Traduje sa, že keď sa na rokovaní s lídrami amerického automobilového priemyslu, kľúčového pre konverziu na zbrojnú výrobu, Roosevelt pýtal na reálnosť týchto cieľov, priemyselníci odpovedali: „Urobíme všetko pre to, aby sa dosiahli, ale popri našej výrobe to bude veľmi ťažké.“ Roosevelt vraj odpovedal: „Vy mi nerozumiete, páni. Vy zastavíte výrobu osobných áut a budete vyrábať to, čo naša krajina od vás potrebuje.“ Tak sa aj stalo: od jari 1942 do druhej polovice roku 1944 v USA súkromné autá nevyrábali.

Túto historku spomínal v apríli 2007 pred pracovníkmi Svetovej banky vo Washingtone Lester R. Brown, zakladateľ a dlhoročný prezident Worldwatch Institute. Kontext, v ktorom Brown spomínal Rooseveltovo dramatické rozhodnutie, je stupňujúca sa klimatická kríza.

Spojené štáty americké, domov menej ako piatich percent ľudstva, produkujú štvrtinu emisií skleníkových plynov spôsobujúcich otepľovanie Zeme. Dôsledky pokračujúceho zvyšovania teploty planéty sú už dnes dramatické, ale podľa matematických modelov budú ešte podstatne horšie. Modely hovoria o vzostupe priemernej teploty na Zemi o tri až štyri stupne, v dôsledku čoho budeme svedkami najdrastickejšieho vymierania druhov od vyhynutia dinosaurov. Ani bohorovný druh homo sapiens nebude voči týmto zmenám imúnny. Suchá, povodne, horúčavy, búrky, hurikány a iné klimatické extrémy povedú k smrti desiatok, ale možno až stoviek miliónov ľudí. Migrácia hladom a smädom týraných más povedie k vojnám a destabilizácii celých regiónov Afriky a Ázie, ušetrené nezostanú ani bohaté krajiny Európy a Ameriky.

Úloha, pred ktorou stojí ľudstvo zoči–voči globálnemu otepľovaniu, je bezprecedentná a času je málo. Rovnako to bolo v roku 1941, keď svet čelil doteraz najväčšej vojne v dejinách. Vo svojom prejave vtedy Roosevelt povedal: „Musíme na maximum využiť každé existujúce zariadenie na výrobu zbraní. Od najväčších tovární po najmenšie, od obrovských automobiliek po dedinské dielne. Len takéto všeobecné nasadenie výroby povedie ku konečnému víťazstvu. Bude záležať na rýchlosti. Stratené územia sa vždy dajú získať nazad - stratený čas nikdy. Rýchlosť zachráni životy, rýchlosť zachráni tento národ v stave núdze, rýchlosť zachráni našu slobodu a našu civilizáciu.“

Predstavme si, že by dnes sedel v Bielom dome človek Rooseveltových kvalít. Bolo by v jeho silách v krátkom čase drasticky znížiť emisie skleníkových plynov, a tak spomaliť otepľovanie atmosféry? Veľmi pravdepodobne áno – potrebnými technológiami a zdrojmi ľudstvo disponuje a USA, EÚ, Čína, Rusko a ďalšie veľké ekonomiky sveta by ich mohli v masovom meradle nasadiť vo veľmi krátkej dobe. Zníženie globálnych emisií o 70 percent oproti dnešku nie je technicky nereálne. Čo chýba, je politické vodcovstvo - inteligencia a odvaha. Inteligencia na spracovanie toho, čo nám o príčinách a dôsledkoch emisií skleníkových plynov hovorí najlepšia veda, a nie náboženskí bludári, čo veria tomu, že svet vznikol v roku 4007 pred naším letopočtom. A odvaha nie bombardovať cudzie krajiny, ale povedať politickým sponzorom z vlastného ropného a automobilového priemyslu a tiež občanom, čo majú a čo už ďalej nesmú robiť.

Už v roku 1991 americké ministerstvo energetiky uverejnilo prehľad potenciálu veternej energetiky v USA, z ktorého vyplynulo, že len tri americké prérijné štáty – Texas, Kansas a Severná Dakota - majú dohromady potenciál technicky využiteľnej veternej energie, ktorý by stačil na zásobenie celých USA elektrinou. Odvtedy urobili technológie využitia vetra výrazný pokrok, veterné elektrárne dnes dokážu využiť aj v roku 1991 ešte nevyužiteľný potenciál slabých alebo naopak príliš silných vetrov, takže vietor môže pokryť celú energetickú potrebu USA - nielen potrebu elektriny. Farmári na amerických prériách sa začínajú predbiehať v ponúkaní svojich polí na inštalácie veterných generátorov, starý syndróm NIMBY (not in my backyard – nie v mojom dvore) nahradil syndróm PIMBY - put it in my backyard - postavte to u mňa.

Na desatine hektára môže americký farmár vypestovať kukuricu, z ktorej sa dá vyrobiť etanol za 200 dolárov. Moderná veterná turbína na tej istej ploche vyprodukuje za rok elektrinu za 100 000 dolárov. Niet čo počítať. Vietor nefúka len v Amerike. Veterný potenciál pobreží a vnútrozemských planín Číny je dostatočný na to, aby zásobil elektrinou celú Čínu. O Rusku to platí detto. Európska únia, najväčšia ekonomika sveta a svetový líder vo využívaní veternej energie, mala v roku 2004 inštalovaný výkon veterných generátorov 35.000 megawattov. V roku 2010 to bude 75 000 MW – ekvivalent výkonu 75 černobyľských reaktorov. Vietor pritom nie je zďaleka jediný široko dostupný obnoviteľný zdroj energie.

Technológie na realizáciu „Plánu B“ - bezuhlíkovej ekonomiky nezávislej na arabskej rope či ruskom plyne - nechýbajú. Chýba náležitý pocit ohrozenia západnej civilizácie a politické lídrovstvo Rooseveltových kvalít, ktoré by zmobilizovalo ich masovú výrobu. Aký hlboký je deficit lídrovstva v krajinách G8, nám ukázal minulotýždňový summit v Heiligendamme.

Súvisiace články:

• Globálne otepľovanie – človek, Európa, USA a Slovensko