Nedávne, od leta odložené, oslavy Fidelovej osemdesiatky a päťdesiatky kubánskej revolúcie, začatej prvým Fidelovým útokom na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba, sa konali bez prítomnosti hlavného el comandante.

Po ťažkej operácii čriev a viacerých prísľuboch, že vodca sa z najťažšej zdravotnej krízy revolučného života dostane, sa môže zdať, že sa na mocenskú špičku už nevráti, ba že choroba už priamo ohrozila jeho fyzické jestvovanie. Krátko po ochorení a zložitej operácii odovzdal všetku moc do rúk o päť rokov mladšieho brata Raúla. Aj keď informácií prichádzajúcich z Havany o možných zmenách  v prípade Fidelovho konca je málo, veď skutočný Fidelov zdravotný stav je v podstate  štátnym tajomstvom, predsa sa len objavujú neoverené správy o možných zmenách, nie podstaty systému - aj keď sa hovorí o prijatí čínskeho modelu - ale najmä o mužoch, ktorí by mohli popri Raúlovi pripadať do úvahy ako nástupcovia Fidela Castra.

Raúl Castro

Raúl Castro bol okrem slávneho Che Guevarru a Camilla Cienfuegosa  po celý čas najbližším Fidelovým spolupracovníkom. Ako mladší brat vždy Fidela obdivoval a chcel sa mu vyrovnať. Prežili spoločné detstvo v rodine bohatého otca, latifundistu, chodili spolu do školy, spolu boli za Batistovej pravicovej diktatúry za mrežami a spolu sa oddali partizánskej guerille, aby najskôr v roku 1966 s ďalšími rebelmi zaútočili počas karnevalovej noci na santiagské kasárne Moncada a aby o tri roky neskôr zložili Batistu na kolená a prevzali všetku moc na karibskom ostrove.

Raúl je však oveľa viac dogmatickým mužom a, pravdaže, oveľa menej charizmatickým než Fidel. A pretože má už 75 rokov, čo nie je málo, uvažuje sa vraj o možnosti, že by sa stal iba prechodným vodcom na obdobie po neľahkej mocenskej konsolidácii, ktorá by mala zákonite po Fidelovom konci nasledovať. Raúla by len ako prechodného muža uvítali vraj aj USA, lebo podľa ideologických meradiel je oveľa väčšmi komunistický a antiamerický než Fidel. A tak muži kubánskeho politického súkolia, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou rokovania s Washingtonom po prípadnom zrušení amerického embarga, trvajúceho takmer päťdesiat rokov, ktoré však kubánsku revolúciu na kolená nepoložilo, nemajú  za Raúlovho komandovania žiadnu šancu na pohyb týmto smerom. Niektorí analytici tvrdia, že Raúl ešte stále žije v atmosfére studenej vojny, že nemení ani ideologický slovník a že jeho vystúpenie na najvyššiu mocenskú špičku by sa mohlo stať problémom aj pre takú krajinu, akou je napríklad Kanada, ktorá už roky rôznymi spôsobmi Kubu podporuje a kanadskí turisti boli prvé, ktorí objavili Kubu ako každoročnú oddychovú destináciu. Raúl ako dlhoročný druhý muž Kuby a najmä ako minister obrany zohral ústrednú úlohu pri dovoze sovietskych rakiet stredného doletu na Kubu v roku 1962, čo neskôr prepuklo do známej a najťažšej medzinárodnej krízy od druhej svetovej vojny. Prišiel aj s nápadom vyslania kubánskych vojakov do Angoly a Etiópie počas tamojších oslobodzovacích vojen pred tridsiatimi rokmi.

Ricardo Alarcon 

Ricardo Alarcon by mohol nahradiť Fidela Castra v poradí ako druhý muž po Raúlovi. V súčasnosti je predsedom Národného zhromaždenia a jeden čas bol stálym predstaviteľom Kuby v OSN.

Má za sebou bohatú revolučnú minulosť, aj keď patrí medzi najmladších mužov moci na Kube. Má iba 69 rokov, čo je stále ideálny vek na prebratie najvyššej moci. K Fidelovmu Hnutiu 26. júla sa pridal ako osemnásťročný, keď organizoval revolučné mládežnícke brigády. Po víťazstve revolúcie dostal vysoké miesto na ministerstve zahraničných vecí, no zároveň stihol spromovať na Havanskej univerzite, kde vyštudoval filozofiu. Je veľmi skromný muž, ale má za sebou takmer všetky bitky za upevnenie medzinárodného postavenia Kuby. Zo všetkých kubánskych politikov ovláda najlepšie angličtinu a stretáva sa najčastejšie so zahraničnými novinármi. Dôverne sa vyzná v zákulisí americkej politiky. Prezidenta Busha považuje za „skutočného teroristu“ a vehementne vystupuje proti Izraelu a na obranu  práv Palestínčanov.

Felipe Perez Roque

Felipe Perez Roque je v súčasnosti ministrom zahraničných vecí a má iba 41 rokov. O ňom, ako o možnom nástupcovi, sa hovorí dosť často v spojitosti s nízkym vekom, no najmä s nevídanou oddanosťou kubánskej revolúcii. Felipe je generačne síce inde než stará garda revolucionárov, no predstavuje práve novú kubánsku generáciu oddanú revolúcii, v čom je záruka, že revolúcia neumrie ani po Fidelovom odchode. Felipe Perez Roque sa vypracoval do vysokého úradu priamo po Fidelovom boku, keď plných desať rokov pracoval ako šéf jeho administratívneho štábu. Pred rokom počas návštevy Kanady zapálene rečnil nielen na obranu revolúcie, ale veľmi tvrdo napadol americkú politiku blokády a bojkotu proti Kube a svoju vlasť opísal ako „Amerikou obliehanú krajinu“. Vie, že blokáda uškodila revolúcii najviac a predstavuje vlastne generáciu, ktorá v nej od narodenia žije.

Magazín Newsweek nedávno napísal, že Felipe Perez Roque, ktorý je ministrom zahraničných vecí už od roku 1999, sa v zákulisí vraj usiluje o vyšachovanie Ricarda Alarcona z postupu na najvyššiu priečku.

Carlos Lage Davila 

Carlos Lage Davila je vo svete najmenej známy, ale vo svojich 47 rokoch má na Kube mimoriadne veľký vplyv nielen v politických, ale najmä v ekonomických kruhoch. Keď po páde komunizmu v strednej a východnej Európe a kolapse Sovietskeho zväzu stratila Kuba hlavný zdroj ekonomickej podpory, bol to práve tento muž, ktorý Kubu doslova zachránil pred hospodárskym krachom. Ako Fidelov ekonomický poradca prišiel  s reformou hospodárstva, čo malo za následok síce nie veľké, ale predsa len aké-také uvoľnenie prísnej štátnej kontroly a na Kube začali vznikať malé súkromné firmy.

Je pravdepodobne hlavným iniciátorom možného prebratia čínskeho spoločenského modelu, v ktorom zostáva komunistická strana vedúcou politickou silou v politike, ale v ekonomike prenecháva miesto „kapitalistickému“ postupu. Lage patrí do skupiny niekoľkých veľmi vplyvných kubánskych technokratov, pracujúcich na prispôsobení kubánskej revolúcie svetu tak, aby základné idey zostali nedotknuteľné. Je zrejme aj autorom zásadnej kubánsko-venezuelskej dohody o dovoze venezuelskej ropy na Kubu a o vyslaní armády dvetisíc kubánskych lekárov do Venezuely, kde liečia chudobných obyvateľov.

Tento oddaný komunista má  pred ostatnými kandidátmi jednu veľkú prednosť: je protežantom Raúla Castra, ktorý ho objavil a pomáhal mu zo všetkých síl prebíjať sa na vrchol mocenského rebríčka, aj keď zatiaľ žiadnu oficiálnu funkciu nezastával. Ak by teda Raúl Castro nemienil držať pre seba najvyššiu funkciu príliš dlho, určite by pre svojho chránenca Carlosa Lage Davilu urobil všetko možné a možno aj nemožné... 

CBC - Newsweek, december 2006 (upravené)