Keď Maďarsko vyhlásilo Spojeným štátom vojnu, požiadal istý americký kongresman maďarského vysťahovalca pracujúceho v kongresovej knižnici vo Washingtone, aby mu niečo povedal o Maďarsku.

„Aká krajina je Maďarsko?“

„Kráľovstvo s osem a pol miliónom obyvateľov.“

„Ako sa volá váš kráľ?“

„Nemáme kráľa, ale admirála Horthyho.“

„Admirála? Tak to máte iste silnú flotilu.“

„Nemáme, pretože nemáme more. Zobrali nám ho Taliani v roku 1918.“

„Aha, takže teraz bojujete proti Talianom.“

„Nie, Taliani sú naši spojenci. Bojujeme proti Rusom.“

„Teritoriálne nároky?“

„Nie. Tie máme voči Slovensku a Rumunsku.“

„Takže vediete vojnu s nimi?“

„Nie. Spolu s Rumunskom a Slovenskom dávame Európe nový poriadok...“

Kongresman nelenil a zavolal prezidentovi. Keď sa Roosevelt dozvedel, že Maďari zavádzajú v Európe nový poriadok na čele s admirálom pochopil vážnosť situácie a okamžite rozhodol poslať do Európy námorné sily. Akcia Overlord sa mohla začať. Američania boli vždy mužmi činu. Dokazujú to aj dnes. Keď sa Washingtonu len zazdalo, že by Saddám mohol mať zbrane hromadného ničenia, bez váhania nastúpila do Iraku US Army. Irán vytrvalo napĺňa svoj jadrový program a USA proti Teheránu zburcovali celú Organizáciu Spojených národov. Vždy keď hrozila dajaká katastrofa, Spojene štáty zasiahli. Až teraz odrazu nič. Česko začína arogantne pred zrakom celého sveta budovať svoju ponorkovú flotilu (dokonca so sovietskymi ponorkami) a USA podivuhodne mlčia...

Mal som česť pôsobiť s Vlastou Parkanovou v Parlamentnom zhromaždení NATO. Počas nášho spoločného boja za svetový mier som nadobudol pocit, že je to šarmantná politička s vycibreným zmyslom pre humor. Mal som ten pocit ešte aj vo chvíli, keď prijala funkciu ministerky obrany Českej Republiky a dokonca i vtedy, keď nedávno rokovala s albánskym ministrom obrany. Až do chvíle, kým Fatmira Meidiho požiadala o dodanie ponorky. Vtedy som spozornel. Pani ministerka síce urobila zahmlievací manéver a podhodila verejnosti akože úsmevnú informáciu, že ponorka je sovietskej proveniencie a vraj je určená pre Vojenské historické múzeum. Keď však dodala, že má dieselelektrický pohon a dá sa na ňu nainštalovať torpédová výstroj, pochopil som zmysel tajuplných Vlastičkiných slov, keď ma svojho času opakovane ubezpečovala, ako má rada Slovensko. Už vtedy som voľačo šípil. 

Dal som si veci do súvislostí a je mi to jasné. O dva roky sa Slovensko stane členom schengenského systému. Všetci sa tešia, že cestné a železničné trasy budú voľné. Čo však trasy vodné? A najmä trasy podvodné? Diaľnice, cesty prvej aj druhej triedy i vlakové trate sa dajú kontrolovať dokonca voľným okom, ale kto zistí, čo sa deje pod vodou? Stačí si zmerať výšku Moravy v čase povodní. Každý priemerný odborník potvrdí, že je postačujúca pre pohyb ponoriek. S hrôzou som si spomenul na maďarského admirála. História sa opakuje. Vtedy však mali Spojené štáty na čele skúseného štvornásobného prezidenta, ktorý Maďarom neveril. Prekukol ich taktiku – najprv admirál a potom flotila.

Česi idú na to opačne, ale cieľ je ten istý. Keď už bude flotila, admirálov sa v Čechách nájde dostatok. Kto bude prvý na rane? Stačí sa pozrieť na mapu. Do ktorých susedných štátov smerujú české rieky? Len do štyroch. Nemecka, Rakúska, Poľska a Slovenska. Ktorá z týchto krajín bola ešte donedávna pod kontrolu Prahy? Viem, že ľahtikári sa mi budú smiať, ale kto by bol pred nežnou pripustil, že raz bude Slovensko samostatné? Zišlo niekomu v Maďarsku na um, že krajina bez námorníctva vyhlási vojnu svetovej veľmoci? Varujem slovenských politikov, aby české aktivity nepodceňovali nezodpovedným zľahčovaním. Považujem za hazard robiť si z požiadavky ministerky Parkanovej dokonca srandu. (Viem, že slovo sranda nie je spisovné, ale vážnosť situácie jeho použitie ospravedlňuje!) Vyzývam preto ministra zahraničných vecí, aby si pozval českého veľvyslanca a žiadal vysvetlenie. Kým nie je neskoro.