JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Krvavá nedeľa

Kríza žánru | Svet | Jaroslav Drobný | 26.10.2011

_ma_small

Veľa sa už popísalo o nebezpečenstvách, ktoré hrozia kresťanskej menšine v Egypte po páde Mubáraka.

O hrozbách zo strany radikálnych salafistov, Moslimského bratstva, „džihádistických“ skupín. Nie že by nehrozili. Že to ale bude armáda, „ochrankyňa sekulárneho charakteru štátu“, verný spojenec USA v boji proti terorizmu a ešte vernejší príjemca americkej vojenskej pomoci, kto vykoná najväčší masaker kresťanov v pomubárakovskom Egypte, to by si snáď nikto nepredstavil ani v najhororovejšom sne.

Čo sa vlastne stalo? Sú minimálne tri verzie udalostí a každá môže byť pravdivá. A možno sú pravdivé všetky tri.

Ďaleko na juhu Egypta, v provincii Asuán, v dedine Marínab neďaleko mesta Edfu, dav rozvášnených moslimov zničil rozostavanú budovu. Išlo o budovu penziónu vo vlastníctve Koptov, ktorá mala byť prestavaná na kostol. Miestni moslimskí obyvatelia však s prestavbou nesúhlasili a stavbu vypálili. „Argumentom“ bolo, že stavba je ilegálna. Keď kresťania oficiálne protestovali a žiadali náhradu škody, asuánsky guvernér to odmietol s tým, že stavba naozaj nemala povolenie, resp. stavebné povolenie sa nevzťahovalo na budovu na bohoslužobné účely. Ťažko povedať, či bolo jeho rozhodnutie ovplyvnené snahou nedráždiť salafistických fanatikov, ktorých ma v provincii habadej, alebo išlo o čisto byrokratický postup a naozaj bola prestavba ilegálna.

Udalosť však vyvolala nespokojnosť kresťanov v celom Egypte, od Asuánu až po Alexandriu, na mnohých miestach sa konali protestné zhromaždenia, demonštrácie, pochody. Ich požiadavky boli následovné: dokončiť prestavbu kostola, kompenzácie za zničený majetok, stíhanie páchateľov a vydanie jednotného zákona pre stavbu kostolov a modlitební.

V osudnú nedeľu 9. októbra koptskí kresťania v Káhire zvolali demonštráciu, vlastne protestný pochod zo Šubry (severné predmestie Káhiry s početnou komunitou kresťanských obyvateľov) do centra Káhiry, k budove MASPIRO, sídlu niekoľkých televíznych a rozhlasových staníc.

Pochod vedú kňazi a biskupi, spolu s nimi aj niekoľkí predstavitelia súfijských rádov, ktorí prišli prejaviť solidaritu s kresťanmi. V sprievode je aj veľký počet moslimov, ktorí prišli podporiť koptské nároky na plnú občiansku rovnoprávnosť. Cestou sa sprievod dostáva do občasných potýčiek so skupinami útočníkov, často výrastkov, ktorí hádžu na demonštrantov kamene. Pri prechode popod cestný nájazd sa demonštrácie dostáva do konfliktu s väčšou skupinou, ktorá hádže zhora kamene. Polícia, ktorá pochodu odkláňala dopravu, sa ani nepokúsila konfrontácii zabrániť a utiekla. Bitka s touto skupinou kontinuálne prerastá do potýčky a neskôr bitky s vojakmi. Málokto vie ako, demonštranti tvrdia, že boli napadnutí armádou. Sprievod je veľký, tí vzadu nemusia vedieť, čo sa dialo vpredu. Všetci však zhodne tvrdia, že demonštrácia bola pokojná, sprievod nebol agresívny a keby chceli nejakú konfrontáciu vyvolať, mali dosť príležitostí počas nie krátkej cesty zo Šubry.

Policajné sily ukázali, že sa od čias prezidenta Mubáraka v ničom nezmenili. Že pri porovnaní terajšej polície a polície bývalého režimu je slovo bývalý zbytočné. Armáda naplno ukázala, že armádne jednotky sú absolútne nevhodné na potláčanie občianskych protestov. Správajú sa voči demonštrantom, ako keby boli v prvej línii Októbrovej vojny. Ako dokazujú pitvy obetí masakrov, drvivá väčšina zomrela po strelných ranách do hlavy, či hrude, alebo po traumatickom šoku po zrážke s rýchlo idúcim automobilom.

Svoj diel špinavej roboty odviedli aj štátne médiá. Najmä televízny kanál Channel One, ktorého redaktorka Rašá Magdí priamo vyzývala občanov, aby šli brániť vojakov, na ktorých útočia demonštranti. Hosťami v štúdiu mali byť rodiny obetí vojny v roku 1973, no redaktorka sa ospravedlnila, že kvôli udalostiam pred televíziou nemohli prísť. Dodala, že rovnaké jednotky, ktoré bojovali v Októbrovej vojne sú teraz vonku napádané kresťanmi. Nie nepriateľom, nie Izraelom, egyptskí vojaci hynú rukami synov Egypta. Už traja vojaci sú mŕtvi. Občania, príďte brániť svojich vojakov.

Túto výzvu uposlúchli mnohí a utekali k budove televízie brániť armádu pred „brutálnymi útokmi“ koptských kresťanov. Kto? Akási nemlčiaca menšina z mlčiacej väčšiny. Ľudia, ktorí vraj majú už všetkého dosť, protestov, štrajkov, revolúcie. Ľudia, ktorí sú vždy lojálni aktuálnemu režimu. Vraj. Možno ale tí istí, ktorí začiatkom februára útočili na prodemokratické protesty. Ľudia, ktorí sú vždy na strane toho, kto vládne. O takých sa v Egypte vraví, že keď ho ovládnu islamistické strany, prví pobežia na púť do Mekky. Keby ho však ovládli komunisti, pobežia na púť do Moskvy a ak náhodou kresťania, tak na púť do Vatikánu. Títo ľudia chcú stabilitu, akúkoľvek stabilitu, stačí im aj nestabilná stabilita vojenskej diktatúry. Len nech majú pokoj, nech vedia že zajtra bude ako dnes, že im nehrozí žiadne prekvapenie.

Olej do ohňa priniesli aj niektoré internetové spravodajské servre, ktoré zverejnili správu, že Hillary Clintonová vysiela do Egypta amerických vojakov na obranu koptských kostolov. To vyprovokovalo mládež niekoľkých salafistických skupín, ktorá s uvažovaním veľa času nemárnila, aby v húfoch utekala do centra brániť milovanú vlasť pred „kresťanskou inváziou“.

Moderná komunikácia, internet, mobily, Twitter, Facebook... zmobilizovali inú skupinu. Do centra bežala aj revolučná mládež, účastníci prodemokratických protestov, odporcovia vlády vojenskej junty, aby sa pripojili ku kresťanom v proteste proti vojenskej vláde. Keď na seba tieto skupiny narazili, vznikali potýčky, šarvátky, bitky, ich vlna sa prevalila skoro celým centrom. Odniesli si to hlavne kresťanské obchody s alkoholom. Zo skandovaných hesiel „Armáda a ľud sú jedna ruka“ a „Kresťania a moslimovia sú jedna ruka“ (v prenesenom význame ruka v ruke) sa stali bojové pokriky oproti sebe stojacich táborov. Druhé polovice hesiel občas zneli spoločne, až v desivej jednote.

Prakticky celú noc pokračovali šarvátky, najintenzívnejšie asi pri koptskej nemocnici, do ktorej boli zvážané obete masakru. Na nemocnicu sa pokúsili zaútočiť „gangy“, zhromaždený dav kresťanov ich však zahnal, rovnako ako zahnal aj políciu, ktorá bola vyslaná chrániť nemocnicu, keďže ľudia stratili v policajtov akúkoľvek dôveru. Vo vypätej atmosfére sa dostalo verbálnych (ale nie len) útokov aj moslimom, ktorí sa snažili pridať na znak solidarity k zhromaždeným kresťanom. 

Situácia sa upokojila až nadránom.Výsledok? Dvadsaťšesť mŕtvych, z toho dvadsaťjeden kresťanov.

Inú verziu poskytla armáda. Podľa vyhlásenia poskytnutého Najvyšším výborom ozbrojených síl agresívny a strelnými aj chladnými zbraňami ozbrojený dav demonštrantov napadol vojenský kordón, ktorý sa snažil brániť budovu televízie. Prvou obeťou mal byť vyšší dôstojník. Armáda odmietla tvrdenia, že vojaci strieľali na demonštrantov. Argument, že väčšina obetí zomrela na strelné poranenia odmietli tvrdením, že vojaci vraj nemali ostrú muníciu. Na otázku, ako vysvetlia videozábery obrnených áut vrážajúcich do davu uviedli, že sa jednalo o zraneného a dezorientovaného vodiča. Nič také nemá armáda vo výcviku, nejednalo sa teda o úmysel. No najsilnejším argumentom junty bolo, že „egyptská armáda predsa NIKDY nevraždila egyptských ani iných civilov“. V podstate nedalo armádne vyhlásenie ani najmenšiu šancu nájsť nejaké spoločné východisko, niečo, čomu by mohli Kopti uveriť ako objektívnemu zhodnoteniu situácie. Vyšetrovanie pokračuje, ale vinníkmi sú iba demonštranti, armáda je v tom nevinne. Armáda taktiež odmietla zverejniť počet a identitu obetí na strane vojakov s tým, že to nikdy nerobí.

A tretia verzia? Masaker vyprovokovala neznáma skupina v civilných odevoch, ktorá strieľala na vojakov aj na demonštrantov. Mnohí očití svedkovia svätosväte tvrdia, že takú skupinu videli. Vraj redaktorka televízie Al-Arabíja sa ich dokonca pokúšala z balkóna filmovať, ale majiteľ bytu jej v tom po návšteve týchto tajomných ľudí zabránil. Situácia (ak sa tak stala) nápadne pripomína udalosti z revolúcie, keď skoro na rovnakom mieste došlo ku konfrontácii demonštrantov z Tahríru a promubárakovských bánd.

Vraj kresťania boli v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste. Celá akcia bola nachystaná neznámou skupinou.

V pondelok bolo centrum mesta nezvyčajne pusté. Náhodný návštevník by si to asi ani nevšimol, ale kto vie, ako to tam vyzerá v pracovný deň, ten musel byť prekvapený. Dokonca aj predavači tričiek, vlajok a podobných revolučných potrieb sa stratili z námestia Tahrír. Vo vzduchu bola akási ťaživá atmosféra, veľmi podobná atmosfére po teroristickom útoku v Alexandrii na Nový rok, alebo po prvých dňoch revolúcie. Ľudia si nevedeli vysvetliť, čo sa stalo, prečo sa to stalo. Kde tu intenzívne diskutovali hlúčiky občanov, diskusie občas prerastali do ostrejšej výmeny názorov.

Objavujú sa prvé reakcie politikov. Štátne denníky pokračujú v rovnakom duchu, armáda rozohnala dav agresívnych demonštrantov, ktorí útočili na vojakov. Privátne denníky a stranícka tlač opozície podáva aj iné verzie udalostí.

 Večer sa konal pohrebný sprievod od nemocnice ku koptskej katedrále. Sedemnásť truhiel sprevádzalo vyše dvadsaťtisíc ľudí, kresťanov i moslimov. Pohreb sa premenil na obrovskú demonštráciu, skandovanie hesiel proti armáde a žiadostí na odchod maršála Tantavího sa miešali do náreku pozostalých. Takúto pohrebnú demonštráciu Káhira dlho nevidela, dokonca aj „občania“ bývajúci pozdĺž trasy pochodu obmedzili na minimum hádzanie kameňov a fliaš z balkónov na sprievod.

Bohoslužby skončili po polnoci. Znel veľmi jasný odkaz: „Krv mučeníkov nesmie byť preliata nadarmo!“ Škaredo sa mýli ten, kto si myslí, že masaker umlčí egyptských Koptov. Ak sa kresťanská komunita doteraz od svojich moslimských spoluobčanov v názore na pád bývalého režimu, revolúciu, prechodné obdobie, nové voľby, nijako nelíšila a názorovo bola rovnako fragmentovaná ako celá spoločnosť, minimálne v názore na vojenskú vládu sa zjednotila. Jedno je isté, v nedeľu získala vojenská junta niekoľko miliónov odporcov navyše.

 

Na protest proti masakru podal minister financií Házim al-Beblawý (Egyptská sociálno-demokratická strana) demisiu, ktorú však maršál Tantáwí odmietol prijať. Ľudskoprávne organizácie podali sťažnosť na ministra informácií Usámu Hajkala, pretože podľa nich nesie priamu politickú zodpovednosť za to, ako štátne médiá informovali o udalostiach a podnecovali tak sektárske násilie. Ten však za tým vidí útoky súkromných médií na štátnu televíziu, ktorá bola v „informovaní o udalostiach neutrálna“. Rašá Magdí obvinenia z vyvolávania sektárskeho násilia odmietla slovami: „veď polovica rodiny môjho otca sú kresťania“. Armádne vyhlásenie jej dáva za pravdu, televízia podľa neho informovala objektívne.  Mnoho redaktorov štátnej televízie sa však verejne ospravedlňuje za to, ako televízia informovala o udalostiach. Aj v tomto sa zopakovala situácia z januárovej revolúcie. Vo štvrtok zorganizovala skupina novinárov, členov skupiny „Nie vojenskej cenzúre“ protestný pochod za odstúpenie ministra „dezinformácií“. Pred budovou televízie skandovali „Klamári! Klamári!“. Niektorí z demonštrujúcich novinárov sa v nedeľu sami masakrom ukončenej demonštrácie zúčastnili.

Predstavitelia liberálnych a ľavicových skupín taktiež odsúdili násilie, pričom zodpovednosť väčšina z nich pripisuje armáde. Aj z tejto skupiny sa ozývali výzvy na odstúpenie vlády premiéra Šaráfa a urýchlený prechod k civilnej vláde.

 K situácii sa vyjadrujú aj nádejní prezidentskí kandidáti. Aj tí beznádejní, s o to väčším zápalom. Napr. Abulláh al-Aš´al, bývalý diplomat, poradca ministra zahraničných vecí a profesor medzinárodných vzťahov a práva na Americkej univerzite v Káhire (!) obvinil zo zinscenovania konfliktu USA, ktoré chcú destabilizovať Egypt z pomsty za pád bývalého režimu! Samozrejme, ako vždy, za všetky bôle Egypta môžu temné sily zo zahraničia.

Predáci Moslimského bratstva, nedočkaví svojho očakávaného volebného víťazstva, frustrovaní každou udalosťou, ktorá by mohla voľby oddialiť (lebo nezabúdajme, voľby sa budú konať iba ak to bezpečnostná situácia dovolí – a niekto vraj intenzívne pracuje na tom, aby nedovolila... ) vydali iba nemastné-neslané odsudzujúce vyhlásenie. Bolo v ňom cítiť, akú námahu si dali s tým, aby zodpovednosť za udalosť rozdelili presne na polovicu medzi obe strany konfliktu, aby ani zlomkom percenta neprisúdili väčšiu zodpovednosť armáde, alebo koptským demonštrantom. Moslimský učenec Muhammad Salím al-´Awá, vraj tajný kandidát Moslimského bratstva na post prezidenta, naopak vydal stanovisko, v ktorom sa vyslovil proti akejkoľvek diskriminácii koptských kresťanov, za ich práva budovať si svätostánky a za legálne riešenie všetkých občianskych sporov. Vo svojom vyhlásení taktiež podporil koptskú verziu udalostí slovami, že videl videozáznam, na ktorom neznámy ľudia v civilných oblekoch vychádzali z bočných ulíc a strieľali súčasne na vojakov aj demonštrantov.

Pohlavári troch salafistických hnutí vyzvali na odloženie volieb. No iní salafistickí kazatelia (nie všetci sa derú drať poslanecké lavice) sa pridali ku kresťanským demonštrantom.

Úrady svojim spôsobom zneužili situáciu. Mnoho skupín v Káhire demonštruje, štrajkuje, protestuje posediačky, okupuje úrady za účelom dosiahnutia svojich požiadaviek. Vodiči verejnej dopravy, učitelia, študenti, pracovníci vojenského priemyslu, kazatelia štátnych mešít... Mnohé skupiny svoje protesty prerušili, alebo odložili po dohováraní zo strany úradov – pozrite čo sa deje, nezhoršujte situáciu.

Udalosti však možno budú mať aj nejaké pozitívne dopady. Vláda urýchlene pripravuje dekrét o zjednotení pravidiel na budovanie mešít a kostolov. Povolenia na ich stavbu budú po novom vydávať guvernéri provincií, nie starostovia obcí. Pripravuje sa aj zákon o zákaze náboženskej, etnickej a rodovej diskriminácie s vysokými peňažnými pokutami aj trestami odňatia slobody, ktoré sa ešte zväčšujú ak je páchateľom verejný či štátny zamestnanec. No ako to už ale v Egypte býva, je rozdiel medzi zákonom a jeho uplatňovaním, resp. vymáhaním jeho dodržiavania.

 Vyšetrovacia komisia už odcestovala do Asuánu zistiť, ako to celé začalo. Ak sa potvrdí verzia guvernéra, popudí to Koptov ešte viac. Ak sa potvrdí koptská verzia (biskup Hedra predložil dôkazy, že budova bola už v roku 1940 kostolom) pravdepodobne to povedie k odvolaniu guvernéra Asuánu - čomu sa najviac poteší on sám. Menej sa tomu potešia muslimskí fanatici v Hornom Egypte, ktorí budú mať pocit krivdy, že sa kresťanom ustupuje. Špirála násilia sa v tomto kúte Egypta môže znova roztočiť. V pondelok bol zhodou okolností popravený páchateľ útoku na koptských kresťanov z januára 2010 v Nag Hammádi, jeho pohrebu sa zúčastnili tisíce ľudí...

Nedeľné udalosti však naplno odhalili ešte jednu skutočnosť. Napriek tomu, že nie milú, paradoxne mierne pozitívnu. Ukázali, že Egypťania – kresťania i moslimovia – sú si v skutočnosti oveľa bližší, než si dokážu sami priznať. Ak vôbec môžeme hovoriť o niečom takom, ako je národná povaha, tak minimálne v temnejšej stránke egyptskej národnej povahy – prchkosti jednania, skratkovitosti uvažovania a neschopnosti zamýšľania sa nad dôsledkami svojho konania vo vypätých situáciách – sú moslimovia i kresťania úplne rovnakí. No na to, aby cítili skutočnú jednotu, aby sa cítili skutočne ako jeden národ, to nestačí.

No sú aj skutočne pozitívne následky tejto nešťastej udalosti. Aktivisti vyzývajú na vytvorenie moslimsko-kresťanských ľudových výborov na obranu kostolov. Podobne, ako po útoku na Nový rok v Alexandrii, keď počas koptských Vianoc o pár dní neskôr moslimskí aktivisti ako živé štíty chránili kostoly pred teroristickými útokmi, dnes chcú pochodovať spolu kresťanskými demonštrantami. Už v nedeľu v noci sa ku kresťanským demonštrantom pridali mnohí moslimovia. Moslimovia, ktorí nezabudli, ako kresťania vo februári bránili zhromaždenie na Tahríre počas moslimských modlitieb proti útokom promubárakovských bánd. Vo štvrtok sa po Káhire konali protestné zhromaždenia študentov organizované Hnutím 6. apríla, Hnutím mládeže Tahríru a Hnutím revolučných socialistov. Demonštranti niesli transparenty s heslami o jednote národa, s heslami odsudzujúcimi násilie, často v jednej ruke Korán, v druhej kríž. Iní študenti hromadne darovali krv.

To bol ten lepší Egypt. V tom priemernom sa život vrátil do „normálnych“ koľají. Kopti smútia a pospolitý ľud zaujímajú viac výsledky fotbalového zápasu Zamálek:ENPPI (Inbí pokorili Bielych!), než masaker pri MASPIRO.

Koncom týždňa Kopti dosmútili a revolučná mládež zase vyšla na Tahrír žiadať koniec vojenskej vlády. Hnutie 6. apríla zorganizovalo ďalšiu demonštráciu v centre mesta, vlastne protestný pochod z námestia Tahrír ku koptskej katedrále sv. Marka. Ale... tie tri stovky ľudí boli na dvadsať miliónové mesto trochu málo. Revolučná mládež organizovala cez víkend viacero protestov, jedna skupinka (maximálne 60 ľudí) bola napadnutá asi stočlenným davom odchádzajúcich z poludňajšej modlitby. Našťastie lietali iba kamene. Možno tí istí ľudia – akiste po kázni imáma, ktorá šla až do duše - sa však pri odchode z popoludňajšej modlitby sami pridali k demonštrácii za jednotu kresťanov a moslimov.

Pochodov za jednotu bolo veľa, aj veľkých, niekoľko tisícových. No pravdepodobne aj väčšina ich účastníkov mala jasno – bola to veľmi nešťastná udalosť, stala sa veľmi zlá vec, obetí im je ľúto, no masaker vyprovokovali kresťania. Nikto si nechce priznať, že viera v dobrú armádu by mohla byť falošnou nádejou. Čo vlastne tí Kopti chcú? Sme jeden národ, údy toho istého tela! Prečo protestujú? Načo sú im kostoly, nestačia im tie, ktoré maju? Prečo sa dávajú zviesť ich fanatikmi, ktorí za peniaze zo zahraničia chcú rozoštvať náš národ?

Toto je nejrozšírenejšia verzia, zlé ruky zahraničia sú za tým. Nezávislý denník Al-masry al-youm zorganizoval internetový prieskum (jeho čitatelia patria k premýšľavejšej menšine obyvateľstva, čitatelia internetovej verzie ešte viac), či je náboženská nenávisť zakorenená v egyptskej spoločnosti, alebo či sú za jej rozoštvávaním cudzie záujmy. Dve tretiny hlasovali za druhú možnosť.

Kde je chyba? Ľudia chcú mať pokoj. Chcú veriť, že revolúcia bola úspešná. Nechcú už žiadne demonštrácie, štrajky, protesty.

Bookmark and Share

Hodnotenie

9

Tento článok zatiaľ hodnotilo 37 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist