JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Nacizmus je forma socializmu

Kríza žánru | Svet | George Orwell | 17.01.2010

_ma_small

Pokračovanie vybraných častí z Orwellovej odpovedi Douglasovi Edeovi, liberálnemu kritikovi socializmu, ktorá vyšla v The Left News v apríli 1941.

Nie je možné naveky zotrvať na rovnakom stupni vývoja. Ani ten politicky najprezieravejší prognostik nedokáže povedať: „dosiahli sme vytúžený spôsob života, už niet kam napredovať“. Technický rozvoj je neobmedzený, aj keď započal znehodnocovanie ľudskej osobnosti. Nová civilizácia vždy spôsobí zánik starej, už len preto, že je vojensky výkonnejšia. Štát fungujúci na centralizácii a plánovaní musí v konečnom dôsledku predčiť kapitalizmus laisser-faire, ktorý je proti nemu v rovnakej situácii ako Etiópčania zoči voči talianskym guľometom. Ostatné dva roky nám to nevyvrátiteľne potvrdili. Oproti plánovanej ekonomike nacistického Nemecka boli Veľká Británia a Francúzsko jednoducho neschopné vyzbrojenia. Sústredenie sa na jeden cieľ, prevaha štátneho záujmu nad súkromnými, pre moderný národ, ktorý sa s celou vážnosťou púšťa do vojny, nevyhnutný pokles životnej úrovne, to všetko by bolo možné len ak by sa spomenuté mocnosti odhodlali na ekonomickú a sociálnu prestavbu, na ktorú odmietli čo i len pomyslieť. (...)

 Sily, ktoré tlačia k centralizácii moci a plánovaniu výroby a spotreby sú drvivé. To je smer, ktorý nabral svet, vojna celý problém len vyjasnila, a väčšina tých, ktorí sa pokúšajú tento pohyb pribrzdiť ho nakoniec len urýchli. Muži ako Mussolini a Franco, ktorých poháňa neskrývané a určite aj hlboké odhodlanie obnoviť minulosť, zachrániť súkromné vlastníctvo a zadupať marxizmus, v konečnom dôsledku zničia práva, ktoré chceli obhajovať. Kapitalisti si ich privolali aby si podmanili robotnícku triedu ale postupom času sa aj z nich stanú sluhovia tohto historického procesu. Kolektivizačný pohyb neustáva, niektoré jeho formy sú sľubné, iné hrôzostrašné.

 Ale ak kolektivizmus napreduje a víťazstvo pravého komunizmu je len otázkou času, načo sa vzrušovať? Načo bojovať proti Hitlerovi, alebo proti jeho lokálnej napodobenine, keď to v horizonte storočia vypáli tak isto? (...)

 Žiaľ, nemôžeme si byť istí, či to dopadne rovnako v horizonte sto, alebo tisíc, alebo aj desať tisíc rokov, a práve preto je potrebné pokračovať v boji. Vysvetlil som, že sme všade svedkami, ako konkurenčné spoločnosti v ktorých má jednotlivec absolútne právo nad svojim majetkom nahrádzajú spoločnosti plánovania s centralizovanou mocou. Až donedávna sme akosi prirodzene predpokladali, že táto nová spoločenská forma bude „socialistická“. Socializmus sme definovali ako „spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov“, a málokto sa pýtal na význam slova „spoločné“. Mysleli sme si, že jediný dôležitý druh nespravodlivosti je ekonomická nespravodlivosť, a že ekonomická nespravodlivosť musí zaniknúť spolu so súkromným vlastníctvom. V tejto schéme niet miesta pre nacizmus, ktorý nezrušil súkromné vlastníctvo a nerešpektuje práva jednotlivca, a pre oficiálnu ľavicovú teóriu nebol nacizmus doteraz ničím iným než „kapitalizmom“.

 Zakrývali sme si oči pred jeho sklonom k centralizácii, ako aj pred podrobením si kapitalistov straníckymi funkcionármi, a nacistický systém sme si predstavovali ako viacmenej zahalenú diktatúru hŕstky podnikateľov. V Hitlerovi sme videli len „nástroj“ v službách nemeckého ťažkého priemyslu, Thyssenovu „figúrku“ (práve sme pochopili, kto z tých dvoch bol v skutočnosti figúrkou), a ideologický rozmer hnutia sme ignorovali ako nepodstatný. Kedže sa nacizmus nezhodoval s Európskym ideálom socializmu, musel byť kapitalistický. Toto uvažovanie oficiálnych teoretikov ľavice im nikdy neumožnilo vysvetliť, prečo sa Hitler dokázal chopiť moci, prečo za neho milióny ľudí boli ochotné položiť životy, ani ako víťazil; donútilo ich prenáramne podceniť silu nacizmu. V opačnom prípade by totiž museli uznať, že nacizmus skutočne dokázal prekonať protirečenia kapitalizmu, a že ide o určitú – nedemokratickú - formu socializmu. A znamenalo by to aj, že „spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov“ samo osebe nie je dostačujúcim cieľom, a že spoločnosť nerobíme lepšou len zmenou jej štruktúry. Kapitalistická demokracia nemôže nepodľahnúť modernejšiemu a teda vojensky výkonnejšiemu nacizmu; ktorý ale predstavuje nekonečne horší spôsob života. Je to krok dopredu, ale smerom k zlu.

 Nacizmus možno definovať ako oligarchický kolektivizmus. Dokáže sa vyvarovať chaosu a nesúladom kapitalizmu, kríz a depresií, nezamestnanosti a stagnácie, a nepochybne môže existovať dlhodobo; avšak ešte menej ako kapitalizmus dokáže ľuďom priniesť šťastie alebo rovnosť. Má tendenciu etablovať kastový systém založený na „rasovej nadradenosti“, ktorý riadi skôr adoptívna ako dedičná kasta. Ide o novú tyraniu, v ktorej nerozhodujú peniaze ale moc. Je viacmenej isté, že to čo sa deje v sovietskom Rusku je skoro rovnaké; posledných šesť rokov len zvýraznilo čím ďalej tým väčšiu podobnosť medzi oboma režimami. Tak ako sa na konci feodálnej doby objavil nový typ človeka, človek peňazí, sa na konci kapitalistickej doby objavil človek moci, nemecký gauleiter alebo bolševický komisár. Môžu sa medzi nimi vyskytovať skorumpovaní jednotlivci, ale ako typ nejde ani o žoldnierov ani o pôžitkárov. Nebažia ani po pohodlí, ani po luxuse, chcú len potešenie z utláčania ostatných. A kedže moc nebola zdiskreditovaná ako peniaze, môžu pokračovať vo svojej činnosti so sebauspokojením a neznalosťou vlastných pohnútok, ktoré by u človeka, ktorý túži len po hromadení peňazí, už neboli možné. Lenže z pohľadu utláčaných je nadvláda moci horšia ako nadvláda peňazí, pretože peniaze sa delia ľahšie. (...)

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 46 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 21.07.2011 (dobry)

Diskusia k článku obsahuje 41 príspevkov


Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist