V Bejrúte, hlavnom meste Libanonu, na Námestí mučeníkov, symbolickom to mieste „medzi mešitou a katedrálou“, sa 10. decembra uskutočnila najväčšia politická demonštrácia libanonských dejín. V západných médiách bola táto akcia označená za „demonštráciu prosýrskeho Hizballáhu“.

Na tejto demonštrácii odznel i tento prejav generála Aúna:

Vznešený ľud Libanonu, vznešený ľud sveta!

Stretávame sa dnes na najväčšom ľudovom zhromaždení v dejinách Libanonu, aby sme pokračovali v našom úsilí o zmenu a dosiahli novú vládu, ktorá bude poznať zásady vládnutia a skutočný význam demokracie. Tieto zásady sú: bezpečnosť, prosperita a sloboda. Pod terajšou vládou sme o ne prišli.

Keď som sa 7. mája 2005 vrátil do Libanonu, povedal som vám, že budeme čeliť „trojhlavej“ kríze, ktorá nám bude brániť uskutočniť zmeny, o ktoré usilujeme.

Skutočne, táto kríza pozostáva v prvom rade z pozostatkov feudálnej politiky, ktorá tvorí základ politickej stagnácie, oslabovania spoločnosti a odčerpávania prostriedkov libanonského ľudu. Druhým aspektom je sektársky fanatizmus - vždy, keď sa snažíme zlepšiť situáciu, povstáva sektársky fanatizmus. Tento základný prvok samozničenia prináša len a len katastrofy. Taktiež vytvára stagnáciu, ktorá paralyzuje všetky sféry života a v búrlivých časoch sa stáva prvkom destabilizácie. Tretím prvkom sú „politické peniaze“, ktoré zavádzajú korupciu do základných štruktúr štátu.

Dnes sú všetky tieto tri prvky zoskupené proti nám. Feudálni politici, sektársky fanatizmu a korupčné peniaze, povzbudení zahraničnými skupinami, vytvárajú občianske nepokoje.

Sme v poslednej fáze nášho zápasu, predtým než upevníme nezávislosť, slobodu a zvrchovanosť, pretože vláda zlyhala na všetkých úrovniach. Tí pri moci boli neúspešní v snahe rozdeliť libanonský ľud. My tu dnes predstavujeme jednotu, my tu dnes vedieme tento zápas spoločne! Zlyhali, hoci im pomáhalo zahraničie, zlyhali vo vojne, v zbedačení a vo vyhnaní libanonského ľudu z domovov. A dnes stojíme silní a nedovolíme, aby nás vnútorné rozpory porazili!

Dnes, v tejto poslednej fáze, vám môžem gratulovať. Napriek tomu, že to tak nevyzerá, toto štádium sa blíži ku koncu. Sľubujem vám, že nezískate garantovanú tretinu, to jest  tretinu  plus jeden, ale budete mať celú moc, a vy budete dávať záruky tretiny komukoľvek, kto by sa obával a znepokojoval.

Prečo sa boja slova zmena? Prečo sa obávajú reformy? Tí, ktorí sú pri moci pätnásť rokov, zadlžovali Libanon a vysávali zdroje štátu i libanonského ľudu. Ako môžeme očakávať, že sa vzdajú svojich pozícií a prijmú, aby tí, ktorí ich vymenia, ukázali, že napriek hospodárskej situácii Libanon môže vstať z mŕtvych!?

Prečo sa obávajú reformy? Pretože sú skorumpovaní! Korupcia sa rozmohla vo všetkých aspektoch štátu a ako nádorové metastázy sa šíri vo všetkých častiach štátu! Ako dokázať, že sú skorumpovaní? Odmietajú počúvať termín finančný audit. Kontrola účtov by ukázala všetky neporiadky vlády od roku 1992 na každom oddelení, na každom ministerstve, v každom projekte, kde sa utrácali a spreneverovali verejné prostriedky. Samozrejme, nezabijú túto zlatú hus.

Tvrdia, že sú väčšina, ale je to ukradnutá väčšinu, preto nemôžu pokračovať vo vládnutí a budovaní nového štátu. Štát nemôže stáť na ničom inom okrem ušľachtilých zásad, jasných zákonných záväzkov a ústavy, zatiaľ čo oni zákony obetovali a ústavu hanobia.

Dnes chceme, aby pochopili, že ich doba je preč. Žiadosť o účasť vo vláde s nimi je poslednou vecou, ktorú by sme žiadali a skutočne prijali.

Počas uplynulých osemnástich mesiacov sme s nimi v zmierlivom tóne viedli rozhovory o účasti vo vláde, ale odteraz pre nás bude len veľmi ťažké prijať účasť vo vláde pred novými voľbami. Za pár dní túto fázu ukončíme a potom už neprijmeme nič iné, než nové voľby, ktoré vyprodukujú bezúhonné ústavné inštitúcie, ktoré budú naozaj reprezentovať vôľu národa a  nebudú plodom zákona vytvoreného Gházi Kanaánom. Ten vytvoril falošnú väčšinu. Režim vytvorený týmto zákonom zničil libanonskú ústavu. V nastávajúcich dňoch očakávame, že sa terajší stav zmení. A toto musí byť posledné veľké zhromaždenie, pretože v ďalšom už nebude priestor pre všetkých. A ostnatý drôt už nebude chrániť Veľký Serail, pretože sa tam budú pohybovať ľudia, samozrejme, bez akéhokoľvek poburovania. Hľadáme pokojné spôsoby, pretože sme oddaní zmierlivému riešeniu. No aj iné spôsoby sú legitímne - videli sme, čo sa stalo v Srbsku, a svet tlieskal, a nikto nepovažoval čin národa za ilegálny, keď tiahli na vládu. Videli sme, čo sa stalo na Ukrajine, keď protestujúci pochodovali na parlament, a nik to nepovažoval za nelegálne. A v USA deklarácia nezávislosti dáva ľudu právo zvrhnúť vládu, ak sa rozchádza s ich požiadavkami. Všetky tieto akcie sa stali legitímnymi, keď sa vládcovia začali dopúšťať zločinov a odmietali odstúpiť. Legitímne akcie sú pre vládcov, ktorí rešpektujú legitimitu národa, a nie pre tých, ktorí ju znesväcujú.

Nevyprodukovali nič než dlhy a nemali by zostať ani jednu hodinu. Každá rodina má dnes dva účty za elektrinu, jeden pre elektráreň a jeden pre generátor, dva účty za vodu, jeden pre štát a jeden pre súkromné vodné nádrže, domácnosti majú dvojité výdavky. A to všetko pre manipuláciu služieb a cien, plytvanie verejnými prostriedkami. Tieto služby poskytujúce inštitúcie nemôžu byť neskazené, keď sú sužované korupciou.

A je tu i problém, kde je priama zodpovednosť na vláde a vláda zlyhala: bezpečnosť. Všetky bezpečnostné problémy mali vo zvyku dávať za vinu „bezpečnostnému stavu pod sýrskou okupáciou“. Čo je ich ospravedlnením dnes? Kto má dnes kontrolu nad krajinou? Pred pár dňami sa stal strašný zločin, minister Džamaíl bol zavraždený a oni teraz už o tom ani nehovoria, ako keby sa nič nestalo. Pred rokom bol zavraždený Džibrán Tuení, dnes bolo výročie jeho smrti a ako keby sa žiadna vražda ani nestala. Aká je zodpovednosť vlády za tieto zločiny, aká je zodpovednosť ministra vnútra? Čo má na starosti medzinárodné vyšetrovanie? Nezneužívajú sa  tieto vraždy v politike provokovaním obáv národa? Vláda zneužíva tieto atentáty, politicky ich využíva obviňujúc oponentov. Zastrašuje ich, zastrašuje nás, z obáv o bezpečnosť sa nemôžeme pohybovať voľne po krajine.

Posledný zločin bol krištáľovo jasný. Prečo ukrývajú fakty pred verejnosťou? Na čo čakajú? Čo má na zodpovednosti minister vnútra? V každej inej krajine na svete by vláda odstúpila, bez ohľadu na skutočnú zodpovednosť. Odkedy sa dostali k moci, sklamali vo všetkých svojich snahách. Žiadny z pätnástich atentátov nebol vyšetrený. Žiadajú o vytvorenie medzinárodného tribunálu a pritom nemajú ešte ani len podozrivú osobu. A kvôli tomu robia problémy. Chceme vedieť, čo za uplynulých osemnásť mesiacov vláda urobila okrem toho, že hovorila o tribunáli? Dosť bolo vyhýbaniu sa zodpovednosti! Nik neodpovedá na naše znepokojenia. Už neprijmeme žiadne manévrovanie! Žiadam vládu, aby prezradila svoje úspechy za osemnásť mesiacov. A hovorím im: váš zoznam úspechov je prázdny, politický i bezpečnostný zoznam takisto! A váš hospodársky zoznam je katastrofálny!

Vaša rezignácia sa stala nevyhnutnosťou. Nemáte právo zostať pri moci. Ak sa v horizonte niekoľkých dní nenájde žiadne riešenie, budeme požadovať sformovanie dočasnej vlády, ktorá privedie krajinu k čo najskorším parlamentným voľbám - základom založenia demokratických inštitúcií a vlády práva v budúcom Libanone!

Nech žije Libanon!