Americký prezident George W. Bush pricestoval na summit Severoatlantickej aliancie s novou doktrínou. NATO prežilo prvú krízu identity po rozpade sovietskej Európy, no vojenské neúspechy v Afganistane dnes ohrozujú politickú udržateľnosť Aliancie.

„Chceme, aby sa Aliancia premenila zo statickej organizácie slúžiacej obrane Európy na expedičnú Alianciu schopnú pôsobiť mimo Európy a chrániť slobody,“ vyhlásil pred čoraz váhavejšími spojencami Bush. Po krachu unilaterálnej politiky v Iraku a pretrvávajúcej nedôvere voči poslaniu OSN naznačil, že NATO by sa malo podľa Washingtonu stať akousi „OSN slušných krajín“.

Európski spojenci vnímajú koncept ďalšieho rozširovania Aliancie odlišne. Francúzsko v Rige naliehalo, aby sa vojenská sila Európskej únie stala významnou súčasťou kolektívnej obrany a noví členovia sa obávajú, že pôsobením v Afganistane alebo inde sa oslabí schopnosť NATO chrániť ich pred neprevídateľným Ruskom. Členské štáty sa síce dohodli na politickom geste, ktorým otvorili cesto do NATO krajinám západného Balkánu, no odmietajú zvyšovať počty v Afganistane. Žiadaných 2500 mužov sa premenilo na dve francúzske helikoptéry Cougar, tisícčlenný poľský kontingent a zvýšenie počtu Čechov na 225 mužov. 

S rovnakou nedôverou sa pozerajú na americký návrh urobiť z Aliancie „globálneho partnera“, ktorý by s krajinami ako Japonsko alebo Austrália robil spoločné cvičenia a vojenské operácie. Francúzsky denník Le Monde je presvedčený, že súčasná vojenská taktika NATO v Afganistane sa skončí fiaskom ako v prípade ruskej okupácie krajiny a troch anglo- afganských vojen z 20. rokov minulého storočia. Steve Hadley, poradca pre národnú bezpečnosť Bieleho domu, nedávno podľa Le Monde Európanom vysvetlil, že NATO by malo v Afganistane prijať rovnakú taktiku ako Hizballáh v južnom Libanone! Jednotky by mali operovať v civilno-vojenskom priestore, ktorý dnes kontroluje Taliban a výrobcovia ópia.

Prípad Afganistanu ukazuje okrem hraníc západného spôsobu vedenia konvenčného konfliktu aj snahy USA o politizáciu Aliancie. Predstava Washingtonu o spoločenstve demokracií umožňuje pretransformovať NATO na konkurenta OSN. Francúzsko a Nemecko takéto návrhy odmietajú. Vytvárajú totiž priestor na podmínovanie Organizácie spojených národov, ktorá si, ako ukázala vojna v Iraku, nevedie v riešení konfliktov o nič horšie ako americkí unilateralisti. Internetový spravodajský server venovaný diplomacii a tajným službám Intelligence online cituje nemenovaného európskeho diplomata. „EÚ sa dnes bojí, že Washington chce z Aliancie urobiť západný, biely a kresťanský klub,“ hovorí zdroj. Takto nastavená spoločná obrana však bude logicky vnímaná na blízkom Východe alebo v Ázii nie ako légie demokracie, ale ako križiacka koalícia.

Zo strany oslabeného amerického prezidenta išlo v Rige o posledný pokus, ako pod vplyvom veľvyslanca USA v OSN Johna Boltona oslabiť politický vplyv OSN cez politizovanie NATO. Európski spojenci, bez ohľadu na to, či sú zo západu alebo z východu, sa už zaviazali k členstvu v regionálnej politickej organizácii - Európskej únii a globálnej – v OSN. Aj napriek oprávnenej kritike oboch nič nenasvedčuje tomu, že NATO by sa mohlo stať náhradou za obe. Hlavnou príčinou je politická smrť synonymného vzťahu medzi mierom a demokraciou. Situácia v Iraku, Izraeli, Palestíne, Afganistane ukazuje, že demokracia nemusí vždy znamenať mier, zatiaľ čo Čína, Bielorusko alebo Severná Kórea dokazujú, že mier nie je podmienený demokraciou.

Michal Havran ml.