Americkí konzervatívci hľadajú nového Ronalda Reagana. Majú pocit, že ani jeden z terajších republikánskych prezidentských kandidátov nespĺňa ich predstavy o mužovi, ktorý by mal na budúci rok vystriedať Georgea Busha v najvyššom mocenskom kresle. Slovom, konzervatívnej Amerike sa nik z terajšej partie osobnostne nepozdáva. Nemajú dôveru ani v bývalého newyorského starostu Rudyho Giulianiho, ani v súčasného senátora Johna McCaina, ani v bývalého massachusettského guvernéra Mitta Romneya, vizážou podobného Reaganovi, no dokonca ani v bývalého senátora a dosť známeho filmového herca Freda Thompsona. Ten postavou, mohutnou hrivou a ostrými črtami tváre a dokonca aj barytónovým hlasom najviac pripomína starého dobrého Ronnieho...

„Stále si myslím, že väčšina konzervatívcov v celej krajine hľadá ďalšieho Ronalda Reagana. Nemyslím si, že ľudia očakávajú pokračovanie Bushovej éry. Hľadajú niekoho, kto by im najviac pripomínal atmosféru, na akú si pamätajú z Reaganovej éry.“

Tieto slová nehovorí len tak hocikto, ale známy Gary Bauer, prezident obzvlášť vplyvnej sociálno-konzervatívne orientovanej organizácie s názvom American Values (Americké hodnoty). Sám Gary Bauer kandidovať ani tentoraz nehodlá, pretože jeho imidž je všetko iné, len nie obraz odvážneho, robustného a tvrdého chlapíka. Pôsobí ako prototyp dávneho protestantského askéta, totálne oddanného správnej veci, teda tvrdej ideológii pôvodného amerického puritánskeho konzervativizmu. Je ideológom americkej sociálnej pravice a tradičné americké hodnoty, na ktorých Amerika stavala od samého počiatku, sú pre neho posvätnými faktormi. Tento muž má veľký vplyv a dá sa povedať, že od jeho vplyvu a napokon aj rozhodnutia bude veľmi závisieť, koho začne Republikánska strana v najbližších mesiacoch pretláčať do súboja s hviezdnymi demokratmi - Hillary Cintonovou, Barackom Obamom, Johnom Edwardsom - no hlási sa vraj znovu aj John Kerry a posledné slovo  nepovedal ešte ani Al Gore.

Kde je star prvej veľkosti

Americkí konzervatívci hľadajú teda vo svojich radoch star prvej veľkosti, hviezdu, ktorá by sa aspoň na pohľad priblížila k veľkosti veľkého komunikátora a sovietobijcu Ronalda Reagana. Ten v sebe spájal zatiaľ neprekonateľné ingrediencie republikánskeho vodcu a podobne ako demokrati, ale vlastne celá Amerika, ktorá nezabúda na Johna Kennedyho - niečo podobné sa odohráva aj v prípade Ronalda Reagana.

RUDY GIULIANI: nemá správny imidž, vyzerá ako bežný úradník a malé očká zaslepené ešte drobnejšími okuliarmi nevyžarujú žiadnu veľkú osobnosť, aj keď ho stále sprevádza aureola odvážneho muža v tragických chvíľach Ameriky, keď ako starosta New Yorku 11. septembra 2001 riadil záchranné práce po útoku teroristov na dvojičky. Vtedy mu aj prischla parádna prezývka: Cisár New Yorku!

Nevýrazný, nevodcovský imidž ho však na nomináciu do zápasu o Biely dom značne diskvalifikuje najmä v dnešnej televíznej ére, keď prvou podmienkou útoku na prezidentské kreslo je ten správny look, slovom výzor a k tomu ešte vodcovský.

No Rudyho brzdí aj jeho „ideológia“. Nie je sociálnym konzervatívcom a dokonca podporuje potraty, čo je pre amerického konzervatívca veľké mínus.

JOHN McCAIN: je spomedzi popredných konzervatívnych kandidátov jediný, ktorý sa chce dostať do Bieleho domu na upätej predstave o konečnom Bushovom, a teda republikánskom víťazstve v Iraku. Má za sebou veľkú politickú kariéru - dokonca s ohromným patriotickým posolstvom.

Ako zostrelený bojový pilot pobudol päť rokov vo vietnamskom väzení.

Nie tak dávno sa počas návštevy Iraku „vyznamenal“ vyhlásením, že v Bagdade sa mohol pohybovať dosť slobodne, dokonca aj na bazáre, len urobil chybu, že sa nechal odfotiť v sprievode rovnej stovky po zuby ozbrojených vojakov dbajúcich na jeho senátorskú bezpečnosť a vo vzduchu strážili jeho pomazanú hlavu bojové vrtuľníky.

Tento republikán je do značnej miery politickým selfmademanom a je zrejmé, že aj keď vie na prezidentskú kampaň zbierať peniaze - pričom pred rokmi bol jedným z iniciátorov zákona o obmedzení vplyvu veľkých peňazí vo voľbách - nemá šancu, aby ho na prípadnú motiváciu podporili napr. náboženskí konzervatívci, pretože tých osobne považuje za „agentov intolerancie“.

MITT ROMNEY: bývalý guvernér štátu Massachusetts má reaganovskú postavu - je vysoký, mocný, širokoplecí a má aj reaganovský účes a pokojný, no rozhodný hlas. Pôsobí však dosť rezervovane, nemá ten typ reaganovskej charizmy, ktorou by k sebe dokázal povolávať milióny občanov, aj keď doláre sa k nemu kotúľajú bez ťažkostí. Neponúka ani víziu aspoň slepo vizionársku, o magickom zásahu na voliča ani nehovoriac. 

Navyše je náboženským mormónom, čo mu môže výrazne zahatať cestu k nominácii.

FRED THOMPSON: starnúci exsenátor a celkom slušný hollywoodský herec, ktorý po skončení politickej kariéry neodolal ďalším filmovým ponukám, no teraz získal pocit, že spred filmovej kamery by sa mohol podobne ako Reagan dostať až do Bieleho domu.

Je imidžovo Ronniemu veľmi podobný a dokonca sa zhoduje aj s jeho ideologickým odkazom. Za určitých okolností by mohol byť najvhodnejším kandidátom konzervatívcov, no nedávno oznámil, že sa mu znovu vrátilo rakovinové ochorenie, a tak s jeho ambíciou nič nie je isté.

Vidieť žiariacu Ameriku

Ale s americkým konzervativizmom je to v súčasnosti všeobecne dosť chabé, pretože tejto filozofii najviac uškodili povestní neokonzervatívci, ktorí o.i. „dohnali“ Georgea Busha aj k vojne v Iraku. Situácia  v radoch konzervativizmu je taká zložitá a napätá, že o slovo do vzájomného ideologického zápasu sa hlásia aj tzv. tradicionalistickí konzervatívci. Tí spustili podpisovú akciu, ktorou chcú dosiahnuť, že „v nadchádzajúcich prezidentských voľbách nebudú podporovať Republikánsku stranu, kým stranícke vedenie nenominuje za kandidáta skutočne modrého (farba US konzervativizmu) konzervatívca. Muža, ktorý ochráni Ameriku pred inváziou tretieho sveta, bude presadzovať slobodný trh, pokračovať vo vojne v Iraku a postaví big government“.

Kde však takého nájsť?

Ronald Reagan postavil zrejme latku príliš  vysoko.

Aspoň teda pre drobných a nevýrazných konzervatívcov.

Bolo vraj úžasné, keď frustrovaným spoluobčanom odkazoval: „V diaľke vidím kopec a na ňom žiariacu Ameriku!“

Nuž, boli časy, boli...

Ale ako takého Muža naklonovať.