JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Philip Agee: 75 kubánskych disidentov

Kríza žánru | Svet | Silvia Ruppeldtová | 03.02.2008



Philip Burnett Franklin Agee (nar. 19. júla 1935 na Floride) bol v rokoch 1957 – 1968 agentom CIA vo Washingtone D.C., Ekvádore, Uruguaji a v Mexiku. Zo CIA vystúpil na protest proti americkej podpore vojenských režimov v Latinskej Amerike. Praktiky americkej tajnej služby opísal v knihe Inside the Company: CIA Diary (1975). „Bolo to v čase, keď sa v Latinskej Amerike odohrávali tie najstrašnejšie horory, všetky s podporou CIA a vlády USA,“ povedal pre britský týždenník The Guardian. Kniha preložená do 27-ich jazykov sa v USA stala bestsellerom a CIA onedlho zakázala jej šírenie. USA označili Ageeho za zradcu a na požiadavku ministra zahraničných vecí Henryho Kissingera ho Británia vydala americkej vláde, ktorá ho označila za „nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť“ a odňala mu pas. Neskôr žil v Grenade, na Kube a v Nemecku. Zomrel 7. januára 2008 v Havane. CIA odmietla komentovať jeho smrť.

Keď kubánsky režim na jar roku 2003 uväznil 75 „disidentov“ a troch únoscov člnov odsúdil na smrť, okamžite zareagoval celý svet.

Zo stoviek sťažností, ktoré prichádzajú na môj mail, sa dá ľahko odčítať, s akým nadšením sa americká vládna propaganda chopila príležitosti odsúdiť Kubu za porušovanie ľudských práv. Nič lepšie sa im ani nemohlo stať.

 

Svojvoľné či nedbalé zlúčenie politických disidentov s únoscami člnov, teda dvoch celkom nesúvisiacich záležitostí, sa hádam aj dalo čakať, pretože k obidvom udalostiam prišlo v rovnakom čase. Vatikánske vyhlásenie zašlo dokonca tak ďaleko, že únoscov nazvali disidentmi, hoci de facto išlo o teroristov. Ale aj väčšina novinárov naklonených Kube sa zviezla s prúdom všeobecnej neznalosti a obidve udalosti opisovali ako jednu.

 „Zmena režimu“ na Kube je hlavným cieľom USA od prvých dní revolučnej vlády. Na dosiahnutie tohto cieľa využívali USA  propagandu, diplomatickú a ekonomickú izoláciu, obchodné embargo, terorizmus, vojenskú podporu odporcom revolúcie, inváziu do Zátoky svíň, nespočetné pokusy o zavraždenie Fidela Castra a iných kubánskych politikov, biologickú a chemickú vojnu, a v poslednom období najmä financovaním medzinárodnej politickej opozície vydávajúcej sa za nezávislú občiansku spoločnosť.

Vláda prezidenta Ronalda Reagana sa na začiatku 80-tych rokov 20. storočia zhodla na tom, že v prípade Kuby teroristické akcie nestačia. Rovnako ako invázia do Zátoky svíň,  diplomatická izolácia a ekonomické embargo, ani terorizmus nedokázal naplniť svoj účel. Otázka Kuby sa mala odvtedy stať súčasťou nového, celosvetového programu, ktorý financuje a podporuje mimovládne a dobrovoľné organizácie, dnes všeobecne známe ako „organizácie občianskej spoločnosti“ celkom v službách americkej globálnej neoliberálnej politiky.

Štátne prevraty

Kľúčové úlohy v tomto programe mali zohrávať CIA a Agentúra pre medzinárodný rozvoj (AID), rovnako ak aj organizácia, ktorá vznikla v roku 1983 a ktorá dostala názov Národná dotácia demokracie (NED). Takzvaný „nový program“ však v skutočnosti vôbec nebol nový. Už od svojho založenia v roku 1947 venovala CIA veľa úsilia do zakladania a ovládania zahraničných mimovládnych organizácií.  Operácie CIA prebiehali na celom svete a sústredili sa predovšetkým na politické strany, odborové organizácie, obchodné spoločnosti, mládežnícke a študentské organizácie, občianske a ženské spolky, náboženské skupiny, intelektuálne a kultúrne spoločenstvá a na verejné informačné médiá. Systém fungoval na lokálnej, národnej, regionálnej a globálnej úrovni. V priebehu rokov uplatňovala CIA  svoj vplyv v mnohých krajinách, využívajúc jednotlivé zložky spoločnosti na oslabovanie ľavicových organizácií, čím smerovala k prevratom a nastoleniu vyhovujúcich režimov. Spomedzi mnohých iných krajín išlo napríklad aj o Guayanu, kde sa v roku 1964 po desiatich rokoch vytrvalého úsilia podarilo štrajkami, teroristickými akciami, násilím a požiarmi zakladanými agentami CIA zosadiť vládu Cheddiho Jagana. Približne v tom istom období som bol prideleným agentom CIA v Ekvádore. Za pomoci miestnych agentov  sme demonštráciami a občianskymi nepokojmi za tri roky vyvolali  dva vojenské prevraty proti právoplatne a demokraticky zvolenej vláde.

Ktokoľvek, kto dôkladne sleduje kroky opozície prezidenta Huga Cháveza vo Venezuele vie, že oslabovanie jeho pozície sa dohráva pod taktovkou CIA, AID a NED. Tieto organizácie boli aj za nevydareným prevratom v apríli 2002 či za neúspešným „občianskym štrajkom“. Jedným z prvých podporovateľov organizácie NED bola Kubánska americká národná nadácia (CANF). V období rokov 1983 – 1988 získala CANF na proticastrovskú činnosť 390 tisíc amerických dolárov.

NED

NED je súkromná, mimovládna a nezisková nadácia, od amerického Kongresu však dostáva každoročné subvencie. Peniaze sa prerozdeľujú prostredníctvom štyroch „stredových“ organizácií. Je to Národný demokratický inštitút pre medzinárodné vzťahy (s väzbami na Demokratickú stranu); Medzinárodný republikánsky inštitút (Republikánska strana); Americké centrum pre medzinárodnú solidaritu práce; a Centrum pre medzinárodné súkromné podnikanie (Americká obchodná komora). Podľa internetovej stránky poskytuje NED peniaze priamo „tým zahraničným zoskupeniam, ktoré sa venujú ľudským právam, nezávislým médiám, právnym poriadkom a širokému spektru občianskych aktivít“. Oficiálny štatút NED ako mimovládnej organizácie vyvoláva dojem, že poskytuje peniaze zo súkromných zdrojov a nie zo zdrojov vlády USA. Je to dôležité najmä preto, pretože veľa krajín, vrátane USA a Kuby, má vlastné zákony týkajúce sa občanov platených za činnosť v prospech cudzích vlád. USA požadujú od individuálneho alebo organizovaného „subjektu zahraničnej kontroly“, aby generálnemu prokurátorovi  každých šesť mesiacov podal podrobný opis činnosti vrátane finančných nákladov na ňu. Podľa kubánskych zákonov je trestná akákoľvek činnosť vedúca k ohrozeniu suverenity a územnej celistvosti krajiny. To sa týka aj činnosti v prospech  Helmsovho – Burtonovho zákona z roku 1996, ako aj podávania informácií prospešných pre podporu amerického embarga a inej protivládnej činnosti.

Prvé pokusy o vytvorenie opozičnej občianskej spoločnosti na Kube sa začali v roku 1985, keď NED prvý raz sponzorovala organizáciu CANF. Táto činnosť bola ešte väčšmi podporený tzv. Toricelliho zákonom v roku 1992. Ten prostredníctvom amerických mimovládnych organizácií  podporuje jednotlivcov a organizácie venujúce sa „nenásilnému demokratickému prevratu na Kube“. Dôsledkom týchto zákonov je zvýšenie činnosti NED, AID a CIA na Kube.

CIA

Prítomnosť CIA v menovaných programoch je možno prekvapujúca, existuje na ňu však niekoľko dôvodov. Jedným z nich sú dlhoročné skúsenosti CIA, spoľahliví agenti a ich kontakty v občianskych spoločnostiach na celom svete. V spolupráci so CIA sa organizácie NED a AID môžu spolupodieľať na financovaní prebiehajúcich akcií a každodenné  akcie  „v teréne“ môžu prenechať skúseným agentom CIA. Táto činnosť si vyžaduje pravidelný monitoring a správy o účinnosti lokálnych aktivít. Samotná NED ani jej stredové organizácie na to v teréne ľudí nemajú. Iba CIA pozná spôsoby, ako udržať ochrannú ruku nad „zástupcami občianskej spoločnosti“, a to najmä v situáciách, keď sa ocitnú v opozícii voči vláde svojej krajiny. CIA má vlastné finančné zdroje, ktoré môže  v prípade potreby použiť. Na Kube je účasť agentov CIA mimoriadne užitočná, pretože zdroje NED a AID smerujú do amerických mimovládnych nadácií, ktoré si musia hľadať spôsoby, ako dodať vybavenie a peniaze príjemcom na Kube. Aj v tom je CIA mimoriadne nápomocná.

Dôkazy o množstve peňazí investovaných do kubánskych projektov, sú len čiastočné. Informácie o výdavkoch CIA nie sú verejne prístupné, zato stránky NED a AID uverejňujú zaujímavé fakty. AID uvádza, že v rokoch 1996 – 2001 sa na kubánske projekty minulo 12 miliónov dolárov a v roku 2002 rozpočet stúpol o 5 miliónov. Rozpočet na rok 2003 predstavoval sumu 6 miliónov dolárov. Od začiatku vlády Georga Busha jr. sa rozpočet strojnásobil. Preto neprekvapuje, že vysoké posty v Bushovej vláde zaujali práve miamskí Kubánci.

V rokoch 1996 – 2001 rozdelila AID dvadsiatim dvom mimovládnym organizáciám peňažnú sumu 12 miliónov dolárov. Išlo o organizácie s centrom v Miami. Do roku 2002  počet mimovládnych organizácii  klesol z 22 na 12. Ide o University of Miami, Center for a Free Cuba, Pan-American Development Foundation, Florida International University, Freedom House, Grupo de Apoyo a <st1:personname productid="la Disidencia" w:st="on">la Disidencia</st1:personname>, Cuba On-Line, CubaNet, National Policy Association, Acción Democrática Cubana a Carta de Cuba.

Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) navyše získal peniaze pre organizáciu Directorio Revolucionario Democrático Cubano, takisto so sídlom v Miami.

Mimovládne organizácie majú dva hlavné zámery. Jeden sa sústredí na svoje náprotivky na Kube, druhý sa najmä prostredníctvom internetu orientuje na ostatné krajiny sveta. Na jednej strane tak sprostredkúvajú peniaze a vybavenie na Kubu, na druhej strane informujú svet o aktivitách svojich členov. Napríklad miamská stránka CubaNet uverejňuje články „nezávislých novinárov“ z Asociácie nezávislých kubánskych novinárov so sídlom v Havane a ich autorom rozdeľuje peniaze.  AID na svojej stránke tvrdí, že „príjemcovia grantu nie sú oprávnení využívať grantové zdroje na vydávanie hotovosti žiadnej osobe ani organizácii na Kube“. Dá sa tomu len ťažko veriť, ale ak je to pravda, všetky peniaze tak slúžia len na upevňovanie infraštruktúry amerických mimovládnych organizácií. AID ďalej menuje oblasti, na ktoré sa peniaze môžu využívať: solidarita s aktivistami za ľudské práva, šírenie prác nezávislých novinárov, rozvíjanie mimovládnych organizácií, plánovanie asistencie pri prechode k novej vláde a pod. AID vyhlasuje, že granty nesmú byť udeľované ako hotovosť Kubáncom na Kube. Práve preto je pozoruhodné, že 75 odsúdených „disidentov“ disponovalo hotovosťou približne stotisíc dolárov. Kľúčom k „záhade“ by mohlo byť vyhlásenie AID, že „politika USA  podporuje súkromnými zdrojmi americké mimovládne organizácie a jednotlivcov v humanitárnych, informatívnych a občianskych aktivitách na Kube“. Sú tie „súkromné zdroje“ v skutočnosti zdroje NED?

Nezabúdajme, že NED je oficiálne „súkromnou“ mimovládnou nadáciou. Na vyplácanie hotovosti do zahraničia nemá žiadne obmedzenia a akoby náhodou podporuje tie isté mimovládne organizácie, ktoré podporuje aj AID.  Rozhodne nejde o rivalitu ani o chybnú organizáciu z Washingtonu. Pravdepodobnou príčinou je zrejme skutočnosť, že finančné zdroje NED putujú na výplaty alebo iné osobné odmeny spolupracovníkom na Kube. Na Kube existuje približne 100 organizácií, spadajúcich pod americké mimovládne nadácie. Sú to napr. Nezávislé knižnice Kuby, Spoločnosť novinárov Marquez Sterling,  Asociácia nezávislej tlače Kuby atď. Internetová stránka NED je veľmi príhodne neaktualizovaná a informuje len o  kubánskom programe na rok 2001. Napriek tomu je veľmi poučná. V roku 2001 minula organizácia na kubánske aktivity údajne len 765 tisíc dolárov. Ôsmim mimovládnym organizáciám prerozdelili sumu vo výške 52 tisíc dolárov. Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) však od AID získal až 350 tisíc dolárov pre miamskú organizáciu Directorio Revolucionario Democrático Cubano za účelom „podpory občianskej spoločnosti a ľudských práv na Kube“.  V roku 2003 získala táto istá organizácia od IRI až 2 milióny 174 tisíc 462 dolárov. Prečo NED poskytuje pomerne nízke subvencie, zatiaľ čo AID neporovnateľne vyššie? Okrem hrabivosti IRI je pravdepodobné, že NED poskytuje peniaze ľuďom na Kube a AID podporuje infraštruktúru amerických mimovládnych organizácií.

Nech je už množstvo peňazí, ktoré sa prostredníctvom týchto organizácií dostali na Kubu akékoľvek, každý, kto sa na Kube zúčastňuje na disidentských aktivitách vie, že ide o peniaze americkej vlády určené na vyvolanie prevratu v krajine. 75 zatknutých a odsúdených disidentov neboli ani „nezávislí“ novinári, „idealistickí“ aktivisti za ľudské práva, ani „legitímni“ obhajcovia zmeny. Každý jeden z nich sa vedome zúčastňoval projektov vlády USA smerujúcich k zvrhnutiu kubánskej vlády a dosadeniu proamerického politického, ekonomického a sociálneho zriadenia. Vedeli, že ich činnosť bola nelegálna a teraz za to platia cenu. Každý, kto sa domnieva, že ide o „väzňov svedomia“  prenasledovaných za svoje myšlienky, nevidí alebo nechce vidieť, že sú len nástrojom americkej vlády, ktorá vyhlásila revolučnú Kubu za svojho nepriateľa.

Týchto ľudí nikto neodsúdil za ich názory, ale za platené aktivity v prospech cudzej moci, ktorá už od roku 1898 uplatňuje rôzne stupne agresie voči malej karibskej krajine. Namýšľať si, že títo „disidenti“ budovali na Kube nezávislú, slobodnú občiansku spoločnosť je naivné a absurdné, pretože ich činnosť sponzorovala a riadila vláda nepriateľskej mocnosti. Z tohto hľadiska sa nedá hovoriť ani o slobode, ani o nezávislom rozhodovaní. Občianska spoločnosť, ktorú údajne budovali, bola v skutočnosti opozičným politickým hnutím otvorene podnecovaným vládou USA.  Ktorá vláda na svete by bola natoľko sebadeštruktívna, aby so založenými rukami sledovala vlastizradu?

Hrozba vojenského útoku na Kubu  zo strany prezidenta USA a jeho križiakov stáva skutočnou. Vojenská kampaň voči Kube sa časovo zhoduje s volebnou kampaňou na rok 2004 a je jedným zo základných predpokladov, prečo môže súčasný americký prezident dúfať v opätovné víťazstvo.

 

Článok vyšiel na stránke www.globalresearch.ca 15. 9. 2003

Preložila Silvia Ruppeldtová. Krátené.

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 68 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 03.02.2008 (skeptik)

Diskusia k článku obsahuje 3 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist