Dočkáme sa po Rumsfeldovi a Boltonovi konečne impeachmentu? Americký prezident sa zbavuje extrémistov, akoby on sám medzi nich nepatril.

John Bolton, bývalý americký veľvyslanec v OSN, nestihol, čo si zaumienil. Pred nástupom do úradu vyhlásil, že najlepšou reformou OSN by bolo odstrániť desať poschodí zo sídla organizácie v New Yorku. Bývalý sympatizant extrémne pravicového prezidentského kandidáta Barry Goldwatera v 60. rokoch  mal podľa Bushových predstáv Spojeným národom ukázať, ako Washington organizáciou pohŕda.

Minulý rok prišiel na stretnutie k ambicióznej reforme OSN vyzbrojený červeným perom - zo 700-stranového dokumentu sa stala fraška. Bezpečnostná rada ostala pod kontrolou západu a organizácia nezískala žiaden nový mandát na vojenské akcie. Bolton ukázal, akú OSN si USA Georgea Busha želajú - nemohúcu, bez jasného politického poverenia s obmedzenými právomocami. Unilateralisti by tak mohli naďalej sústreďovať pozornosť verejnosti na korupčné škandály syna odchádzajúceho generálneho tajomníka alebo zlyhania modrých prilieb v Srebrenici.

Bolton vstúpi do histórie ako muž, ktorý v paradoxne priaznivej medzinárodnej situácii zablokoval reformu jedinej organizácie schopnej aj napriek všetkým nedokonalostiam riešiť medzinárodné konflikty. Medzinárodnú politiku si predstavoval ako heroický zápas o „hodnoty bielej civilizácie“, ktoré si osvojil v časoch, keď pracoval pre rasistického senátora Jesse Helmsa. Jej súčasťou sú tajné financovania, nepodložené ohovárania, no predovšetkým viera v americký líderšip spojená s opovrhovaním  inými. „Amerika nepotrebuje OSN, a môže z času na čas, keď sa jej to hodí, vytvoriť a viesť príležitostnú alianciu,“ vyhlásil Bolton pred nástupom do úradu. Nominácia Boltona na post v OSN bola pre Európanov katastrofou. „Bolo to, akoby sa český prezident Klaus stal predsedom Európskej komisie,“ spomína na Boltonov príchod do budovy slovenský diplomat. Jeho nominácii nezabránila ani pokuta za výber peňazí pre republikánov z čias, keď šéfoval  National Policy Forum: Nikto si nespomenul ani na Boltonom organizovanú konferenciu v roku 1996, kde lobbistom za 25-tisícdolárové lístky sľúbil stretnutia s republikánskymi senátormi a kongresmanmi, konferenciu, za ktorú ho viacerí zúčastnení obvinili z výpalníctva. Ani opakované pokuty a preukázateľné zavádzanie mu nebránia, aby začiatkom tisícročia bezdôvodne obvinil Sýriu, Irán a Kubu z prípravy biologického útoku na USA. Spolu s Rumsfeldom, Pearlom a ďalšími protagonistami bezpečnostného egoizmu ho spája absolútna viera v poslanie Ameriky. Bolton bol jedným z falošných prorokov amerického neomesianizmu - viera v násilné šírenie demokracie a opovrhovanie ostatnými obyvateľmi planéty z neho urobili nebezpečného politika. Podobne ako šialenec v Zemanovom Vynáleze skazy bol Bolton presvedčený, že USA sú obklopené nepriateľmi. Jeho politická paranoja, uvažovanie, ktoré si priniesol z pôsobenia v južanských konšpiračných spolkoch, mu zatienili výhľad na svetovú politiku natoľko, že ani nadstavba budovy OSN by mu nedokázali priniesť nevyhnutnú perepektívu. Slávna Montesquieho veta o „cnosti, ktorá je podstatou demokracie,“ našla v Boltonovi živú antitézu.

Michal Havran ml.