Do chatrnej Bushovej blízkovýchodnej zahraničnej politiky opierajúcej sa o vojenskú silu vstupuje nový hlas: demokratka Nancy Pelosiová, predsedníčka Snemovne reprezentantov, druhej komory Kongresu. Jej cesta do Sýrie v rámci návštevy viacerých štátov horúceho regiónu vyvolala v Bielom dome a na americkom ministerstve zahraničných vecí poriadny šok.

„Z nášho pohľadu nie je správny čas na uskutočnenie návštevy Sýrie v tak vysokom zložení,“ vyhlásil hovorca ministerstva zahraničných vecí Sean McCormack. Ešte ostrejšie reagovala Dana Perinová, zástupkyňa hovorcu Bieleho domu: „Predsedníčka Pelosiová by mala zaradiť spiatočku a myslieť na signál, ktorý tým vysiela. Sýria je krajina sponzorujúca terorizmus, krajina pokúšajúca sa rozložiť Siniorovu vládu v Libanone, krajina umožňujúca zahraničným bojovníkom vstupovať do Iraku cez svoje hranice. Sýrsky prezident si zrejme podobné návštevy želá, získa spoločné fotozábery, vypijú si s ním čaj a podiskutujú o tom, čo sa deje... Myslíme si, že táto návšteva je naozaj bad idea.“

Nuž a iní ľudia si zasa môžu pomyslieť, že je to práve good idea a že odvážna demokratka Nancy sa pokúša o prekonanie tragického status quo, ktoré strategickej oblasti naordinovali Bush, Cheney a Riceová... Nie je náhoda, že Pelosiová počas cesty do regiónu nevynechala pravdaže ani stretutie s izraelským premiérom Ehudom Olmertom, ale ani s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom, a že táto cesta sa uskutočnila krátko po návšteve vyfintenej diplomatky Riceovej (tá by sa pravdaže do Damasku neodvážila), ktorej už dávno záleží oveľa viac na šatníku a na forme postavy než na serióznom pochopení a uchopení tragického stavu vyvolaného Bushovou inváziou do Iraku.

Cesta demokratky Nancy Pelosiovej – v poradí tretej najmocnejšej politickej postavy Ameriky po prezidentovi a viceprezidnetovi (ktorý je aj predsedom Senátu) –  špeciálne do Sýrie je na súčasné americké pomery skutočne revolučným činom. Je zásadným odklonom od Bushovej agresívnej zahraničnej politiky opierajúcej sa len o vojakov a potláčajúcej diplomatov.

Nancy Pelosiová sa z pohľadu bušistov „dopustila“ takmer hriechu: dovolila si narušiť prezidentovo tradičné právo formulovať, ale aj vykonávať zahraničnú politiku. Republikán Bush však stále zabúda, že v Amerike sa v novembri minulého roku politické pomery zásadne zmenili. Demokrati získali vo voľbách do Kongresu väčšinu v oboch komorách, a to aj pre odpor väčšiny Američanov voči irackej vojne.

Nancy Pelosiová navyše zobrala vážne nedávnu správu autoritatívnej Iraq Study Group, zloženej z bývalých vplyvných politikov (napr. bývalý minister zahraničia James Baker). V správe sa okrem iného od Bushovho kabinetu požaduje nadviazanie diplomatických kontaktov so Sýriou a Iránom, teda s dvoma štátmi, ktoré v regióne zohrávajú veľmi významnú úlohu.

Pelosiovej sýrsky test môže poslúžiť nielen na zozbieranie dôležitých faktov tak potrebných pre diplomaciu, ale v konečnom dôsledku môže zásadne zreformovať zahraničnú politiku USA na rýchlo sa blížiaci čas po Bushovi a jeho neokonzervatívcoch. Za tento pokus si Nancy Pelosiová zaslúži plný obdiv.