Nemecké predsedníctvo Európskej únie vydalo vyhlásenie, ktoré ukazuje, že udalosti v Rusku sa nielen sledujú, ale sa o nich s Ruskom aj pravidelne hovorí. Je to zásadná zmena oproti tomu, ako sa udalosti vyvíjali v čase, keď nemeckým kancelárom nebola Angela Merkelová.

Vyhlásenie predsedníckeho štátu totiž hovorí o znepokojení nielen pre zákrok ruských bezpečnostných síl proti demonštrantom počas víkendu v Moskve a v Petrohrade, ale aj pre zákroky v predchádzajúcich týždňoch v Petrohrade a v Nižnom Novgorode. Dôvodom na znepokojenie EÚ sú aj zákroky a zatýkanie akreditovaných novinárov. Predsedníctvo EÚ pripomína Ruskej federácii, že sa ako člen OSN, OBSE a Rady Európy zaviazala dodržiavať slobodu názorov a zhromažďovania - a tieto zásady nadobúdajú mimoriadny význam práve kvôli blížiacim sa ruským voľbám.

Vyhlásenie napokon konštatuje, že dodržiavanie ľudských práv vrátane slobody názorov a zhromažďovania bude nastolené v rámci pravidelných konzultácií medzi EÚ a Ruskou federáciou.

Najbližšie sa budú konať o štyri týždne v ruskej Samare - a v rámci predsedníckej trojice štátov, ktorá zabezpečuje jeden a pol ročnú koordináciu, sa po prvý raz popri Nemecku a Portugalsku zúčastní aj Slovinsko. Po prvý raz však bude EÚ žiadať vysvetlenie na budúci týždeň v Luxemburgu v rámci celoúnijného stretnutia ministrov zahraničných vecí s ruským partnerom Sergejom Lavrovom.

Ruská federácia je veľký a dôležitý štát. Je to veľmi dôležitý obchodný, hospodársky partner.

USA definovali v uplynulých dňoch svoju stratégiu voči nemu a voči tzv. postsovietskemu priestoru na najbližšie desaťročie v troch strategických dokumentoch. Pokiaľ ide o politiku únie, aj vyhlásenie predsedníckeho štátu únie hovorí, že po udalostiach v Rusku vznikla spoločná otázka, na ktorú sa hľadá odpoveď - na akých základoch stavať teraz vzťahy únie s Ruskom.

Napokon nielen únia, ale aj samotný oficiálny ochranca ľudských práv, ombudsman Vladimír Lukin, kritizoval policajné násilie proti účastníkom Pochodu nesúhlasiacich, podobné nenásilné zhromaždenia sú zaručeným ústavným právom, nemôžu byť zakázané, ako to urobili úrady v Moskve a polícia namiesto toho, aby pokojných občanov ochraňovala, ich životy ohrozila. Podľa V. Lukina “ústava jasne hovorí, že ruskí občania majú právo pokojne, bez zbraní sa zhromažďovať a zúčastňovať na mítingoch a pochodoch a nielen na mítingoch, ako to tvrdia moskovské úrady. Trvalé úradné zákazy a vŕšenie byrokratických prekážok len stupňuje rozhorčenosť a agresívnosť v spoločnosti”.

Moskovský parlament totiž začiatkom apríla schválil osobitný zákon umožňujúci povoľovať verejné zhromaždenia podľa toho, koľko ľudí sa na priestor alebo do sály zmestí - na verejných priestranstvách má byť zaručené, že na jeden štvorcový meter pripadnú maximálne dvaja ľudia a v sálach či iných miestnostiach bude zaručené miesto na sedenie. Zákon vyžaduje predkladať vo vymedzených termínoch nemálo dokumentov a kópií osobných dokladov organizátorov. Vládna strana nerešpektovala ani jednu výhradu, zo zákona iba vypadlo nariadenie, že keď sa na akcii zúčastní len jeden človek, netreba ju oznamovať.

Hlavného organizátora Pochodu nesúhlasiacich, vodcu hnutia Zjednotený občiansky front Garriho Kasparova zatkli a zadržali na desať hodín bez toho, aby čokoľvek podnikal, niesol heslá či zástavy. Kasparov je však okrem iného trvalým spolupracovníkom amerického denníka Wall Street Journal, ktorý je v Rusku spoluvydavateľom rešpektovaného hospodárskeho denníka Vedomosti. Spravodajcu Vedomostí zatkli zároveň s Kasparovom, takže oba denníky sa voči tomu rázne ohradili vo svojich úvodníkoch. G. Kasparov vo WSJ napísal, že bez prístupu do médií, najmä štátom kontrolovaných elektronických médií, sú pokojné demonštrácie hnutia Iné Rusko jediným spôsobom ako pritiahnuť pozornosť k svojim cieľom a len ohlas zo zahraničia je to, čo počujú v Kremli. Podľa G. Kasparova akýkoľvek verejný prejav politickej opozície, akokoľvek by bol nepatrný, sa bude násilne umlčovať, bude sa proti nemu nasadzovať obrovská presila, lebo Kremeľ nechce riskovať ruskú obdobu oranžovej revolúcie, aká bola na Ukrajine.

Ruské úrady si vyžiadali od rozhlasovej stanice Echo Moskvy text rozhovoru s Garrim Kasparovom, ako aj s Eduardom Limonovom - zdôvodnili to vyšetrením podozrenia, že mohlo ísť o extrémistické výzvy k násiliu. Propaganda nezostala len pri obmedzenej informácii o tom, čo sa skutočne deje. S veľkou reklamou sa vysielal - pravda upravený - film francúzskej dokumentaristky Manon Loizeau.

Vyše dva roky starý film vysielaný v hlavnom večernom čase v nedeľu mal ruskej verejnosti vysvetliť, že všetky revolúcie - či už zvrhnutie Miloševiča v Srbsku, revolúcia ruží v Gruzínsku, tulipánov v Kirgizsku či ukrajinská oranžová - sú vlastne dielom malej skupiny amerických odborníkov, medzi nimi bývalých vojakov či rozviedčikov a samozrejme - za americké peniaze. Pre nás je film zaujímavý najmä dôrazom na úlohu slovenských mimovládnych organizácií a ich stretnutia v predvečer schôdzky Bush-Putin v Bratislave na celé know-how, technológie revolučného procesu. Bratislava (a samozrejme Washington) je tu dokumentovaná ako začiatok reťaze odovzdávania skúseností, ktoré napokon zásadne zmenili vnútropolitickú situáciu v Gruzínsku a na Ukrajine a celkové geopolické pomery v susedstve Ruska. Záver filmu hovorí o očakávaní podobného vývoja predovšetkým v Bielorusku a napokon aj v Rusku.

Lenže, ako povedal ešte R. Reagan M. Gorbačovovi - dôveruj, ale preveruj. Hlavný ruský TV kanál  Rossija upravil záver filmu, čo sa dá overiť veľmi jednoducho na www.videogoogle.com. Vynechal záver, kde sa okrem mnohého iného  hovorí o protirevolučnom stredisku priamo v Kremli. Hlavná postava a jeden z najznámejších poradcov hovorí o organizácii proputinovského frontu. “Keď však bude treba, rozvinieme celý front,” konštatuje, a francúzsky film sa preto končí slovami - ak bude v Rusku revolúcia, jej farba bude červená. To všetko ruský divák nevidel.

Videl však výsledky práce tohto centra - v čase, keď tisíce príslušníkov bezpečnostných síl stiahnutých do Moskvy z jedenástich miest a Kaukazu zasahovali proti hŕstke hnutia Pochodu nesúhlasiacich, veľmi ohľaduplne sa správali k inej demonštrácii. Na Vorobjových horách zviezlo proprezidentské hnutie Naši vyše desaťtisíc mladých ľudí, ako aj príslušníkov organizácie Molodaja Gvardia. Rusi vedia, že názov je odvodený od románu zo stalinských čias o hrdinskom odpore komsomolcov proti nemeckým fašistom v čase 2. svetovej vojny. Mobilizácia na Vorobjových horách sa sústredila najmä na hádzanie portrétom Garriho Kasparova, Michaila Kasjanova, Eduarda Limonova a iných do nádoby s nápisom POLITMUSOR - politický odpad. V kontajneri napokon však skončili aj portréty predsedov parlamentných nevládnych strán - komunistu G. Zjuganova a nacionalistu V. Žirinovského. Medzi najväčšie atrakcie patrilo fotografovanie sa s kartónovou podobou prezidenta Putina v životnej veľkosti a spev častušky V poli stojí raketový systém GRAD, s nami je Putin a Stalingrad.

Na námestí s príslovečným názvom Bolotnaja (od slova močarisko) demonštrovali zasa pokojne a bez zásahov príslušníci nacionalistickej Vlasti (Rodina) proti ilegálnym prisťahovalcom s heslom Moskva Rusom. Podobný rasový podtext malo aj skandovanie hesla proti miliardárom: Ambramovičovia vedú Rusko.

Nie sú známe nijaké sťažnosti na neprimeraný zásah polície na týchto akciách.

Zato ruský ombudsman sa podujal obhajovať tých, ktorí boli poškodení na Pochode nesúhlasiacich a v Moskve sa vytvorila komisia, ktorá zhromažďuje vecné dôkazy o porušení dovedna 12 ruských zákonov, medzi nimi aj zákonov týkajúcich sa samotnej polície.

Nebolo by to však Rusko, najmä by to nebola Moskva, keby sa všetko neodohralo s humorom - keď na políciu v obvode Krasnaja Presňa doviedli osobitné jednotky G. Kasparova, nechal sa s ním vyšetrovateľ vyfotografovať na pamiatku so slovami: “Veď viete, že tu sa vždy všetko začína.” Veľké súsošie, ako aj múzeum, názov námestia a stanice metra totiž hovorí, že práve tu sa odohrala rozhodujúca bitka ruskej revolúcie v roku 1905 proti cárskej zvôli a polícii.

Súvisiace články:

• Pochody v Rusku