JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Pred 15 rokmi prestal existovať Zväz sovietskych socialistických republík

Kríza žánru | Svet | Elena A. Mostovščikovová | 12.12.2006

_ma_small

Koniec Sovietskeho zväzu prišiel 8. decembra 1991 v bieloruskom sanatóriu Visluki v Belovežskom pralese. Tam lídri Ruska, Ukrajiny a Bieloruska podpísali dohody o tom, že na základoch ZSSR vznikne Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ). Pôvodne sa malo volať Euroázijské spoločenstvo štátov. Doklad podpísaný v spomínaný deň konštatoval koniec existencie ZSSR ako subjektu medzinárodného práva.

Na to, že Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) prestal existovať pred 15 rokmi, si v Rusku spomenuli len dvaja, traja novinári celoštátnych televíznych staníc. K téme sa vyjadrili osoby, ktoré podpísali dohodu o rozpustení najväčšieho štátu sveta.

 

Aktéri

Leonid Kravčuk, vtedajší predseda Najvyššieho sovietu Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky a neskôr prvý prezident nezávislej Ukrajiny, povedal pre denník Vremja Novostej, že „tento krok nebol iniciovaný aktérmi stretnutia v Belovežskom pralese, ale bol vynútený zložitou politickou a ekonomickou situáciou v krajine... Zo Sovietskeho zväzu vystúpili tri pobaltské štáty – Lotyšsko, Estónsko a Litva“, poznamenáva L. Kravčuk. 

 

„Začala sa vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Začali štrajkovať baníci a metalurgovia. Všetko to hovorilo o tom, že ZSSR prešpikovaný jadrovými zbraňami stojí na prahu výbuchu. Nekontrolovaný rozpad krajiny by mal katastrofálne dôsledky globálneho rozmeru a  priniesol by milióny obetí,“ dodáva L. Kravčuk. Existovali aj pokusy zastaviť rozpad ZSSR. Vtedajšie vedenie krajiny použilo civilizovanú metódu. Usporiadalo referendum o tom, či zachovať ZSSR. Hoci 17. marca 1991 hlasovalo za zachovanie štátu 76 percent účastníkov referenda, treba pripomenúť, že  šesť z 15 zväzových republík sa vôbec nepripojilo k uskutočneniu referenda.

Podľa ukrajinského lídra vedenie ZSSR v tom čase nebolo schopné navrhnúť riešenia, ktoré by boli prijateľné pre krajinu. Pokusy použiť represívne metódy, ako v prípade Štátneho výboru pre mimoriadnu situáciu, viedli k opačnému výsledky. Pre mladších čitateľov pripomenieme, že tento orgán zorganizoval protištátny puč. Dnes ho tlač označuje za komunistický revanš. Keď sa v slovenských médiách hovorí o „ruke Moskvy“, netreba zabúdať na to, že obyvatelia mesta Moskva vlastnými silami potlačili prvý a posledný pokus o reštauráciu reálneho socializmu. Aj dnes im môžeme byť vďační za to, že sa zmarili plány spiatočníckych síl, ktoré chceli vrátiť do komunistického „raja“ nielen Sovietsky zväz, ale aj ostatné krajiny strednej a východnej Európy.

Pučisti na niekoľko dní odstránili predsedu Najvyššieho sovietu ZSSR Michaila Gorbačova a pokúsili sa násilne reštaurovať socialistické zriadenie v jeho podobe v čase stagnácie, keď ZSSR viedol Leonid Brežnev. Keď sa puč začal, zakladateľ ruskej empirickej sociológie Boris Grušin komentoval puč slovami: „Začali sa historické procesy.“ Na poslednom stretnutí so svojimi študentmi koncom júla tohto roku povedal, že už v septembri 1991 predpovedal v osobnom rozhovore s M. Gorbačovom rozpad Sovietskeho zväzu. Gorbačov mu nechcel veriť, ale vývoj udalostí dal Grušinovi za pravdu. Podpisom Belovežských dohôd nadobudol rozpad ZSSR civilizovanú podobu. Je známe, že dohoda sa spísala veľmi rýchlo, takpovediac v poľných podmienkach. V sanatóriu dokonca nemali kopírku a dohodu si skopírovali jej signatári na faxe.

Vtedajší predseda Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej republiky a neskôr prvý prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin pre agentúru Interfax koncom minulého týždňa povedal, že žiadne tajné dokumenty týkajúce sa rozpadu Sovietskeho zväzu a vytvorenia SNŠ nikto neuzatváral a ani nepodpisoval. „Všetko to, čo sa udialo vtedy v decembri 1991, je známe na minúty a hodiny. Našťastie všetci aktéri tých čias sú živí a mnohí napísali memoáre o spomínaných udalostiach. Žiaden tajný dokument nemohol byť, pretože všetky princípy spoločenstva museli byť pochopiteľné pre obyčajných ľudí,“ povedal B. Jeľcin. Prvý ruský prezident je presvedčený o tom, „že ani jeden líder by nemohol niečo schovať pred svojím ľudom“.

Bývalý predseda Najvyššieho sovietu Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky Stanislav Šuškievič vyhlásil, že je hrdý na to, že sa zúčastnil podpisu dohody o ukončení neexistencie ZSSR. „Hlavnou udalosťou, ktorá sa stala pred pätnástimi rokmi, bolo práve vytvorenie SNŠ, pretože Sovietsky zväz sa fakticky rozpadol oveľa skôr,“ spomína S. Šuškievič  .

 

Prezident a vedci

Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin považuje rozpad ZSSR „za najväčšiu geopolitickú katastrofu XX. storočia“. Na jar minulého roku v rozhovore, ktorý poskytol niekoľkým nemeckým televíznym staniciam, priznal, že rozpad ZSSR bol tragédiou pre milióny ľudí. „Spolu s vodou sme z vaničky vyliali aj dieťa – v tom je problém. Oslobodenie sa od diktatúry sa nemusí povinne spájať s deštrukciou štátu,“ povedal prezident Ruskej federácie.

„Kto neľutuje za rozpadom Sovietskeho zväzu, nemá srdce, a kto ľutuje, ten nemá hlavu,“ dodal. Dodal, že premeny začiatkom deväťdesiatych rokov koniec koncov oslobodili krajinu od monopolnej moci jednej politickej sily, dodal Putin.

Okrem novinárov a politikov si spomenuli na rozpad Sovietskeho zväzu aj vedci. „Ťažko je nájsť ľudí, ktorí by žili v impériu a po jeho rozpade by nesmútili,“ povedala vedúca Centra výskumu elít Sociologického ústavu Ruskej akadémie vied Oľga Kryštanovskaja. „Všetci chcú žiť v silnej a veľkej krajine. V sovietskych časoch bola síce dŕžava silná, ale ako žili ľudia, to je už úplne iná otázka.“

V predvečer 15. výročia rozpadu Valerij Fjodorov, riaditeľ VCIOM  (Celoruské centrum pre výskum verejnej mienky) a Igor Zadorin z firmy R B Group predstavili výsledky reprezentatívnych výskumov, ktoré urobili na tému rozpad Sovietskeho zväzu na území bývalých zväzových republík v rámci v poradí šiesteho výskumu pod hlavičkou Euroázijský monitor.

„Rusko bol avantgardou medzi tými, ktorí rúcali ZSSR. Ani dnes nezmenilo názor. V podstate dnes sa Rusko bráni pokusom integrácie, pričom nielen na úrovni elít, ale na úrovni masového vedomia,“ povedal V. Fjodorov. Poznamenal, že v krajine nezmizli postoje izolacionizmu, ale naopak, v porovnaní s inými bývalými zväzovými republikami sa posilňujú. Potvrdzujú to výsledky výskumov za posledné tri roky. V marci 2003 považovalo 23 percent opýtaných rozpad ZSSR za nevyhnutný a 60 percent sa domnievalo, že sa mu dalo zabrániť. O tri roky neskôr, teda v tomto roku, považuje rozpad za nevyhnutný 41 percent opýtaných a už len 47 percent respondentov si myslí, že sa mu dalo vyhnúť

Dmitrij Furman, vedec z Ústavu Európy Ruskej akadémie vied, si myslí, že debaty o novej forme integrácie po rozpade ZSSR nemajú absolútne nič spoločné s pravidlami „civilizovaného rozvodového konania“. „SNŠ sa nielenže neintegruje, ale rozvodový proces je dlhý, mučivý a nie veľmi civilizovaný,“ napísal D. Furman v renomovanom denníku Kommersant v predvečer výročia rozpadu ZSSR. Podľa neho existujú tri základné príčiny neúspechu akejkoľvek integrácie v rámci SNŠ. Prvou je rozdiel vo váhových kategóriách rôznych štátov. Kvôli tomu sa nevytvorili mechanizmy spolupráce a akékoľvek snahy integrácie sú „geneticky konfliktné,“ poznamenáva vedec. Druhou príčinou je „psychologická záťaž minulosti“. Pokusy o integráciu sa odohrávajú v tej rovine, že Rusko sa snaží obnoviť svoju pozíciu „staršieho brata“ a vnímať partnerov ako „mladších bratov“. D. Furman poznamenáva, že prstenec „starších bratov a mladších bratov sa ľahko mení na prstenec nepriateľov“.

Poslednou prekážkou integrácie bývalých zväzových republík je charakter jednotlivých politických režimov v týchto krajinách. Akákoľvek integrácia znamená stratu časti suverenity. Politické režimy v niektorých krajinách SNŠ sa skôr podobajú na arabské režimy, kde vládli alebo vládnu otcovia národov. Šéfovia jednotlivých režimov majú spoločné záujmy. „V boji s vnútornou opozíciou sa môžu spoľahnúť na svojich kolegova a na hlavného ruského kolegu,“ napísal v denníku Kommersant D. Furman. Súčasne poznamenal, že to vytvára dodatočné prekážky pre reálnu integráciu a zosilňuje iracionálnosť a nemožnosť predpovedania vzťahov, ktorá je typická pre takzvané personálne politické režimy. 

Elena A. Mostovščikovová, Vladimír Bačišin
Autorka žije a pracuje v Moskve, autor v Bratislave

Bookmark and Share

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 83 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist