„Necítim žiadnu potrebu na zmenu politiky „jednej Číny“, tak sa vyjadril v týchto dňoch v Šanghaji americký prezident Barack Obama. Zároveň dodal, že je veľmi potešený zmiereným napätia medzi Čínou a Tajwanom.

Na otázku jedného zo študentov, s ktorými sa stretol na verejnej diskusii , o predaji amerických zbraní Tajwanu, čo čínsku vládu hnevalo a hnevá, neodpovedal...

Z takého postoja amerického prezidenta je zrejmé, že americká politika voči Tajwanu sa vôbec nemení, a že prednosť najmä v obchodných vzťahoch majú pre Washington v prvom rade vzťahy s kontinentálnou Čínou.

A Čína chváli Obamu takmer všetkými desiatimi. Denník China Youth Daily v predvečer jeho návštevy o.i.napísal:“ Ekonomické vzťahy medzi Čínou a Spojenými štátmi sú tak silné, že nejestvuje žiaden priestor na obchodnú vojnu.“

A noviny ešte dodali, že Obama je prvým americkým prezidentom, ktorý navštívil Čínu v prvom roku svojho prezidentského úradovania...

Obamove vyjadrenia v otázke Tajwanu sú určite veľkým sklamaním pre tajwanské opozičné politické strany a najmä pre hlavnú Demokratickú progresívnu stranu. Tá stratila politickú moc v parlamentných voľbách pred rokom, pretože sa usilovala vo vzťahu k Číne o nemožné: stále sa pohrávala s možnosťou vyhlásenia Tajwanu za nezávislý štát, čo mohlo mať pre ostrov nedozierne bezpečnostné následky. Lenže práve politici DPS nepochopili absolútne zmenenú paradigmu vývoja dnešného sveta a najmä nepochopili historickú zmenu ku ktorej sa už pred dvadsiatimi rokmi vydala práve Čínska ľudová republika.

Vtedajší posledný najvyšší boss komunistickej Číny Teng Siao -ping prišiel s projektom a programom prerobenia veľkej no chudobnej Číny na svetovú hospodársku veľmoc. Táto politika sa ukázala ako bezprecedentným projektom a dnes je Čína treťou najmocnejšou ekonomikou sveta, po Spojených štátoch a Nemecku a predbehla teda aj Japonsko.

V takomto prostredí bolo zotrvávanie tajwanských politikov na pôvodnej schéme vyhlásenia nezávislosti Tajwanu už prakticky politickým anachronizmom.

Tajwanskí progresívni demokrati pred rokom s touto politikou neuspeli a výsledky parlamentných volieb skončili pre nich totálnym fiaskom. K moci sa dostala strana Koumitang, kedysi na čele so známym Čankajškom , teda s mužom, ktorý stvoril z Tajwanu separatistickú provinciu po víťazstve komunistov Mao Ce-tunga v roku 1949 v Číne.

A práve politici Koumitangu, kedysi silno a silnej nacionalistickej strany, pochopili, že vývoj sa mení, že v Číne sú síce naďalej pri moci komunisti, ale vytvorili unikátny kapitalistický systém s jedinou politickou stranou na čele. Systém, ktorý dnes šokuje hospodárskymi úspechmi celý svet, ale zároveň model, ktorý síce vytvoril povestnú „kapitálovú štátnu vrstvu“, no na druhej strane zbedačuje milióny Číňanov práve tým, že na nich nasadil tie najtvrdšie pravidlá surového kapitalizmu proti čomu je potláčanie politických odporcov len smiešnym odvarom.

Nová červeno-kapitalistická Čína si teda najlepšie rozumie s nedávnym najväčším úhlavným nepriateľom, nacionalistickou stranou Koumitang. Spája ich rovnaká ekonomická filozofia a tá politické rozdiely posiela do minulosti.

Už na budúci mesiac má dôjsť k podpisu historickej obchodnej dohody , ktorá má vytvoriť pre oba subjekty úplné nové podmienky na vzájomné fungovanie. Súčasný čínsky hospodársky rast Číny, napriek svetovej kríze, až vo výške osem percent a tajwanský vo výške skoro percent štyroch dostane podpisom novej dohody úplne novú kvalitu.

Tento trend má teda aj „oficiálne požehnanie“ od Baracku Obamu a je zrejmé, že ak sa vzájomné čínsko-tajwanské vzťahy budú uberať označeným smerom, je možné, že politické nádeje časti obyvateľov Tajwanu na vyhlásenie nezávislosti budú mať čoraz menej priestoru. Dnešný svet svojim ekonomickým zacielením likviduje akékoľvek politické snahy a programy. Pred touto realitou niet úniku.