Dajte ľuďom chlieb a hry- tento antický recept na udržanie poslušnosti ľudu bol odveky najspoľahlivejším spôsobom mocných ako ochrániť seba a úzku skupinu privilegovaných pred sociálnymi otrasmi a povstaniami. Jednoducho spôsob ako mať situáciu pod kontrolou. Dnešní privilegovaní chcú zožrať všetok chlieb sami, a tak sa nemôžu diviť že vznikajú hnutia ako Occupy Wall Street.

Tisíce ľudí v štyridsiatich piatich amerických mestách vyšlo tento víkend do ulíc, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s prerozdeľovaním bohatstva v krajine. Hnutie, ktoré začalo v New Yorku, keď sa hŕstka demonštrantov posadila pred burzu na Wall Street, nemá jasne sformulované politické požiadavky, čo chce dosiahnuť a dokedy bude demonštrovať. Má však celkom jasný pocit, že súčasná situácia je neudržateľná. Nemýlia sa. Kým pred vyše tridsiatimi rokmi tvorili príjmy jedného percenta najbohatších Američanov 9 percent súčtu príjmov všetkých obyvateľov krajiny, dnes zarába jedno percento toľko ako 24 percent všetkých ekonomicky činných občanov USA. Podľa najnovších prieskumov žije vyše 15 percent Američanov pod hranicou chudoby. Mzda ľudí, ktorí chodia každodenne do práce rastie neporovnateľne nižšie než príjmy tých ktorí sa živia finančnými špekuláciami na Wall Street.

Tvrdenie, ktorým sa hájili burziáni v počiatkoch kapitalizmu, že oni nesú za tieto najväčšie zisky aj najväčšie riziko pritom už neobstojí. Podobne ako v Európe pri eurovale prešľapy finančného priemyslu museli aj tu v USA v roku 2008 zatiahnuť daňoví poplatníci. Banky, ktoré sú príliš veľké na to, aby mohli skrachovať sú typickým príkladom beztrestnosti, ktorú tento systém privilegovaným hazardérom s peniazmi daňových poplatníkov poskytuje. Navyše, burziáni a korporácie platia z týchto svojich nemorálne vysokých ziskov neporovnateľne nižšie dane než ľudia práce. Peniaze, ktoré privilegovaní takto ušetria potom investujú do politických kampaní mocných a tí im za to po zvolení zaručia ešte vyššie zisky a ešte nižšie dane. Nekonečný kolotoč.

Niet sa čo diviť, že ľudia z Ocuppy Wall Street začínajú mať pocit, že v tejto situácii už nemajú čo stratiť. A to je najväčšie nebezpečenstvo pre hŕstku privilegovaných a mocných- keď prešvihnú tú hranicu a väčšine nedajú ani len toľko, aby sa mala o čo báť. Systém škandinávskeho kapitalizmu s ľudskou tvárou, ktorý bol riešením tejto dilemy ako i model amerického sna mocní a privilegovaní spláchli spolu s poslednými zbytkami svojho svedomia.

Paradoxne, jedinú nádej že kotol skôr či neskôr nevybuchne, skytá privilegovaným súčasný prezident Barack Obama, ktorý hnutie Occupy Wall Street podporil. Pochopil, že vo svetle tejto "ľavicovej Tea party" môže on naďalej vystupovať ako stredový politik. Jeho požiadavky na zvýšenie daní milionárom ako i zrušenie daňových výnimiek korporáciám už zrazu nepôsobia ako "vyhlásenie triednej vojny"- mocní si musia uvedomiť že môžu prísť aj o oveľa viac. Ak by nasledujúce prezidentské i kongresové voľby vyhrali Republikáni, ktorí by svojou asociálnou politikou ešte viac rozšírili rady tých, ktorí nem ajú čo stratiť, kotol vybuchne. Ten výbuch by pritom nemusel mať za cieľ mierumilovnosť a pokoj ako súčasné hnutie Occupy Wall Street. Tá masa ľudí na uliciach to je zatiaľ iba hrozba toho, čo môže prísť.

Môže, ale nemusí. Znovuzvolenie prezidenta Obamu a uskutočnenie jeho ľavicového programu by mohlo vrátiť ľuďom opäť na stôl ten chlieb, o ktorý by sa bolo hodno báť predtým než vyjdú do ulíc. Vrátenie nádeje na splnenie amerického sna väčšine by mohlo zabezpečiť aj pokojnejší spánok menšine a zbytkom strednej triedy zas nádej aspoň na dočasný sociálny zmier.

Hnutie Occuppy Wall Street by proste malo byť pre privilegovaných signálom, aby tentokrát podporili tých mocných naľavo. Inak sa im môže stať to, čoho sa boja najviac- a to jest, že situáciu už nebudú mať pod kontrolou.

Autor je senior editorom tlačovej agentúry World Bussiness Press Online vo Washingtone

Foto k článku – Dagmar Benešová, editorka tlačovej agentúry World Bussiness Press Online vo Washingtone