Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Podľa britskej organizácie Corner House súčasná politika energetickej bezpečnosti nezabezpečí ani energiu, ani bezpečnosť. Táto ...
[Kriteko]
Michal Horváth napísal celkom dobrý text k veci. Ale je tu niekoľko „ale“. Súhlasím, že eurozóna nemá ako vykopnúť Grékov. Nie je ...
[Tiburon]
Kríza žánru | Svet | Michal Havran | 18.06.2007

Rozhovor s členom Revolučnej rady hnutia al-Fatah a predsedom zahraničného výboru Palestínskej legislatívnej rady Abdalláhom Abdalláhom.
V palestínskej Gaze sme svedkami bratovražedného boja medzi bezpečnostnými jednotkami dvoch najmocnejších palestínskych hnutí, Hamas a Fatah. Iba nedávno obe najdôležitejšie politické zoskupenia vytvorili vládu národnej jednoty, ktorá mala zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu konfliktu vo vnútri palestínskych politických štruktúr. (Prezident Mahmúd Abbás medzitým už túto vládu rozpustil.) My v Európe nechápeme, ako je možné, že Palestínčania bojujú medzi sebou, keď ich spoločným nepriateľom je izraelská politika. Prečo sa v Pásme Gazy odohráva krvavý súboj, čo je podstatou tragédie?
Nemám žiadnu výhovorku na ospravedlnenie toho, čo sa deje. Nemôžeme to tolerovať. V Gaze na rozlohe tristo kilometrov štvorcových žije skoro jeden a pol milióna ľudí v tak malom uzavretom priestore. A tieto ľudské bytosti majú k dispozícii iba dva priechody, dve brány, ktorými sa môžu dostať do okolitého sveta. Jeden do Izraela a druhý do Egypta. Ten do Izraela je uzavretý a druhý do Egypta je prísne kontrolovaný. Minulý rok bol otvorený iba 82 dní a občas len dve hodiny denne. Nezamestnanosť v Gaze je šesťdesiatpercentná.
Z toho všetkého a z predstavy, že mier neprichádza, že nepríde ani o rok a ani o dva, že teda nevidno východisko z ťažkej situácie, ľudia cítia beznádej a sú veľmi nervózni. A ak k tomu pridáme sankcie uvalené na naše palestínske úrady, výsledok je taký, ako vidíme. Niektoré z týchto udalostí občas vyprovokuje maličkosť: chlapci hrajú na ulici futbal, pohádajú sa, pobijú a drobný incident sa skončí bojom medzi politickými stranami. Nehovorím, že to akceptujeme, ale, bohužiaľ, toto sa odohráva. Ak by sme na horizonte videli progres k mieru, všetka naša energia by sa sústredila na jeho dosiahnutie.
K tomu všetkému prispieva Izrael svojou agresívnou politikou. Až jednu tretinu, presne 42 poslancov palestínskeho parlamentu, odvliekli z vlastných domov, zatkli predsedu nášho parlamentu. Išlo o členov hnutia Hamas a toto hnutie je podľa izraelskej vlády pre Izrael bezpečnostným rizikom. Ale tí poslanci boli zvolení v parlamentných voľbách.
Hovorí sa aj o tom že na Izrael vystreľujú Palestínčania rakety. To ani nie sú rakety, to sú po domácky vyrobené pipes (fajky) ubližujúce viac samotným Palestínčanom než Izraelčanom. Robíme všeličo: plačeme, bojujeme a vystreľujeme tieto smiešne rakety. To všetko je výsledkom našej frustrácie. Mnohí pritom veria, že Izrael je jedinou demokraciou v regióne. Zrejme je to demokracia iba pre Izraelčanov, pre židovských Izraelčanov, pretože v Izraeli žijú aj palestínski Izraelčania, na ktorých sa izraelský právny systém, ktorý je však výsmechom právu, nevzťahuje. My takúto nedemokratickú, kriminálnu a agresívnu politiku Izraela akceptovať nemôžeme.
