“Je to limuzínovy liberál,” známkuje Baracka Obamu Tom Hendrickson, politik Demokratickej strany zo Severnej Karolíny. “Je to elitár z Harwardu,” pripája sa známy konzervatívny komentátor Pat Buchanan, inak viac násobný neúspešný prezidentský kandidát. Často sa opakujúca videoreklama, označuje Obamu veľkým titulkom ako Snomaba, teda snoba, ktorý nevie ani poriadne hrať s robotníkmi bowling, či vypiť si s tými najamerickejšími, správnymi bielymi mužmi pivo… A Joe Lieberman, bývalý demokratický a dnes už vraj nezávislý senátor, postavil rečnícku otázku: “ Barack Obama je, alebo nie je marxistom…?”

Pridal sa  aj známy, pravicový komentátor William Kristol, ktorý dostal za ťažké peniaze možnosť písať svoje neocons výlevy v  liberálnom denníku The New York Times. Ten v článku pod názvom Maska spadla, prirovnáva Baracka Obama takmer ku Karlovi  Marxovi a Friedrichovi Engelsovi…

Čo také Barack Obama vyviedol, že ho urážajú demokrati z vlastného tábora, že ho väčšina republikánov považuje za radikálneho, náboženského fanatika a dokonca desať percent Američanov verí fáme, že je moslim…
Veľmi konkrétnu asociáciu sleduje ultrapravicová komentátorka Ann Coulter, ktorá zásadne píše plné meno tohto kandidáta: Barack Hussain Obama…! Nuž a pravicový analytik Ed Harris uštipačne poznámkuje: “Obamu nepoznáme…”
Proti Obamovi sa teda spojili  demokrati Hillary Clintonovej a republikáni okolo kandidáta John McCaina.
Pred poslednými  primárkami v Pennsylvánii, ktoré napokon horko, tažko vyhrala Hillary, sa táto stratégia potvrdila.

Zo situácie ťaží Hillary, ale ešte viac  John McCain. Aj keď Hillary napriek výhre v Pennsylvánii zaostáva za Obamom v počte delegátov, získaných v doterajších primárkach, spolieha sa na viacero faktorov. Tie jej majú umožniť získať na letnom, nominačnom zjazde v Denveri, požehnanie  na hlavný, novembrový súboj s republikánom Johnom McCainom.
Hillary dookola vyhlasuje, že Barack Obama nemôže v novembri voľby vyhrať, pretože dosiaľ nevyhral primárky ani v jednom z veľkých, amerických a rozhodujúcich štátov.
V tom má bývalá first lady pravdu. Obama nevyhral ani v Kalifornii, v hospodársky najmocnejšom štáte Ameriky, nevyhral ani v Ohio a ani v Pennsylvánii. Hillary je presvedčená, že aj keď Obama nad ňou vedie a naďalej by viedol po zisku v zostávajúcich primárkach v deviatich štátoch, či zámorských územiach/napr. ostrov Guam v Tichomorí, odkiaľ v roku 1945 štartovali americké bombardéry s náložami atómových bômb na Japonsko,/ nie je vraj schopný vyhrať nad Johnom McCainom.
Ale nemôžu sa voliči malých štátov uraziť, že ich Hillary nepovažuje za rovnocenných s obyvateľmi veľkých štátov?
Hillary má v ruke veľmi silný tromf; manžela Billa s nesmiernym vplyvom medzi povestnými superdelagátmi  Demokratickej strany, začo dostala prezývku Billary. Tých okolo osemsto veľmi vplyvných mužov a žien napokon rozhodne o nominantovi na hlavný zápas. Môže sa teda stať, že aj keď Obama zvíťazí v ostávajúcich primárkach a bude mať viacej bežných delegátov, superdelegáti- to sú bývalé, ale aj terajšie veľmi vplyvné osobnosti strany, napokon prisúdia nomináciu práve Hillary Clintovej.
Bývalá prvá dáma sa spolieha aj na možnosť, že nakoniec sa  budú zaratúvať hlasy z dvoch štátov, z Floridy a Michiganu. Tam primárky neboli, pretože tamojšie vedenia Demokratickej strany porušili pravidlá celonárodného výboru strany na čele s Howardom Deanom, keď posunuli dátum primáriek na skorší termín. Obaja kandidáti sa vtedy zaviazali, že súťaže na Floride a v Michigane sa nezúčastnia. No Hillary sľub porušila, na Floride bola a vyhrala. Teraz sa domáha toho, aby počet delegátov rozdelili podľa jej víťazstva. Ale veď… Obama na Floride nesúťažil a v Michigane nebol dokonca ani zapísaný na volebnej listine.

