JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Scout Finch: Gaza 2014 – obete bez tvárí, vojnové zločiny bez žalobcu

Niekoľko hodín po útoku na školu spravovanú OSN v Gaze pokrývali školské ihrisko krvavé šľapaje a stratené veci ľudí, ktorí sa ...

[Kriteko]

Roztáčení spirály vzájemných sankcí

V těchto dnech se celá řada firem a jednotlivců probudila ze sna a začala počítat, kolik prodělají na eskalaci vzájemných ...

[Petr Gočev]

Kremeľ platí za manipuláciu online diskusií

Prinášame pokračovanie textu o uniknutých dokumentoch, ktoré dokazujú, že ruská vláda plati za manipulácie online diskusii na západe.

[Alena Krempaská]

Koho bola táto vojna?

Kríza žánru | Svet | Roman Laml | 03.11.2011

_ma_small

Keď NATO v roku 1999 uskutočnilo vojenskú operáciu proti Juhoslávii, otvorilo aj novú kapitolu medzinárodných vzťahov.

Diskusie o oprávnenosti alebo neoprávnenosti operácie ani dnes nie sú ukončené, ale argumenty za aj proti sú často silné, racionálne a hodné diskusie. Zo strany NATO bolo ale zrejmý záujem o predkladanie relevantných argumentov v prospech prijatého riešenia. NATO usilovalo o svoju kredibilitu. V priebehu času a ďalších vojenských angažmá akoby došlo k erózii tohto úsilia, vrcholom čoho je práve končiaca (?) vojenská akcia v Líbyi. Oficiálne vyhlásenia NATO o ochrane obyvateľstva sú predkladané spôsobom a argumentáciou, ktorá vyvoláva pocit, že ani NATO neverí vlastným vyjadreniam, že rezignuje na vlastnú dôveryhodnosť a len mechanicky predkladá oficiálne tvrdenia pre splnenie si svojej informačnej povinnosti.   

Občianska vojna je zo svojej podstaty veľmi krutá k civilnému obyvateľstvu. Snaha o jeho ochranu je preto určite potrebná a chvályhodná. Bezpečnostná rada OSN vo vzťahu k situácii v Líbyi  prijala 17. marca 2011 rezolúciu číslo 1973, v ktorá oprávňuje členské štáty k prijatiu všetkých opatrení na ochranu civilistov v krajine. Tento akt vytvoril legitímny základ pre vojenskú akciu NATO. Generálny tajomník NATO Rasmussen 27. marca oznamuje, že v súlade s rezolúciou bude NATO vykonávať ochranu civilistov pred útokmi zo strany Kaddáfiho režimu. Takže nie ochranu všeobecnú, ako požadovala pôvodná rezolúcia, ale len pred útokmi jednej strany konfliktu. Keď pominieme skutočnosť, že ochrana civilistov len leteckými silami je sama o sebe problematická, NATO svojim prístup a priori povedalo, že civilistov ohrozujú len prorežimné sily a protivládni bojovníci túto hrozbu nepredstavujú. Tento prístup je samozrejme účelový a nedôveryhodný. NATO sa tak od samého počiatku postavilo na jednu stranu konfliktu pod humanitárnou zámienkou. Napriek tomu, že z oblasti prichádzali správy o útokoch na civilné obyvateľstvo aj zo strany povstalcov, tento prístup NATO zostal nezmenený. NATO sa ani po formálnej stránke neusiloval vystupovať ako neutrálna strana konfliktu, respektíve jej pozícia „ochrancu civilistov“ sa  prejavovala len vo vojenskej podpore bojovníkov proti vládnucemu režimu. To, že tak NATO pravdepodobne asistovalo aj zločinom páchaným na civilnom obyvateľstve zo strany rebelov nebolo a nie je v oficiálnej rovine ako problém vôbec reflektované.

Nie je vôbec žiadny dôvod obhajovať Kaddáfiho a jeho režim. Rovnako ale chýbajú relevantné dôvody domnievať sa, že jeho nástupcovia budú nutne lepší, pričom ale samozrejme táto možnosť nie je vylúčená. NATO podpísalo bianko šek pre niekoho, koho zatiaľ charakterizuje len odpor proti Kaddáfimu, ale ktorého predstavy o budúcnosti krajiny a schopnosti jej spravovania sú nejasné.

Je samozrejme možné pripustiť aj tú alternatívu, že nebola až tak dôležitá budúcnosť krajiny, ako skôr budúcnosť jej zdrojov ropy a plynu. Súperenie o zdroje je všeobecne považované za jeden z nosných trendov vývoja bezpečnostného prostredia, ktoré má reálny potenciál vyvolávať ozbrojené konflikty. Dostatok energetických zdrojov je jedným zo životných záujmov každého štátu a prípadné použitie aj vojenskej sily na ich zabezpečenie nemusí byť všeobecne akceptované, ale je pochopiteľné. Tento problém ale vo vzťahu západu k Líbyi nebol. Líbya bola spoľahlivým dodávateľom a energetické zdroje Líbye boli západnými krajinami bez problémov využívané. Z tohto pohľadu nebol dôvod o zdroje súperiť, stačilo len využívať a platiť. Dostupnosť zdrojov ale neznamená ich kontrolu a najmä neznamená dostupnosť ziskov. Kaddáfí predával, ale zisky zostávali. Jeho pád súčasne znamená aj pád stávajúceho systému kontroly nad energetickými zdrojmi a distribúcie ziskov z tohto výnosného odvetvia. Tento pohľad ale podstatne mení aj pohľad na angažovanosť NATO v oblasti. Dostupnosť zdrojov je záujmom štátu, ale distribúcia ziskov je  záujmom súkromných spoločností, ktoré sa ťažbe venujú. Zisk je ich ziskom a tento problém nie je problémom bezpečnostnej politiky štátu, respektíve nemal by byť. Z hľadiska zdrojov ropy a plynu v Líbyi nešlo o zaistenie dodávok energetických surovín, ale o zmenu distribúcie ziskov v prospech súkromných spoločností.

Jedným z trendov, ktoré aj krajiny ako Francúzsko a Británia, považujú za nebezpečné, je privatizácia bezpečnosti. Ide najmä o pôsobenie súkromných bezpečnostných zložiek v rôznych konfliktov a podobne. V prípade angažovanosti NATO v Líbyi dostáva tento trend celkom nový rozmer. Operácia NATO v Líbyi pôsobí ako privatizácia, možno je vhodnejší pojem leasing, NATO v prospech niektorých súkromných spoločností preto, aby získali kontrolu a zisky z líbyjských zdrojov ropy a plynu.

Operácia NATO v Líbyi bola a je aj slovenským problémom. Napriek tomu, že naša krajina sa tvárí neangažovane a priamo sa do bojov nezapojila, je členom NATO a jej hlas pri rozhodovaní bol rovnako dôležitý ako hlasy všetkých ostatných členských krajín. Je škoda, že slovenská diplomacia sa ani neusiluje objasňovať a obhajovať svoje postoje pred občanmi krajiny. Pozícia mŕtveho chrobáka ale nie je nová a minulosťou osvedčená.

Prístup NATO k riešeniu povstania v Líbyi bude mať s veľkou pravdepodobnosťou jeden veľký negatívny dopad na medzinárodnú bezpečnosť. Kaddáfí sa z nepriateľa stal partnerom, keď sa pred niekoľkými rokmi vzdal zbraní hromadného ničenia. Dá sa predpokladať, že keby bolo dôvodné podozrenie na disponovanie s týmito zbraňami, postup NATO by celkom prirodzene bol odlišný. Túto skutočnosť si určite dobre uvedomujú aj v Severnej Kórei a Iráne a osud Kaddáfího len podporí ich úsilie disponovať odstrašujúcou silou ZHN. V tomto smere je možné, že aj niektoré ďalšie „problémové“ krajiny sa budú usilovať získať tieto schopnosti len preto, aby sa nestali cieľom intervencie pod maskou humanity.     

 

 

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 93 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 22.12.2011 (Pavel Král)

Diskusia k článku obsahuje 13 príspevkov


Video

Holokaust európskych homosexuálov vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2014 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist