Kapitalizmus je čim ďalej tým besnejší. Niet divu, veď priam krváca v dôsledku finančnej krízy, ktorá sa mení v hospodársku a následne na dlhovú.

Je evidentná snaha jeho prisluhovačov a inštitúcií pod jeho vplyvom vytvoriť určité nástroje a mechanizmy v snahe zamedziť premene týchto kríz na krízu spotrebnú a sociálnu.

Kapitalizmus je vo svojej podstate založený na dosahovanie ziskov. V trhovom hospodárstve sa to má premietnuť do takzvaného ekonomického rastu. Trhové hospodárstvo bez neustáleho zvyšovania spotreby nemôže existovať. Východná Európa je síce pre veľkokapitál ešte stále atraktívna, ale táto kríza je príliš hlboká a rozsiahla na to, aby trhy týchto krajín postačovali na čas vyriešiť krvácanie kapitalistického systému.

Kapitál dokázal a stále dokáže nútiť pacujúcich spotrebiteľov k "slobodnému" predaju ich budúcej vynaloženej pracovnej sily, ktorá bude vynaložená o dvadsať či tridsať rokov neskôr. Inými slovami keď si "slobodne" požičiame z banky na kúpu auta, bytu či nebodaj na dovolenku alebo akýkoľvek iný spotrebný materiál banka cez úroky participuje na hodnote našej budúcej vynaloženej práci a to niekedy aj niekoľko desiatok rokov (prípad hypoték). Zadĺženosť obyvateľstva v krajinách V 4 predstavuje 27% kým v západnej Európe ďaleko prevyšuje 100%. Teda možnosť navýšenia tejto zadĺženosti je u nováčikov EÚ je stále aktuálna, ale kvantitatívne obmedzená.

Krajiny arabského sveta majú veľký spotrebný potenciál.

Krajiny arabského sveta, ktoré zachvátila vlna nepokojov predstavujú trh so 400 miliónmi obyvateľov. Počet mladých ľudí do 30 rokov predstavuje viac ako 65 % obyvateľstva. Krajina akou je Sýria mala napríklad v roku 1962 menej ako 5 miliónov obyvateľov, kým dnes má 23 miliónov a okolo 17 miliónov ktorí sa k nej sa hlásia z migrácie. Tradície a spôsob života v arabskom svete odporuje západnému kapitalistickému spôsobu života, preto je zadĺženosť obyvateľstva na veľmi nízkej úrovni i v porovnaní s krajinami bývalého socialistického bloku. V arabskom svete je obrovský spotrebiteľský potenciál, ktorý dokáže na niekoľko rokov zaplatiť účet za budúcu krízu spotreby kapitalizmu v západnom svete. Veľkokapitál a jeho prisluhovači z bezpečnostných a politických kruhov boli evidentne šokovaný z vývoja v Tunisku a Egypte. Šokovaný rýchlosťou zmien v týchto dvoch krajinách patriacich do sféry ich priameho politického a ekonomického vplyvu. Nič nie je generálnejšie než vytunelovať tieto dve revolúcie a zabezpečiť zmeny cez vojenské zložky a podnietiť priame destabilizácie u ostatných kľúčových hráčoch odporu Sýria, Líbya a Alžírsko.

Ochranu obyvateľstva vystrieda poverenie s mandátom

Zneužitie medzinárodných inštitúcií imperialistickými silami odvolávajúcich sa na doteraz medzinárodne neuznaný koncept „povinnosti chrániť“ (v medzinárodnom spoločenstve známy pod názvom „responsibility to protect“) nie je žiadna novosť v ich správaní. Ide tu o obdobný prístup ku kolonializmu minulého storočia keď na základe Sykes-Picotovej dohody z roku 1916 bola zneužitá novo vzniknutá organizácia " Spoločnosti národov" roku 1919. Toto zneužitie ktoré malo a má dnes za cieľ poslúžiť ich záujmom je nemorálny, nelegitímny akt. Je to pravou skúškou medzinárodného práva a medzinárodnému systému ako celku. Dnešný bič s názvom "povinnosť chrániť" je aj z medzinárodného práva odmietnutý nakoľko stále tu funguje štatút suverenity. Zrejme, že medzinárodné spoločenstvo (imperialistické veľmoci) v rámci globalizácie výrobných cyklov priam potrebujú potlačiť princíp suverenity a tunelovať ho princípom ochrany civilného obyvateľstva za účelom ochrany svojich ekonomických záujmov za ktorými sa schovávajú záujmy ešte užšej skupiny nadnárodných spoločností.

Povinnosť chrániť sa objavila v dokumente pripravenom v roku 2001 Medzinárodnou komisiou pre intervenciu a suverenitu. Právom sa musíme spýtať kde bol západ a medzinárodne spoločenstvo v rôznych prípadoch ľudského utrpenia? Prečo tento "morálny" západ nevystupoval na ochranu civilného obyvateľstva pri genocíde vo Rwande, kde v priebehu 100 dní bolo vyvraždených viac ako 800.000 obyvateľov pred očami civilizovaného sveta? Kde bol morálny kódex ochrana civeného obyvateľstva počas bombardovania Libanonu v roku 2006, Pásma Gazy v roku 2009 a genocídnom vyčíňaní Izraela na bezbrannom arabskom obyvateľstve? Súbežne s protestom obyvateľstva Líbye bola opozícia v Bahrajne cielene vyvraždená priamo na hlavnom námestí v Manáme. Armády krajín Perzského zálivu bez mihnutia oka a bez protestov civilizovaného sveta krvavo potlačila. Pripomínam že v týchto krajinách, ktoré sú západom považované za demokratické a slobodné sú totálne monarchistické s absenciou minimálneho prejavu demokracie. V Saudskej arábii je parlament len snom, rovnako ako je tam snom žien mať možnosť získať vodičskýpreukaz na riadenie motorového vozidla.

Líbya, Sýria a Alžírsko sú krajiny kde sa oplatí vyvolať konflikt

Každý z trhov 24 arabských krajín je zaujímavý pre riešenie budúcej krízy spotreby. Sýria, Líbya a Alžírsko ešte viac. V týchto troch krajinách je ekonomika centrálne riadená. Strategické podniky sú zväčša v rukách štátu. Imperialistické sily cez najatých žoldnierov a za nevídanej mediálnej kamufláže dokážu vyvolať v týchto krajinách minimálne pocit straty stability. Imperialistické nástroje sú početné počnúc bezpečnostnou radou OSN cez medzinárodný súdny tribunál až po priamu intervenciu.

Sled udalostí v týchto krajinách je veľmi rýchly. Táto rýchlosť nepramení len z toho, že obyvateľstvo túži po totálnej zmene, ale z toho že kapitál uprostred jeho gradujúcej krízy je veľmi nervózny, agresívny až zbesnený. Kadaffi vie, že jeho odboj aj keby len na malom priestore na líbyjskej zemi spôsobí, že kapitál nedosiahne svoje. On vie, že kapitál je veľmi zbabelý a potrebuje veľkú istotu ktorú nezíska pokiaľ jeho odpor bude silný i keď prehrá bitku o Tripolis. Sýrsky prezident sa vo svojom televíznom rozhovore vyjadril, že "neustúpili sme Američanom a Európanom vtedy, keď boli v plnej sile na to aby sme ustupovali dnes keď sú vo veľmi vážnej kríze". Ak právo sily oprávňuje imperializmus zasahovať do vnútorných záležitostí suverénnych štátov, tak zo sily zákona sú obyvatelia budúcich kolónií vyzvaný postaviť sa na odpor.