Treba povedať, že Barack Obama, ako mimoriadne špecifický zjav na súčasnej americkej politickej scéne, nevie niekedy dostatočne presne odhadnúť reakcie na svoje vystúpenia. Nejde ani tak o voličov, ale o tzv. pundits /tzv. politickí operatívci,/ či povestné  talking heads/tzv. hovoriace hlavy,/ako označujú celú plejádu dobre platených, najmä televíznych komentátorov, majúcich neuveriteľný vplyv na amerického diváka.
Prvému tvrdému útoku  Obama oddolal, ba dokonca ho premenil na historický prejav o americkej rase, národe a spoločnosti. Urobil tak po vysielaní nešťastného vystúpenia jeho bývalého pastora Jeremiaha Wrighta, čo pre mnohých Američanov vyznelo ako obvinenie z pokračujúceho rasizmu. Dnes už bývalý pastor chicagskej kresťanskej cirkvi  vo vášnivom prejave obvinil napr. americkú vládu, že medzi černochov rozosiala vírus AIDS…/
Druhý útok bol však oveľa krutejší a z  neho sa Obama vylizuje doposiaľ. Dokonca sa musel za výrok aj ospravedlniť.

Veta o tom, že obyvatelia malých miest napr. v Pennyslvánii či v jeho domovskom štáte Illinois sú z terajšej ekonomickej situácie “zatrpknutí” a mnohí sa utiekajú sa k zbraniam či k náboženstvu, rozpútala proti nemu nenávistnú kampaň. Predniesol ju v San Franciscu. Okamžite ho obvinili z príklonu k marxizmu, z výziev na revolúciu. Glenn Peck, pravicová “hovoriaca hlava” v špeciálnom programe len americkej stanice CNN /Headline News,/ označil Obamu dokonca za nositeľa myšlienky teológie oslobodenia, ktorú svojho času uctievali v Latinskej Amerike. Peck, ktorý si nárokuje na gloriolu intelektuála,  pridal  diabolsky znejúce slovíčko: MARXISTA!
Takého slova sa Amerika bojí podobne, ako hrozby terorizmu. Pritom Obama mal na mysli politickú manipuláciu zo strany republikánov, keď pre voličov určujú témy volieb podľa toho, ako im to vyhovuje. Teda nie napr. o terajšej hospodárskej recesii, ale napr. o práve nosiť zbraň, či o práve na akýkoľvek náboženský prejav…
A v prípade Baracka Obamu ide o mimoriadne schopného politika. Ten na rozdiel od Hillary Clintovej, hlásajúcej okamžité a krátkodobé riešenia najväčších problémov, napr. zvýšenie daní bohatým,  alebo Johna McCaina, ponúkajúceho tzv. trojmesačné  benzínové prázdniny, počas ktorých by federálna vláda  nevyberala federálnu daň 18 centov za galon/štyri litre,/ chce priniesť Amerike zásadný program zmeny.
Reclaiming American dream /Opravenie amerického sna/ je jedným z jeho ústredných hesiel, ktorým otvára cestu pre generálnu opravu Ameriky.
To sa týka všetkých sfér spoločenského života; ekonomiky, zdravotného poistenia, školstva, vnútornej a zahraničnej politiky v celom komplexe.
Je ale Amerika ochotná vydať sa cestou, ktorú ukazuje tento talentovaný, mladý muž?
Michal HAVRAN, Washington