Kedy postavia Busha pred súd? Nechápem Obamomániu. Chápem pohľady ľudí na vrtuľník s Georgeom W. Bushom. Sledujúc ten ohromný dav, čo si prišiel pozrieť inauguráciu Baracka, ako upiera zrak k nebu a dokonca sa obzerá za helikoptérou odvážajúcou bývalého prezidenta, nemusí byť človek nadmieru cynický, aby pochopil, že tak činia, aby sa uistili, že je z Bieleho domu načisto preč. Nechápem však, z čoho sa tak tešia. Odletel zločinec, klamár, podvodník globálnych rozmerov a masový vrah, so štátnymi poctami, do bezpečia a prepychu svojho domova užívať si dôchodok.

Za osem rokov toho napáchal toľko, že jeho odchodom sa toho už veľa zachrániť nedá. Nechápem až extatickú radosť z krokov Baracka Obamu (okrem zákazu mučenia), ktorú cítia inak obozretní pozorovatelia situácie. Že zavrie Guantánamo? Nuž áno, ale o rok. Ak sa mu to teda vôbec podarí, lebo už tento týždeň jeden z vojenských „sudcov“ nerešpektoval jeho dekrét a v kubánskom zálive si veselo „súdi“ ďalej.

Zruší tajné väznice kdekade po svete? No len boh (a šéf CIA) vie kedy. Čo to znamená? Len toľko, že ľudia, ktorí boli protiprávne držaní bez súdu a mnohokrát i obvinenia v otrasných podmienkach už sedem rokov, budú aj ôsmy.

Patrí medzi nich aj 15-ročný Kanaďan, ktorý má dnes už, samozrejme, 21 a tretinu života strávil v cele veľkej ako skriňa. Zastupujúci americký veľvyslanec však v našej televízii neodpovedá na otázky, len stále melie, že sa treba pozerať do budúcnosti, veď Obama Guantánamo rozkázal zavrieť. Pozrime sa teda do budúcnosti, čo bude so zvyšnými zajatcami. Viac než päťsto väzňov už prepustili, bez obvinenia, bez súdu, bez ospravedlnenia. Zväčša to boli afgánski pastieri kôz, ktorých niekto predal americkej armáde ako talibov. Áno, predal, armáda USA za takéto veci platí a nielen Afgáncom, ale aj svojim vlastným. Dôstojníci, ktorí plnia „plán“, zarábajú viac a sú povýšení skôr ako tí, čo chytia menej „teroristov“. Takéto plánované hospodárstvo riadené a merané pomocou „targetov“ vládne v US Army od čias smutne presláveného šéfa Pentagonu McNamaru.

Vraj sa dvanásti z prepustených „vrátili na bojisko“. Ťažko povedať, čo je bojiskom v krajine, ktorá je v takmer permanentnej a absolútnej vojne už skoro sto rokov a kde má každý zodpovedný otec rodiny samopal pod posteľou. Ak by to tak aj bolo a títo dvanásti neboli takí dokonale bežní pešiaci, svedčilo by to len o šokujúcej neschopnosti amerických ozbrojených zložiek a rozviedky nazhromaždiť potrebné dôkazy napriek de facto neobmedzeným prostriedkom (a vďaka legalizácii mučenia) i metódam. Pozoruhodná je však iná otázka: čo ak sa na bojisko nevrátili napriek tomu, že boli väznení v Guantáname, ale práve preto? Aký lepší argument jestvuje na absolútne presvedčenie o americkom a západnom „diablovi“, ako na vlastnej koži zažiť únos, ponižovanie...?

Máme tu teda nový druh teroristov, teroristov Made in USA. Nechápem teda logiku, s akou sa automaticky uvažuje o transfere ostávajúcich zadržiavaných z Kuby do Európy. Spojené štáty svojím bezohľadným, nezodpovedným a základné ľudské práva a medzinárodné dohody porušujúcim počínaním vytvorili problém a my ho máme za nich vyriešiť. Znášať dôsledky? Väzni z Guantánama, či už vinní, či nie, potrebujú terapiu. Sú to obete mučenia, teda konania, ktoré aj z inak zdravého jedinca spraví psychopata. Je morálnou povinnosťou európskych krajín pomôcť v tejto veci USA, rovnako ako rodičia pomáhajú svojim deťom, lebo napriek veľkohubým vyhláseniam Bushovej administratívy o starobe Európy bývalé zámorské kolónie nie sú schopné konzekventného riešenia problému, ktorý vytvorili.

Rovnako je však povinnosťou amerického štátu za toto všetko zaplatiť, a nielen to. Je povinný financovať aj odškodné všetkých doteraz prepustených za čas strávený v protiprávnom zadržaní, zorganizovať a zaplatiť program repatrializácie a resocializácie všetkých obetí systému tajných väzníc a niesť dôsledky za ich konanie po prepustení, ak im nebola poskytnutá nutná psychologická alebo iná vhodná pomoc (známy je prípad Nemca, ktorý po návrate z takéhoto väzenia nezniesol svoju situáciu a dopustil sa lúpeže).

George W. Bush sa určite na texaský ranč medzi dobytok hodí viac ako do Bieleho domu. Najviac by mu to však nepochybne pristalo v cele väznice s vysokou ochranou, kde by si odpykával svoj doživotný trest bez možnosti predčasného prepustenia za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a velezradu. Aby sa tam dostal, po spravodlivom a nezávislom procese, v prípade, že sa tak nestane na území USA podobne, ako sa nestalo v bývalej Juhoslávii, tak pred medzinárodným súdom. A to je povinnosťou nepochybne rovnako dôležitou ako zaopatriť Guantánamskych väzňov, všetkých slobodných a právnych štátov.

Autor pôsobí v Amnesty International na Slovensku