Francúzi odvolili v prvom kole volieb. Odstavili nečitateľného Francoisa Bayroua a nebezpečného Jeana-Marieho Le Pena. Vo finále sa stretne Ségolene Royalová s Nicolasom Sarkozym.

Francúzska demokracia prežila v roku 2002 otras spôsobený úspechom extrémnej pravice. Krajina, ktorá karhala Rakúsko za Jörga Haidera, Belgicko za flámskych neofašistov a Slovensko za Slotu a Mečiara, rozhodovalo o tom, či chce vytvoriť pre homosexuálov pracovné tábory a či vyženie 5 miliónov moslimov. Päť rokov po traume Francúzi ukázali, že ich politika zaujíma ako nikoho iného - vášnivo, zúrivo, zaslepene. K urnám prišlo takmer 90 percent oprávnených voličov - o podobnom skóre sa môže Spojeným štátom alebo Slovensku iba snívať. Extrémne pravicová televízna stanica Fox News doteraz nepochopila, ako je možné zmobilizovať toľko ľudí aj bez toho, aby vám Microsoft, Apple a National Riffle Association dali miliónové dary na reklamné spoty.

Slovenskí politici sa môžu od najstaršej nearistokratickej európskej demokracie učiť, čo znamená mať politický projekt, víziu, ktorá ide ďalej ako špekulácia o katastrových podvodoch a ako hovoriť s voličom. Na Slovensku máme ľud z Dobšinského rozprávok a slovo občianska spoločnosť slúži ako ideologická zástierka na presadzovanie záujmov niektorých mimovládnych organizácií. Vo Francúzsku žijú zpolitizovaní občania, ktorí chcú, aby sa s ich krajinou niečo stalo.

Slovenskí politici sa v minulosti chválili úspechom vlastných krokov v ekonomike. Ivan Mikloš bol presvedčený, že je najgeniálnejším ekonómom na svete a bez zaváhania radil európskym kolegom, ako u nich zaviesť „slovenské reformy“. Slovenskí politici sa už od francúzskych naučili, že do televízie nemôžu ísť v obleku z birmovky a Old Spice vymenili za Dior. Stále ešte nepochopili, že politika je vášeň, a nie privilégium. Slovensko nepoznalo osvietenstvo, zato má skúsenosť s totalitnými psychorigidnými režimami.

Francúzsky prípad ukazuje cestu aj slovenským politikom - aby konečne pochopili, že vnímanie politiky ako stavu blízkeho milostnému opojeniu je najlepšou vakcínou proti technokratickej apatii. Inak začneme veriť extrémistom, ktorí sú presvedčení, že voľby sú len pre dobre zarábajúcich.

Súvisiace články:

• Akého prezidenta potrebuje Francúzsko?