Ani najnovší pokus najvyššej politickej reprezentácie Taiwanu o prijatie krajiny do rodiny členských štátov OSN neprešiel. Žiadosť taiwanského prezidenta Čchen Šuej-piena skončila hneď na Sekretariáte generálneho tajomníka OSN Pan Ki–muna. Nedodržal sa teda ani len formálny postup, na aký by mal mať každý uchádzač o členstvo v OSN právo: zaradiť žiadosť na rokovanie Bezpečnostnej rady OSN a potom aj na program Valného zhromaždenia OSN.

Keďže Taiwan podal žiadosť ešte v júli, Sekretariát mal dostatok času, aby sa oficiálnym dokumentom zaoberal a zaradil ho do jesenného programu oboch rozhodovacích orgánov najväčšej medzinárodnej organizácie. Ale zdá sa, že pracovníci Sekretariátu generálneho tajomníka OSN sa ani len nepokúsili návrhom čo len naoko vážne zaoberať. Duch negatívneho tlaku veľkých a zásadných mocností, v tomto prípade najmä Číny a USA, je newyorskom sídle OSN stále mocne prítomný.

Taiwanský prezident však tentoraz na rozdiel od podobných žiadostí v posledných rokoch požiadal o prijatie krajiny pod zmeneným názvom. Namiesto oficiálneho, súčasného názvu krajiny Čínska republika na Taiwane v žiadosti uviedol, že o členstvo v OSN sa uchádza štát Taiwan. Tým chcel podľa všetkého celému svetu predviesť, že nezamýšľa provokovať pekinských politikov a nepoužije slová pripomínajúce názov kontinentálnej Čínskej ľudovej republiky. Lenže v Pekingu vyvolal jeho krok presne opačnú odozvu. Uviesť žiadosť pod názvom Taiwan je vraj ešte väčšia provokácia než pod názvom doterajším. Názov Taiwan je podľa Pekingu iba názov provincie patriacej Číne a použitím názvu Taiwan chceli vraj dať taiwanskí predstavitelia zreteľne najavo, že im ide o oficiálne potvrdenie odtrhnutia ostrova od pevninskej Číny (čo sa stalo v roku 1949) a v konečnom dôsledku o vyhlásenie nezávislého štátu.

Reakcia z Pekingu bola jasná.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí: „Žiadosť o členstvo v OSN je separatistickou akciou taiwanských  nezávislých síl (s cieľom) odtrhnúť Taiwan od Číny. Sme rozhodne proti tomu a pozorne sledujeme vývoj situácie. Toto separatistické sprisahanie taiwanských predstaviteľov je odsúdené na neúspech. Len suverénne štáty môžu požiadať o členstvo v OSN.“

Taiwanskí politickí predstavitelia neúspech o znovuzískanie členstva krajiny v OSN viac či menej očakávali. Deje sa tak pravidelne od roku 1971, keď bolo Taiwanu členstvo v OSN odobrané a na jeho miesto nastúpila Čínska ľudová republika, ktorá v OSN reprezentuje podľa vlastných slov aj Taiwan, lebo ho považuje len za vzbúreneckú provinciu, ktorá sa skôr či neskôr aj tak stane jej súčasťou, napr. aj podľa vzoru Hongkongu.

Preto prišli taiwanskí politickí činitelia s ďalším návrhom. Na jar budúceho roku mienia v krajine zorganizovať referendum o vstupe krajiny do OSN. Má sa tak udiať spoločne s parlamentnými i s prezidentskými voľbami. Tento krok odsúdila okamžite nielen Čína, ale aj Spojené štáty, ktoré sa tvária ako spojenec Taiwanu. Pritom to bol práve americký prezident Richard Nixon, ktorý sa počas historickej cesty do Číny v roku 1971 rozhodol naplno fungovať s Pekingom (stretol sa dokonca s veľkým kormidelníkom Mao Ce-tungom) a Taiwan z OSN vylúčili. Bol to výsledok nastolenia a prijatia novej stratégie. Namiesto politiky dvoch Čín, iba politika jednej Číny. A Taiwan sa ocitol v neúnosnej medzinárodnej izolácii napriek jeho prechodu od diktatúry k demokracii a napriek jeho nevídanému hospodárskemu rozmachu, a teda aj značnému vplyvu vo svete.

Washington v súvislosti s plánom na zorganizovanie jarného referenda, v ktorom by mali Taiwančania odpovedať na otázku, či si želajú žiadať o vstup do OSN pod názvom Taiwan, vyzval taiwanského prezidenta, aby referendum zrušil. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí povedal, že „žiadne takéto hlasovanie by postavenie Taiwanu vo vzťahu k OSN nezmenilo“, ale „by zvýšilo napätie v Taiwanskom prielive.“ A doslova ešte uviedol: „Takýto krok by bol v zrejmom protiklade s opakovanými záväzkami prezidenta Čchena voči prezidentovi USA Georgeovi Bushovi a medzinárodnému spoločenstvu. Vyzývame prezidenta Čchena, aby prejavil vodcovstvo a navrhované referendum odmietol.“

Je teda jasné, že čínske právo veta v Bezpečnostnej rade OSN a americká stratégia politiky jednej Číny sú dva zásadné faktory nedovoľujúce Taiwanu, krajine s 23 miliónmi obyvateľov, stať sa členom OSN, a tým aj krajinou, ktorú by celý svet uznával aj oficiálne.