Politický priestor je dnes pod väčším dohľadom médií než kedykoľvek v minulosti. Počas dvoch desaťročí demokracie médiá zohrali kľúčovú rolu pri odhalení mnohých závažných káuz a pri obrane samotných princípov slobody a demokracie. Je len na škodu veci, keď sme dnes neraz svedkami mediálnej povrchnosti, či dokonca šírenia neprávd.

Kým pred časom novinári boli akoby zapisovateľmi politického diania, dnes médiá často dokážu politicky ovplyvniť verejnosť omnoho viac než samotní politici.

Na druhej strane mnohí politici v ilúzii, ktoré médiá neraz vytvárajú, a v snahe mať vplyv na svoj mediálny obraz, sa prispôsobujú mediálnej rutine a správajú sa tak, aby si cez médiách zvyšovali svoju popularitu. V istých momentoch tak už skôr než politiku vo verejnom záujme, robia politiku v záujme vlastnej popularity.

V dôsledku tohto všetkého už aj na Slovensku začína platiť to, čo nedávno naznačil John Lloyd, editor Financial Times, že totiž vo vzťahu médií a politikov dochádza k výraznému posunu: tak, ako médiá strácajú rešpekt politikov, tak aj politici strácajú rešpekt médií. K tomu len dodajme, že obe strany majú na to dostatok dôvodov aj skúseností.

Paradox trhu

Pri iných komoditách musia ich vlastníci a výrobcovia v konkurenčnom boji na trhu a v súťaži o klienta či konzumenta reagovať nielen rozširovaním sortimentu, ale aj zvyšovaním kvality. Ale v mediálnom konkurenčnom boji a v mene dosahovania čo najväčších čísel sa médiá prispôsobujú konzumnej kultúre a reagujú nie zvyšovaním kvality a náročnosti, ale často presne naopak.

Pod tlakom cudzej produkcie a vlastného zisku médiá spolu s reklamou zohrávajú kľúčovú rolu vo vytváraní a prehlbovaní spotrebiteľského správania sa ľudí. Kvalita a pravda sa neraz stávajú obeťou ekonomických záujmov. Miesto verejnej diskusie máme mediálne inscenovanú politickú diskusiu.

Keď nedávno niektoré médiá písali, že záchranky nemajú dostatok liekov, a keď sa ukázalo, že informácia nie je pravdivá, márne by sme hľadali ospravedlnenie zo strany médií. Podobné šírenie neprávd však nemožno alibisticky zdôvodňovať hľadaním pravdy a slobodou slova.

Virtuálny svet

Rozšírením internetových diskusií sa idea slobody slova stala problematickou. Anonymita a takmer neobmedzená sloboda slova v tomto virtuálnom priestore paradoxne nevedie k vecnej diskusii, ale k bezbrehému šíreniu vulgárností, klamstiev a osočovaní, k deštrukcii verejnej komunikácie. Ako upozorňuje Cass Sunstein, hlavný právny poradca amerického prezidenta Baracka Obamu, internetové osočovanie a šírenie neprávd ohrozuje základy demokratickej verejnej diskusie.

V tejto súvislosti je na čase nastoliť otázku etického kódexu pre tento virtuálny svet a prísnej kontroly jeho dodržiavania.

Už ani najväčší zástancovia slobody slova si totiž nemyslia, že by mala byť bezbrehá a ničím neobmedzená.

Jednostranná diskusia

V čase, keď informácie aj po rokoch zostávajú na internete, sa zodpovednosť médií znásobuje. Preto by sa diskusia o vzťahu politiky a médií nemala jednostranne redukovať iba na otázku tlačového zákona a v rámci neho zväčša na právo na opravu.

Dlhodobo totiž absentuje diskusia o profesionalite, korektnosti a zodpovednosti médií. Akákoľvek odchýlka z takéhoto nároku sa totiž poväčšine odbije iba tézou o slobode slova.

Sloboda slova nás dnes s plnou vážnosťou stavia pred otázku zodpovednosti za ňu. Toto nie je výkrik niekoľkých naivných  intelektuálov, ale niečo, na čo už upozorňujú aj tí najväčší západní zástancovia slobody slova.

Autor je predsedom zboru poradcov predsedníčky vlády SR. Článok vyjadruje osobný názor autora