Tak ako je senátny výbor pre zahraničné vzťahy amerického Kongresu inštitúciou oprávnenou označovať genocídy za genocídy, isto sú iné inštitúcia, ktoré majú oprávnenie oficiálne odlišovať bojovníkov za slobodu od teroristov...

Keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. Pre niekoho bojovníci za slobodu, pre iného teroristi. Aký je v tom rozdiel? Podľa Turecka, USA i EÚ je Kurdská strana pracujúcich (PKK) teroristická organizácia. Podľa miliónov Kurdov  v Turecku, Iraku i v Iráne je Konrga-Gel (PKK) vlastenecká organizácia bojujúca za slobodu. Kto má pravdu? Brusel, Washington, Ankara? Alebo milióny Kurdov bez štátu, ktorých synovia a dcéry ignorujúc v dnešnej dobe strašné obvinenie z terorizmu, chytajú sa zbraní a odchádzajú do hôr?

V nedeľu prebehla v Diyarbakire, neoficiálnom hlavnom meste tureckého Kurdistanu stotisícová (podľa agentúry Hlasu Kurdistanu) demonštrácia proti ofenzíve tureckej armády v južnom Kurdistane. Hlavným heslom demonštrantov bolo: „Bojovať za život a zomrieť za mier“. To hovorí o HPG viac, než akékoľvek oficiálne zaradenie do kolónky „teroristi“.  


Irackí Kurdi (samozrejme politická reprezentácia irackých Kurdov) je miláčikom US vlády. Je to odmena za odpor voči Saddámovi. Už v dobách povstania proti Saddámovi boli záujmy Kurdov v Iraku zároveň záujmami USA. Podobnú podporu, kedysi tajnú, dnes až príliš verejnú, dostali aj od Izraela. A nakoniec, ani Sýria, Irán a Turecko sa od podpory Barzáního (dnešný prezident autonómneho irackého Kurdistanu) a Talabáního (prezident Iraku) nijako neodťahovali. V súčasnosti sa im to vracia. Barzání i Talabání, pre ktorých sú kurdskí bratia v núdzi viac, než vďaka bývalým protektorom, dnes neodmietajú pomoc tureckým a iránskym Kurdom. V severnom Iraku, pod ochranou kurdskej autonómnej vlády, tri- štyri tisícky členov Ľudových síl obrany (HPG- Hêzên Parastina Gel) z tureckého Kurdistanu  založili výcvikové tábory a základne. Proti týmto základniam turecká armáda začala ofenzívu.

Podpora má mnohokrát až komické dôsledky. Americké zbrane poslané do Iraku nachádza polícia v Turecku. PKK je teroristická organizácia, ktorej podpora je trestným činom, no nikto sa neodváži obviniť vládu irackého Kurdistanu. Podpora PKK blízkej Strany slobodného života (PJAK Partiya Jiyana Azad a Kurdistanê), ktorá bojuje proti iránskej vláde, má naopak tichú podporu bez náznakov kritiky.
Irán bol nie raz obvinený z podpory teroristov v Iraku, vyzbrojovania hnutia odporu a dokonca priamej agresie voči Iraku. Keď teraz turecké jednotky útočia priamo na území Iraku, kritici Iránu sa zmohli len na bezzubé a tiché protesty, ak vôbec nejaké. Pritom Turecko a Irán v boji proti kurdským separatistom otvorene spolupracujú.

Irackí Kurdi podporujú tureckých i iránskych v ich ozbrojenom boji. USA kritizujú podporu PKK (no nijako proti tejto podpore nezasahujú), no ticho schvaľujú podporu PJAK. Izrael, tak ako v minulosti podporoval irackých Kurdov (vtedy to izraelskí predstavitelia odmietali, dnes sa k tomu hrdo hlásia), dnes (samozrejme iba „vraj“) podporuje PJAK. PKK, turecký nepriateľ je samozrejme i nepriateľom Izraela, tureckého priateľa. Prečo, to je zložité v krátkosti ozrejmiť, hádam postačí informácia, že PKK viní Izrael z priamej účasti na  protikurdských (samozrejme proti turecko-kurdských) ozbrojených akciách. No Turecko, priateľ Izraela, spolupracuje v boji proti kurdským ozbrojencom s Iránom, izraelským nepriateľom. Podľa pragmatického postoja, nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ. Čo však robiť, keď nepriateľ nepriateľa môjho nepriateľa je môj priateľ? A keď priateľ môjho priateľa je môj nepriateľ? Zmeniť priateľa, či nepriateľa?

A v Kurdistane to vrie....
Bahoz Erdal, veliteľ HPG vyzval Kurdov v Turecku na povstanie. Agentúrne správy o tom síce veľmi nehovoria, no v uplynulých týždňoch už párkrát prerástli demonštrácie v mestách tureckého Kurdistanu do násilností. Strana demokratickej spoločnosti, ktorá sa snaží presadzovať kurdské požiadavky nenásilnou formou politických reforiem, sa napriek perzekúcii svojich predstaviteľov taktiež začína aktivizovať.
V irackom Kurdistane je horúco. Podľa Muwaffaka Rubáího, poradcu irackej vlády pre národnú bezpečnosť, proti tureckej armáde už bojujú aj oddiely Pešmergov. Tieto milície kurdských strán sú zároveň irackou armádou v irackom Kurdistane. Ak sa potvrdia tieto správy, už to nebude obmedzená protiteroristická operácia, ale regulárny medzištátny konflikt. Irackí predstavitelia V Bagdade horúčkovito vyzývajú na ukončenie tureckej invázie (niektorí používajú i termín okupácia), no na odpor, prípadne odstránenie príčin invázie nemajú vôľu (alebo silu).
V Sýrii sa začínajú ozývať hlasy, požadujúce vytvorenie ozbrojenej kurdskej organizácie...