Kabila: Nechápem, prečo by vlády Rwandy, Ugandy či ktoréhokoľvek iného štátu mali mať právo rozhodovať o tom, kto by mal vládnuť v Kinshase. Veď Kongo nemá záujem na rozhodovaní o vláde v Ugande, Rwande či v Burundi.

PBS: Prečo podpis dohody v Zambii nevyústil do skutočného mieru?

Kabila:  V dohode sú určité medzery a tie sa naši nepriatelia snažia zneužiť proti nám. My chceme dohodu a z nej vyplývajúce záväzky plniť. Myslím si, že zo strany agresorov ide o zrejmý zámer zostať v Kongu, drancovať naše prírodné zdroje a pokračovať v okupácii z jasných zištných dôvodov.

Otázka: Chcete zostať v prezidentskom úrade niekoľko rokov, alebo svoju účasť vo výkone funkcie vidíte ako súčasť prechodu k viac permanentnej vláde?

Kabila:  Najdôležitejšiu službu, akú môžem svojej krajine poskytnúť, je uvidieť koniec vojny. Myslím si, že diskutovať o mojej ďalšej politickej budúcnosti nie je v tomto čase vhodné. Najdôležitejšou vecou, a to si želám, aby sa stalo, je v rámci môjho prezidentského výkonu dosiahnuť plné zakončenie vojny a riadiť prechod k riadnej demokratickej vláde.

Ray Suarez, PBS február 2006 (krátené)