MÁRIA MIKUŠOVÁ: Pochody v Rusku - čo sa vlastne deje

V sobotu a v nedeľu v Moskve a v Petrohrade demonštrovala protiputinovská opozícia. Od leta 2006 to bola piata demonštrácia proti prezidentovi, za slobodné voľby, skoncovanie so štátnymi zásahmi do médií a proti zvôli úradov. V Petrohrade sa demonštrovalo za uznanie volieb do miestneho parlamentu za nezákonné a proti dvom stavbám v pamiatkovo chránenom strede mesta. Polícia, najmä osobitné jednotky zakročili proti demonštrantom tak isto ako 3. marca. V Moskve zasiahli aj vlani na jeseň, ale neporovnateľne menej, hoci zastrašovacie nasadenie vojsk a techniky bolo vzhľadom na počet demonštrujúcich taktiež neprimerane veľké.

Proti hŕstke demonštrantov z rôznorodých a navzájom aj protichodných organizácií nasadili ruské silové ministerstvá mnohonásobnú prevahu. A použili mimoriadne tvrdé prostriedky.

Zásah nikdy predtým nebol taký tvrdý. Po prvý raz bolo nasadenie špeciálnych jednotiek, vojsk ministerstva vnútra, milície, polície v civile a nariadená víkendová pohotovosť súdov a prokuratúry - v takom masovom rozsahu.

Odohralo sa to v čase, keď sa oficiálna popularita prezidenta Vladimira Putina či akceptovateľnosť jeho politiky pohybuje už okolo 80 percent a ruská verejnosť je zväčša zjavne proputinovská. A naopak, protiputinovská opozícia len málo obľúbená. Prečo - a to vďaka televíznym kamerám videla celá Európa - taký zásah, čoho sa úrady obávali, pred čím mali strach, keď nasadili desaťnásobnú prevahu?

V Moskve demonštrovalo hnutie Zjednotený občiansky front, ktorého hybnou silou je bývalý šachový veľmajster Garri Kasparov. Zúčastnili sa tzv. nacboli či limonovci, úradne nepovolená, prakticky mládežnícka strana národných boľševikov vedená Eduardom Limonovom, Národno-demokratický zväz Ruska založený Michailom Kasjanovom po tom, čo ho prezident V. Putin zbavil úradu predsedu federálnej vlády. Aktivisti Avantgardy červenej mládeže, viacero akademických a neakademických organizácií. Medzi demonštrantmi aj poslanec a predseda nedávno súdne rozpustenej Republikánskej strany V. Ryžkov a opozičná politička Irina Chakamadaová. Vedenie mimoparlamentného Jabloka, ktorého heslom je Za Rusko bez Putina a bez oligarchov, odmietlo účasť, ale jej mládežnícka časť vyšla v Petrohrade do ulíc. Strana pravicových síl usporiadala osobitný míting.  (V Moskve na Slovanskom námestí, kde je vztýčené monumentálne súsošie vierozvestov Cyrila a Metoda.)

V Moskve bolo podľa G. Kasparova okolo sedem tisíc, podľa iných organizátorov okolo štyri tisíc ľudí, v Petrohrade okolo tisíc päťsto. G. Kasparova zadržali a až večer, takže nemohol stihnúť vlak do Petrohradu, odsúdili na v prepočte tisíckorunovú pokutu.

Ruské elektronické médiá - s výnimkou jedinej televízie REN TV, ktorú z tretiny vlastní luxemburská RTL - prezentovali protesty ako vystúpenie radikálov či ultraradikálov. Tejto propagande čelili demonštranti umiestňovaním záberov či videonahrávok z mobilných telefónov na internete.

Bez ohľadov na rozsah nasadené jednotky jednoznačne zastrašujú verejnosť. Účinok majú zosilniť médiá. Tento mechanizmus je vyrátaný nielen kvôli decembrovým voľbám do dolnej komory parlamentu - dumy - a prezidentským voľbám v marci 2008. Účinok má zrejme na najmenšiu mieru obmedziť možnosti opozície proti tým, čo z týchto volieb vzídu, nielen v novej dume, ale najmä voči novému prezidentovi. Garri Kasparov sa však zrejme domnieva, že je možné aj iné riešenie, pretože všetko čo verejne od Západu očakáva, je len to, aby sa voľby v roku 2008 uskutočnili podľa ústavy. A tá neumožňuje, aby sa prezidentom po tretí raz stal V. V. Putin.

Voľby v Rusku už teraz miešajú karty - v pondelok oznámili výsledky regionálnych volieb v Krasnojarskom kraji, ktoré sú barometrom celoštátnych volieb. Pri 35-percentnej účasti je najsilnejšou stranou  provládne Zjednotené Rusko (vyše 42 percent), druhí komunisti, ale treťou najsilnejšou politickou silou je novovzniknutá proprezidentská strana Spravodlivé Rusko. Ďalším prekvapením je, že už v druhých regionálnych voľbách sa tesne do regionálneho parlamentu dostala SPS - Strana pravicových síl. To tiež vysvetľuje jej odstup od ostatných demonštrantov.

Voľby ako hlavný motor sú aj v zahraničí pomerne nepovšimnutým „odvetným” vyhlásením oboch komôr ruského parlamentu na správu o podpore demokracie a dodržiavania ľudských práv, ktorú vydalo americké ministerstvo zahraničných vecí. Poslanci to odmietli mimoriadne kategorickým slovníkom ako zasahovanie do ruského volebného systému. Zdôraznili aj protizákonnosť finančnej podpory mimovládnych organizácií zo zahraničia. Je to doteraz najkategorickejšie parlamentné vyhlásenie voči USA a najjednoznačnejšie odmietnutie amerických stanovísk v tejto politickej oblasti voči Rusku.

Na druhej strane, mimoriadnu publicitu malo vonkoncom nie nové, ale novo opakované vyhlásenie exilového miliardára, mediálneho a finančného strojcu volebného úspechu predchádzajúceho ruského prezidenta Borisa Jeľcina o potrebe zvrhnúť prezidenta V. Putina, pretože zmena demokratickým spôsobom nie je možná. Domáci pozorovatelia považujú B. Berezovského za profesionálneho provokatéra, ktorý blafuje. Je však úspešný, pretože naňho reagujú vysoko postavené oficiálne osobnosti ruského štátu, ale ich žiadosti o vydanie z Británie sú márne.

V pondelok začala Rada Európy po prvý raz rozpravu o dodržiavaní ľudských práv, a to nie oddelene v jednotlivých štátoch, ale spoločne vo všetkých. Teda porovnateľne s ostatnými aj v Ruskej federácii. Keďže v Štrasburgu nepôjde o obchody s energonosičmi, bude treba jednotne formulovať aj postoj k tomu, čo sa odohralo v sobotu a v nedeľu v Moskve a Petrohrade. A tým aj k tomu, čo sa odohrá v predvolebnom a tesne povolebnom Rusku.