Ste členom hnutia Fatah, členom jeho Revolučnej rady. Prečo podľa vášho názoru vyhralo posledné parlamentné voľby v Palestínskej samospráve islamské hnutie Hamas? Stratili ste vlastne moc krátko po smrti revolučného vodcu Jásira Arafata. Ako, čo a prečo sa stalo?
Bol som blízkym spolupracovníkom Jásira Arafata, počas jeho vlády som zastával funkciu námestníka ministra zahraničných vecí. V tom čase bol Jásir Arafat proti organizovaniu volieb. Hovoril, že si nemôžeme dovoliť organizovať voľby v situácii, keď sme kompletne okupovaní Izraelom. Voľby sa odložili. Prednedávnom sa však uskutočnili. Mnohí sa snažili označovať našu vtedajšiu vládu za korupčnú. Chcem zdôrazniť jednu vec: akákoľvek vláda, ktorá je pri moci dvanásť rokov, sa chýb dopustí. Akákoľvek vláda, kdekoľvek. Od Margaret Thatcherovej po Helmutha Kohla.
V našom prípade sa stalo niečo odlišné. Hlavnou príčinou straty našej moci bol fakt, že náš ľud nevidel žiaden náznak, že by mierový proces obhajovaný Fatahom priniesol jedného dňa pozitívny výsledok. A tak mnohí volili opozíciu. Povedali sme, dobre choďte, povedali sme to aj iným stranám nášho politického spektra. Ale zároveň sme dodali, že na takej vláde sa podieľať nebudeme. Sú tu rozdiely v ideológii, kým sekulárne hnutie Fatah je orientované viac nacionálne, islamské hnutie Hamas nábožensky.
Dopustili sme sa chýb? Áno. Nedokázali sme predložiť nášmu ľudu žiaden krok, žiaden pozitívny krok o tom, že nás tento mierový proces povedie k mieru. A tak prišla na rad opozícia.
Toto všetko sa odohráva za situácie, keď mierový proces medzi Palestínou a Izraelom stagnuje, nepokračuje, napriek mnohým vyhláseniam aj politikov Spojených štátov. Aké sú v tejto chvíli šance a možnosti, že sa palestínsky ľud konečne a postupne môže dočkať mierovej budúcnosti?
Prežívame ťažké časy. Izrael pokračuje vo svojej politike, konfiškuje čoraz viac našej pôdy, buduje na nej viac osád, buduje múr pohlcujúci 58 percent územia okupovaného Západného brehu. O tomto múre Izrael na začiatku hovoril, že ide o dočasnú záležitosť a že ho buduje z bezpečnostných príčin. Verejne sa však hovorí, že tento múr je izraelskou hranicou. To znamená, že Izrael chce anektovať vyše polovicu územia Západného brehu. Izrael postavil múr napriek tomu, že medzinárodný právny systém ho považuje za ilegálny, za skutok priečiaci sa medzinárodnému právu, ktorý je prekážkou v pokračovaní mierového procesu. Múr nás neoddeľuje od Izraelčanov, ale separuje Palestínčanov od Palestínčanov, rozdeľuje komunity, ničí pôdu, zdroj príjmov pre väčšinu nášho obyvateľstva. Dá sa na takejto pôde budovať nezávislý palestínsky štát?
Jestvuje cestovná mapa, jestvuje vízia. O potrebe vytvorenia palestínskeho štátu hovorí aj prezident Bush. Ale Izrael zriadil 545 kontrolných stanovíšť, checkpointov. Tieto kontrolné stanovištia bránia Palestínčanom v tom, aby jeden druhého navštevovali, komplikujú im príchody na pracoviská, návštevy nemocníc. A okrem ťažkostí s pohybom a presunom ide predovšetkým o politiku ponižovania voči nášmu ľudu. Niektoré izraelské skupiny hanebnú politiku monitorujú a publikujú správy o krutých praktikách izraelskej armády na kontrolných stanovištiach. Máme zdokumentované incidenty, keď napríklad tehotná žena čakajúca na priechode, lebo sa potrebovala dostať do pôrodnice, zomrela spolu so svojím dieťaťom, pretože jej nepovolili odchod do nemocnice. Mnoho ďalších chorých ľudí na priechodoch zomrelo, pretože im izraelskí vojaci nepovolili prejsť stanovišťom. Izrael voči nám teda uplatňuje krutú politiku podobnú apartheidu.
Izrael buduje cesty, ktoré môže používať len Izrael, Palestínčania ich používať nemôžu. Izrael rozdeľuje Západný breh na malé enklávy, ktoré nie sú spojené, takže aj tým nám bráni vytvoriť nezávislý palestínsky štát. Izrael sťažuje našim obyvateľom Jeruzalema, aby mohli byť v meste ekonomicky činní a aby si mohli vytvárať ekonomický príjem. Núti ich hľadať si prácu inde, pričom podiel Palestínčanov v Jeruzaleme je 34 percent. Izrael zároveň plánuje do roku 2020 znížiť počet Palestínčanov na dvanásť percent. Sú to etnické čistky.
Kde je svet, kde je Európa, keď sa na túto politiku Izraela pozerá? V prípade bývalej Juhoslávie bola táto politika odsúdená, mala by byť odsúdená aj v prípade Izraela.
Preto potrebujeme mierový proces, potrebujeme mier, nemôžeme dovoliť, aby mierový proces stagnoval. V samotnom Izraeli podporuje mierové riešenie 65 percent obyvateľstva, medzi Palestínčanmi je to 72 percent. Máme formulu pre mierový proces, máme rozolúcie OSN, máme princípy madridskej mierovej konferencie. Máme cestovnú mapu, máme arabskú mierovú iniciatívu, máme návrhy troch európskych krajín (Francúzska, Talianska a Španielska) na zvolanie medzinárodnej mierovej konferencie, chceme povzbudiť Európsku úniu, aby zohrala oveľa väčšiu aktívnu úlohu a aby prišla s niečím konkrétnym. Ľudia by sa mali zísť, agenda je prítomná, parametre agendy sú jasné. Nemusíme vymýšľať niečo nové, no potrebujeme potlačiť strany do riešenia problému.
Potrebujeme, aby sa napĺňali potreby Palestínčanov i Izraelčanov. Izrael sa tiež z toho potrebuje dostať, potrebuje, aby bol uznaný. Izrael potrebuje mať normálne vzťahy s arabskými vládami, so svojimi arabskými susedmi. To všetko arabská mierová iniciatíva obsahuje.
Aby sa arabská mierová iniciatíva naplnila, k tomu je nutná medzinárodná podpora. Kto ju dosiaľ vyslovil?
Arabskú mierovú iniciatívu podporuje Európska únia, členské štáty Európskej únie. Spojené štáty ju tiež ocenili. Lenže tento projekt sa musí zmaterializovať. Izrael musí zastaviť budovanie nových osád na okupovaných územiach, ktoré obsadil vo vojne v roku 1967, a tie, ktoré postavil, musí zrušiť. Chcem iba pripomenúť, že v roku 2004, keď vtedajší izraelský premiér Ariel Šaron navštívil Washington, prezident Bush mu v liste zdôraznil, že izraelská vláda musí zastaviť výstavbu nových osád a všetky ilegálne osady musia byť zrušené. Podľa medzinárodného práva sú všetky tieto osady nelegálne. Lenže Izrael minulý mesiac oznámil, že buduje dvadsaťtisíc nových záchytných jednotiek a tri nové osady okolo Jeruzalema, aby mesto úplne izoloval od palestínskeho územia.
Ďakujem za rozhovor.
P.S. Významný palestínsky politik bol na návšteve Slovenska a stretol sa s viacerými slovenskými politikmi.
Naposledy pridaný: 21.06.2007 (josafat)
Diskusia k článku obsahuje 58 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist