V štvrtok začalo platiť prímerie medzi palestínskym hnutím Hamas a izraelskou armádou. Ešte deň pred tým dopadli na územie Izraela palestínske rakety a izraelské letectvo útočilo na palestínskych militantov. Obe strany asi chceli efektívne využiť čas, ak všetko pôjde podľa plánu, pol roka si nezastrieľajú... Dementované správy o tajných rokovaniach sa ukázali ako pravdivé, znova sa potvrdilo porekadlo- „asi je to pravda, keď to izraelská vláda popiera“.

Nie je prvý pokus. Hamas niekoľkokrát oznámil jednostranné prímerie, no vždy ho porušil. Dodajme však, že zvyčajne po provokáciách označených ako „rutinné bezpečnostné aktivity" IDF. Zaujímavé (možno skôr typické) je, že spravodajstvo vždy hovorilo o tom, ako Hamas prerušil x- dňový pokoj zbraní, no pozabudlo dodať, že po takom, či onakom útoku izraelskej armády. A ešte zaujímavejšie bolo, keď správy hovorili o porušení prímeria, no neinformovali o jeho vyhlásení.

 Teraz je to však prímerie, ktoré akceptujú obe strany. Nech už budú jeho výsledky akékoľvek, je to nóvum, ktoré si zaslúži viac pozornosti, než len pesimistické ohundranie.

 Naše slobodné a nezávislé médiá nám už priniesli správy o tom, ako bolo prímerie prijaté v Izraeli. Tak len stručne: dohoda o prímerí je pre Hamas politickým i diplomatickým úspechom, Izrael Hamasu ustúpil a nepresadil žiadnu zo svojich požiadaviek, väčšina obyvateľov Izraela si prímerie želá, no  nikto mu neverí, dokonca ani tí, ktorí ho dohodli... . Zastavenie raketových útokov  na Sderot je odrazu trápnou maličkosťou. To, čím sa ospravedlňovali brutálne akcie v Gaze odrazu nič neznamená.

 Rodiča Gilada Šalita podali na izraelskom najvyššom súde žiadosť, aby zablokoval dohodu kým je ich syn v zajatí. Keďže súčasťou zmluvy je aj uvoľnenie blokády Gazy, podľa Šalitovcov sa tým umožní prepašovať ho za hranice. Podľa nich nie je možné uzavrieť prímerie pokiaľ nie je vyriešená záležitosť s ich synom. Isto, ich obavy sú opodstatnené, len aby nedoplatili na tajnostkárstvo izraelskej vlády. Tá len neochotne uvoľňuje podrobnosti prímeria. No podľa správ z tlače, otázka rokovaní o prepustení Gilada Šalita by mala byť predmetom dohody, no až ako druhá fáza prímeria. Ak by najvyšší súd zablokoval dohodu a nedošlo by k začatiu uvoľňovania blokády Gazy, pochovajú sa nádeje na rokovania o prepustení uneseného. Samozrejme, ťažko veriť Hamasu, že Šalita prepustí (dokonca ho vraj ani nezadržiava Hamas, ale voľajaká málo známa frakcia), hlavne po dôkladnej mediálnej masáži. Napriek tomu, Hamas je krutý, ale vie dodržať slovo.

 Optimizmom nehýria ani Palestínčania v Gaze. Pre nich je najdôležitejšie, ako sa konkrétne premietne prímerie do zlepšenia životných podmienok.

Naopak lídri Hamasu sa netaja snahou, aby prímerie kontinuálne prerástlo do rokovaní o mieri. Vysoký predstaviteľ Hamasu Saláh al-Bardawíl (hovorca poslaneckej skupiny Hamasu v Palestínskej legislatívnej rade, zároveň jeden z architektov prímeria) na otázku izraelského denníka Haaretz o možnosti uzavretia mierovej dohody povedal, že „nič nie je nemožné“

Ten istý Saláh al-Bardawíl podľa stránky blízkej Fatahu dnes (22.6) povedal, že „Izrael existuje ako realita a mier s ním nie je zakázaný*. Náš spor s Izraelom je politický, nie náboženský.“ Pokladá sa to za ďalší náznak ochoty Hamasu rokovať, dokonca za náznak ochoty uznať Izrael. Chcelo by to „ťažkú“ logiku vysvetliť stúpencom, že chce uzavrieť mier s niekým, ktorého právo na existenciu neuznáva.

 Skutočným strategickým cieľom Izraela však nie je mier, ale zastavenie bojov do volieb  (o predčasných voľbách koncom roka sa otvorene špekuluje). Na druhej strane, porušenie prímeria možno očakávať práve kvôli voľbám - či už zo strany Palestínčanov (možno po provokácií zo strany izraelskej opozície počas volebnej kampane- ako Šaron na Chrámovej hore), alebo možno zo strany izraelskej vlády, v snahe ukázať pred voľbami svaly. Možné je i porušenie prímeria zo strany niektorej palestínskej frakcie, aj keď tu Hamas deklaroval existenciu mechanizmov na potrestanie takéhoto činu- otázkou je však, či by to Izrael akceptoval ako dostačujúce. Je mnoho možností, ako a prečo porušiť prímerie. Obe strany budú mať širokú škálu možností, čo všetko možno považovať za porušenie prímeria a čo možno považovať za dôvod porušiť prímerie. Dôvod sa vždy nájde, dôležitá je preto ochota kľud zbraní dodržať.

Hamasu zdá sa naozaj záleží na prímerí. To že je pre Hamas výhodné ešte neznamená, že je pre Izrael nevýhodné. Je načase zmierniť totalitné myslenie. Teraz musí Izrael dokázať, že jeho zámerom nie je iba získať argument pre medzinárodné spoločenstvo v prípade ďalšej ozbrojenej konfrontácie (o ktorej izraelskí občania bohužiaľ vôbec nepochybujú) a civilných obetí, že vyskúšal naozaj všetko. Dôležitá je ochota.

Z oboch strán. Naozaj z oboch.