Rusko sa tvári, že ho zmena v Bielom dome príliš nezaujíma. Opak je v skutočnosti pravdou. Mladý prezident Dmitrij Medvedev si pre prvý prejav k ruskému národu po pol roku vládnutia nakoniec zvolil 5. november - deň po voľbách amerického prezidenta, v ktorých vyhral jeho generačný rovesník Barack Obama.

Medvedevove slová neobsahovali nijakú, ani zdvorilostnú gratuláciu k zvoleniu nového šéfa Bieleho domu. Zato oznámil plán rozmiestniť rakety stredného doletu v oblasti Kaliningradu, na samotnej hranici Poľska. Okrem toho hodil vinu za vojnu v Gruzínsku na „domýšľavú“ americkú zahraničnú politiku a zodpovednosť za globálnu finančnú krízu pripísal na účet amerického egoizmu a domýšľavosti. (Škoda len, že sa Rusi nedozvedeli nič o tom, čo urobí ruská vláda v prípade, ak kríza zasiahne naplno domáce banky.)

Po dvoch týždňoch Medvedev trochu pribrzdil. Vo Washingtone po summite G20 pripustil možnosť, že rakety v Kaliningrade nebudú. Moskva vraj môže teoreticky pristúpiť na kompromis, teda ak USA ustúpia od svojho plánu rozmiestniť zariadenia protiraketovej obrany v Poľsku a Česku. Očividne zaúčinkovalo jedno. Obama dal najavo – dokonca riskujúc roztržku s Poľskom, dôležitým vojenským partnerom v Afganistane – že preňho Bushov plán radaru v Poľsku nie je záväzný.

Vyzerá to, akoby došlo na slová Obamových kritikov: totiž, že Barack Obama bude voči Rusku slabý a chýba mu reálna zahraničnopolitická koncepcia. Lenže Obamova neochota reagovať na Medvedevove provokácie „zásadne“, keď si, naopak, z Rusovho prejavu vybral zapadnutú frázu o ochote konštruktívne spolupracovať v oblastiach spoločného záujmu, môže byť aj prejavom zdravého úsudku v nejednoduchej situácii. Po prvý raz od konca studenej vojny Kremeľ hrozí rozmiestnením nových rakiet v Európe. Vlastne máloktorý americký prezident si vypočul z Kremľa hrozby takéhoto kalibru už na druhý deň po svojom zvolení, pol roka pred nástupom do funkcie.

Medvedev si tento mesiac nechal poslušnou ruskou dumou odhlasovať predĺženie mandátu na šesť rokov. A po ňom sa môže na ďalších dvakrát šesť rokov vrátiť do úradu jeho tútor Vladimir Putin, teda skutočný vládca Ruska, ktorému momentálne bráni v otvorenom vládnutí len litera ústavy. Takéto Rusko bude pre amerického prezidenta, ktorý si za svoje heslo zvolil Zmenu, nezávideniahodnou výzvou.

Po Kremli teda i v Bielom dome zasadne líder pre 21. storočie. Zostáva už len dúfať, že aspoň Obama ním bude aj svojou politikou, nielen svojím vekom.

Baša Javurková, redaktorka časopisu Žurnál